Hľadanie strateného brata - 2 Sasukeho priznanie

,,No vieš.. ja, no... neviem ako to povedať.."
,,Veď ťa skoro vôbec nepoznám.. ale šancu by som ti mohla dať.. aspoň kým sa nevráti Kabuto"
,,No neviem či budem za niečo stáť... doteraz som nechodil zo žiadnym dievčaťom.."
,,Ty??"
,,Ako to myslíš?"
,,Ale nijako.."
,,Ešte niečo.. koľko máš rokov?"
,,Šestnásť, a ty?"
,,Tiež."
,,Tak si oddýchni.. keby si niečo potrebovala, moja izba je na konci chodby." odišiel a zatvoril za sebou dvere.
Ľahla som si a pokúšala sa zaspať. Stále s myšlienkou na Kabuta, je to naozaj on, môj stratený brat?
Alebo je to úplne iný Kabuto??? Predsa len Sasuke nevidel jeho fotku. Nemohla som tú myšlienku vyhnať z hlavy... A čo keď sa do Sasukeho zatiaľ zamilujem a nebudem schopná ho opustiť? jeho tvár bolo to posledné na čo som myslela, skôr než som zaspala..

Keď som vstala a rozlepila si oči, na kraji postele ležali prestreté tmavomodré šaty nad kolena. Jednoduché, ale pekné..
... obliekla som sa a išla som za Sasukem, sedel na posteli vo svojej izbe a niečo obzeral.
,,Čo robíš?"
,,Nič, už je ti lepšie?"
,,Áno.."
,,Tak sa ideme pozrieť čo dokážeš." prudko sa postavil:
,,Poď." keď sme blúdili chodbami, zdalo sa mi to tam byť nekonečné. Sasuke si ma celú dobu obzeral, začínalo mi to byť nepríjemné.
Keď sme konečne vyšli von do očí mi udrelo prudké svetlo denného slnka,
keď sa moje oči ako, tak spamätali videla som obrovskú tréningovú arénu.
Sasuke sa postavil oproti mne a vyzval ma:
,,Začni." chvíľu som váhala..
,,Začni!" zopakoval ostrejšie.
,,Kasumi Engo no Jutsu!"
Sasuke:,,Goukakyuu no Jutsu!"
Techniky sa odrazili navzájom a vybuchli. Oboch od seba odhodilo.
,,Ako si to spravila, nie si z Uchiha klanu?"
,,Uchihovci nie sú jediní ktorí ovládajú katon."
Hodil mi do rúk meč: "Tak skúsme katany."
Aj s katanami vzájomne blokovali útoky... hodilo ma do zadu a katana mi vyletela z rúk, vyskočila som na najbližší strom a hodila naňho kunaie s výbušnými lístkami.
,,To ti nepomôže." ozvalo sa za mnou. Stŕpla som:
,,Ako..?" priložil mi katanu ku krku.

,,Spravila si chybu, sledovala si miesto doskoku a vôbec si sa na mňa nesústredila." povedal škodoradostne.
,,Dobre, dostal si ma..."
,,V boji si slabá, ak chceš, budem ťa trénovať."
,,Čo?" neverila som mu.
,,Že ak budeš chcieť, budem ťa trénovať."
,,Priznaj si, že ma máš rád!"
,,Áno, priznávam; keby som ťa nemal rád, tak by som ťa teraz zabil."
Zoskočil dole: ,,Si hladná?"
Súhlasne som prikývla a zoskočila dolu.
,,Na to, že sa poznáme iba tak krátko si dosť dobre rozumieme." usmial sa.
A opäť sme vošli do tmavých chodieb skrýše.