Koniec nekonečných kruhov ! I.

na začiatok (absolútne nepovinné-tj blbosti )

Prajem dobrý deň milý a zvedaví čitatelia, rada by som vám predstavila príbeh ktorý vznikol po mojich nekonečných otázkach typu: Čo keby to bolo všetko inak? Stal by sa Naruto silným alebo snáď ešte silnejším než ako ho poznáme, ak by sa veci už od začiatku je cesty ninji vyvíjali úplne inak? Aké udalosti by sa museli stať? Bol by tento príbeh dostatočne dlhý? Dali by mi to veľa práce?
Po dlhým a často bezúspešných nociach som konečne našla odpoveď. Ak vytvorím príbeh, ktorý sa bude zhodovať s mojím najnovším nápadom, mohol by to byť úplne iný Naruto, iné sily vládnuce svetu, iné sny ktorými sa budem riadiť. A na poslednú otázku , ktorú som si kládla na srdce som našla konečne uspokojivú odpoveď.
Áno, dalo by mi to veľa práce na to aby som napísala príbeh, ktorý by mohol zaujať. Ak ho postavím na prvé miesto, určite mi to uberie veľa času zo školy, voľného času a z inej poviedky, ale ja to zvládnem. Nebudem sebecká a podelím sa s týmto príbehom s inými ľuďmi. Tento čas využijem a vytvorím príbeh na ktorý dúfam budem môcť byť hrdá.
Dámy a páni, začíname !

miesto: neznámo kde ; čas: neznámo kedy

Náraz kovu o kov. Rúk o ruky. Jutsu proti jutsu. Nachádzame sa uprostred bitky storočia. Proti sebe stoja hrdina sveta a jeho ničiteľ.
Ak by ste sa pozerali na priebeh, mysleli by ste si, že hrdina sa nanajvýš naklonoval a tí muži čo stáli pri sebe a dodávali si tak odvahu sú len jeho klonmi, no mýlili by ste sa. Mali na sebe ten istý plášť, ten istý neposedný účes, tie isté blankytne modré oči a nič na nich nebolo rozličné, no predsa len to neboli klony.
Jeden z nich spravil jutsu aby odpútal nepriateľa, narýchlo si prezrel zranenia spolubojovníkov a rozhodol sa. Urobil niekoľko ručných pečatí a ruky rýchlo položil na zem. Nepovedal názov techniky nahlas, ale po zjavení niekoľkých žiab nám muselo byť jasné čo použil.
Žaby sa po privolaní dezorientovane pozerali okolo seba a nakoniec ich pohľad spočinul na ich vyvolávateľovi. Kým stihli otvoriť svoje tlamy a spýtať sa na dôvod ich privolania, ozval sa on.
„Plán padá. Zoberte nás na nejaké bezpečné miesto a kým neskončí náš čas, spomaľujte ho.“ Vychrlil narýchlo mladík a potom sa už ozvalo len hromadné puf a naši hrdinovia, zanechajúc na svojom mieste žaby, zmizli.
Keď sa objavili uprostred lúky, dostal sa nám pohľad na ich zranenia. Každý už bol na pokraji smrti, ale to im nezabraňovali aby znovu všetci vstali a zomkli sa k sebe. Začali padať návrhy.
„Nechápem to.“
„Malo to predsa vyjsť.“
„Ako je to možné?“
„Stále je na nás príliš silný.“
„Toľkokrát sme to skúšali!“
„Potrebujeme vymyslieť nový plán.“
„Takto to ďalej nepôjde.“
Prekrikovali sa navzájom asi pol minúty, kým všetkých naraz nenapadla rovnaká myšlienka.
„Kto sa na to podujme?“ spýtali sa naraz a potom : „Ty si na tom najlepšie. Prijímaš?“ spýtali sa ako jeden a ten posledný len stroho prikývol.
Zhlboka sa nadýchol, postavil sa doprostred vytvoreného kruhu a poobzeral sa po všetkých svojich ‘bratov v boji’.
„Môžeme začať.“ vyhlásil a všetci sa dali do práce. Na každom bolo vidieť to isté sústredenie a muž uprostred si pomyslel : „ Dúfajme, že tentokrát to bude naposledy.“

Muž s dlhými bielymi vlasmi nespokojne zamrmlal: „Dnes už nemôže byť horšie počasie.“ Pozeral sa na oblohu, na ktorej sa striedali tri farby. Čierna, tmavomodrá a občasná žltá. Mraky plné vody spúšťali na Zem čoraz viac dažďa a obyvatelia dediny sa bežali skryť pod najbližšie prístrešky.
Bielovlasí muž s červenými čiarami pod očami si len povzdychol a pokračoval ďalej v ceste.
V okamihu, keď vykročil sa objavil jeden blesk, trafil o pár domov ďalej od muža a znovu sa stratil.
„To bolo šťastie. Nabudúce to pôjde na mňa.“ hovoril si sám pre seba.
Keď sa pred ním náhle vynoril z uličky nejaký mladík s kapucňou na hlave, pomyslel si ešte: „To nemôžem mať aspoň jeden pokojný deň na zber dát pre moju novú knihu?“
Keď záhadní mladík skočil omylom Jiraiyovi do cesty, spadla mu kapucňa z hlavy. Jiraiya zostal zarazene stáť na mieste.
„Minato?“ spýtal sa potichu neveriacky. Veď ten je už pár rokov po smrti, to musí byť len očný klam, pomyslel si.