Všetko najlepšie Ino

V Konohe bol pekný slnečný deň. Vlastne, pre väčšinu ľudí bol úplne obyčajný. Jediný, pre koho sa tento deň niečím líšil bol Sai. Lámal si akurát hlavo niečím, čo bolo preňho tá najťažšia hádanka. Ino mala mať na ďalší deň narodeniny a keďže sa mu páčila, chcel ju niečím prekvapiť. A presne to bol problém. Nakoľko sa ešte veľmi dobre nevyznal v ľudských citoch, nenapadalo mu nič čo by sa Ino určite páčilo a z čoho by mala radosť.
Ako tak od rána chodil popri všelijakých možných obchodoch, stánkoch a trápil si hlavu týmto problémom, napadlo mu niečo, čo mu asi ako jediné mohlo v tejto chúlostivej situácií pomôcť. Napadlo mu, že on síce nevie čo by sa jej mohlo páčiť, ale niekto, kto ju pozná lepšie by mu mohol poradiť. Preto sa hneď rozbehol aby niekoho takého našiel.
Hneď prvý, koho stretol bol Kiba.
„Ahoj Sai.“ Pozdravil sa Kiba.
„Ahoj Kiba, dobre že ťa stretám.“
„A prečo?“
„No vieš, rád by som dal dačo Ino na narodeniny ale vôbec nič mi nenapadá. Neporadil by si mi niečo?“
„Vieš s dievčatami je to trochu komplikované.“ Začal mu radiť Kiba. „Väčšinou je to problém vyhovieť im. Sám neviem čo by som jej mohol dať.“
„Aha, tak to je teda škoda.“
„Ale dám ti aspoň malú radu. Mohol by si jej kúpiť nejaké domáce zvieratko. Dievčatá na ne skutočne letia, však Akamaru? Akamaru? Kde si?! Prepáč Sai ale musím ísť, Akamaru sa mi niekde stratil. Tak čau:“
„Čau a veľa šťastia pri hľadaní Akamara.“ Zavolal ešte za Kibom Sai a pobral sa ďalej.
Ako tak šiel, stretol Leeho, ktorý šiel akurát trénovať.
„Ahoj Lee“ Oslovil ho. „Nemohol by si my pomôcť“
„Samozrejme, správny Ninja je predsa vždy ochotný pomôcť nech už ide o čokoľvek.“ Povedal mu na to Lee so zápalom v očiach.
„No potrebujem menšiu radu. Ide o Inine narodeniny. Má ich už za dva dni a ja neviem, čím by som jej spravil radosť.“
„To je jednoduché. Jedna vec čo určite zaberá je, keď na dievča zapôsobíš svojou vnútornou silou mladosti. A tiež majú rady zelenú farbu. Ver mi, tieto dve veci sú kľúč k zabodovaniu u dievčat. Povedal mi to Guy- Sensei a ten má vždy pravdu“
„Ďakujem Lee“ Povedal Sai a šiel rýchlo hľadať niečo pre Ino.
„Počkaj Sai! Kam tak bežíš?“ Opýtal sa ho Shino ktorý sa tam znenazdajky objavil.
„Idem kúpiť darček pre Ino na narodeniny.“
„Fakt? A čo jej kúpiš?“
„Noo“ začal pomaly Sai „Kiba my poradil zvieratko a Lee niečo zelené tak som rozmýšľal, že by som jej kúpil nejaké zelené zvieratko.“
„Takže tak, to znamená že moju radu už asi potrebovať nebudeš.“ Povedal Shino.
„Práve naopak, rád by som poznal aj tvoj názor.“
„Môj názor?“
„Áno, presne tak.“ Prisvedčil Sai, a tak sa Shino pustil do rozprávania.
„Neviem síce čo sa jej páči, ale zato viem čo väčšina dievčat, trikrát hurá výnimkám, nemá rado Chrobáky ani iný hmyz. Aká škoda. Pritom sú to veľmi vďačné zvieratká. A okrem toho sú aj zelené“
„Ale nie“ vzdychol si Sai „iné zelené zviera mi nenapadá. Ale ďakujem za radu Shino. Skoro som Ino kúpil niečo, čo by sa jej možno nepáčilo. Asi sa budem musieť spýtať niekoho iného.“
„Skús sa spýtať Shikamara alebo Chojiho. Sú to predsa jej tímový partneri.“
Opäť vďaka Shino, veľmi si mi pomohol.“ Zavolal Sai, čo Shina potešilo.

O chvíľu neskôr.

„Ahoj Choji, môžeš na chvíľu? Potrebujem tvoju pomoc a zišla by sa mi tvoja odpoveď.“
„Odpoveď na čo?“
„Vieš, chcem kúpiť Ino darček na narodeniny ale nič mi nenapadá. Shino mi poradil aby som sa spýtal teba a Shikamara, lenže Shikamaru spí a tak som prišiel za tebou.“
„Aha Inine narodeniny, skoro by som zabudol. Ďakujem za pripomenutie. A čo sa toho darčeka týka, o niečom by som možno vedel.“
„Naozaj, a čo je to?“
„Pozorne počúvaj, dievčatá majú rady romantiku, preto by si ju mohol pozvať do nejakej fajn reštaurácie na večeru.“
„A vieš, že je to dobrý nápad. Len ešte neviem, do akej reštaurácie by som ju pozval.“
„Ja poznám jednu fakt skvelú reštauráciu, je to barbecue reštika hneď za týmto rohom.“
„Ďakujem Choji zrejme to skúsim.“
Teraz sa už Sai celkom spokojne vracal domov. Ako šiel, stretol cestou Naruta, a tak sa mu pozdravil: „Ahoj Naruto. Odkiaľ ideš?“
„Z Ichiraku, bol som tam na obed. Dnes mali fakt perfektný rámen. A ty odkiaľ ideš?“
„Bol som hľadať darček na narodeniny pre Ino.“
„A čo si pre ňu našiel?“
„Vlastne nič ale Choji my poradil, aby som ju zobral na romantickú večeru do barbecue reštiky. Dobrý nápad, nie?“
„No hej, je to dobrý nápad, len tá brbecue reštika sa mi nezdá veľmi romantická. Ale to sa na Chojiho hodí, je to totiž jeho obľúbený podnik.“
„Ale kam ju mám potom pozvať?“ Začínal byť zúfalý Sai, pretože mu padal zatiaľ najlepší nápad na darček.
„Prepáčte vy dvaja“ ozval sa znenazdajky Neji „už vás chvíľu počúvam a rád by som aj ja niečo navrhol.“
„Budem len rád, veď aj tak budem zrejme musieť vymyslieť niečo ďalšie.“ Povedal Sai.
„Keď už to má byť romantické, tak navrhujem kvety. Najlepšie ruže. Sú krásnym darčekom pre dievča a sú aj romantické.“
„No jasné. Že mi to skôr nenapadlo.“
„To je síce fajn“ ozval sa Naruto, ktorý začínal cítiť že sa ocitá mimo dianie „Ale nezabúdaj, že Ino pracuje v kvetinárstve. Teda keď tam prídeš a kúpiš jej kvety, tak to už nebude prekvapenie.“
Ako tam tak stáli a premýšľali nad tým, ako majú tajne kúpiť kvety pre Ino, priblížili sa ku ním Sakura, Hinata a TenTen.
„Ahojte chlapci. O čom rozmýšľate.“ Spýtala sa ich veselo Sakura.
Sai jej odpovedal: „O tom, ako kúpiť Ino kvety tak, aby sa o tom nedozvedela“
„Jednoducho“ povedala na to TenTen „pošleš niekoho, aby kúpil tie kvety namiesto teba.“
„A načo vlastne chceš kúpiť Ino tie kvety Sai-kun?“ Dodala Hinata.
„ Kvôli jej narodeninám“ vzdychol Sai „už celý deň sa pre ňu snažím vymyslieť darček.“
Tu sa opäť ozvala Sakura: „V tom prípade mám pre teba nápad. Plánujeme jej totiž usporiadať narodeninovú oslavu a pravdupovediac, budeme s tým potrebovať pomoc.“
„Berieme“ Skríkli všetci traja jednohlasne.
„Musíme to ale oznámiť aj ostatným.“ Povedal Sai.
„Narodeniny má už zajtra, to je pekne krátky čas na takú kopu práce.“ Pridal sa aj Naruto.
„Každopádne by sme mali začať ak to chceme stihnúť.“ Zakončil Neji.

Na druhý deň prípravy na oslavu bežali v plnom prúde. Dievčatá každému dali nejakú úlohu, a tak mali všetci plno práce. Bolo toho predsa dosť: Zohnať ozdoby do miestnosti, kde sa mala oslava konať, postarať sa o občerstvenie a koláče, nesmela samozrejme chýbať ani poriadne veľká narodeninová torta. Slovom každý dačo robil. Možno aj preto s tým boli hotový už na obed, čo potešilo najmä dievčatá, ktoré sa chceli aj „trochu“ upraviť ešte pred čím samotná oslava začne. Keďže už bolo všetko hotové, pobrali sa všetci domov. Sai šiel cestou okolo kvetinárstva a zbadal, že tam práve nie je Ino ale jej mama, a tak sa rozhodol ihneď využiť tú jedinečnú príležitosť aby mohol pre Ino kúpiť ruže.
Večer sa všetci zišli a čakali, kým príde Sakura s Ino. Nevedeli síce ako to spraví, ale Sakura ich ubezpečila že vie ako má doviesť Ino až na miesto oslavy pripravenú a bez toho, aby sa o niečom dozvedela. Už čakali asi takých desať minút, keď Hinata povedala že už idú. Sledovala to totiž s byakuganom, aby mali dosť času skryť sa a zhasnúť svetlá. O chvíľu už počuli ako zavŕzgali dvere a Ino hovorí: „Sakura, si si istá, že konkurz na ten nový film sa koná tu a teraz? Zdá sa mi že je tu dosť ticho a tma na to aby sa tu niečo také dialo.“
„Neboj určite je to tu. Isto iste som sa nezmýlila.“ Odvetila jej na to Sakura.
„Ja len dúfam že to nie je nejaký hlúpy ža...“ Nestihla dopovedať, lebo v tej chvíli sa rozsvietili svetlá a zo všetkých strán ozvalo hlasné: „Všetko najlepšie Ino!“ Tá bola z toho tak zarazená, že na chvíľu len vyvaľovala oči a nebola schopná povedať jediné slovo. Keď sa jej už hlas vrátil, zmohla sa iba na: „Vy ste si toto všetko chystali? Tak preto som vás dnes celý deň nevidela a myslela si, že ste na moje narodeniny celkom zabudli.“
„Ehm Ino..“ Povedala TenTen „Ešte niekto by ti tu chcel niečo povedať.“
„A kto?“
Po tejto Ininej otázke vystúpil spomedzi všetkých Sai a v ruke držal ruže, ktoré pre ňu kúpil. Keď k nej pristúpil, ticho jej pošepkal: „Ruže pre ružu.“ A dodal už potom nahlas: „Všetko najlepšie k tvojim narodeninám!“
Nasledujúcich pár minút sa ešte dávali darčeky, lebo, samozrejme, každý pre Ino kúpil ešte aj nejakú tú drobnosť. Potom už nasledovalo tancovanie, večera, voľná zábava a tú si všetci do jedného užívali. Nálada bola perfektná, dievčatá nádherné a chlapci vyzerali fakt elegantne. Takto to trvalo až neskoro do noci a keď už po uprataní miestnosti odchádzali domov, nebolo nikoho, kto by nemal dobrú náladu, alebo by sa neusmieval. Posledný čo odchádzali boli Sai a Ino. Ako tak ruka v ruke kráčali, zrazu len Ino potichu povedala: „Arigatou Sai“ a dala mu pusu, ktorá bola pre Saia síce prvou, ale zato asi tou najkrajšou v jeho živote. Obaja na tento večer budú zaručene ešte dlho spomínať. Bolo to totiž prvý krát, kedy dokázali jeden druhému zjaviť svoje vzájomné pocity.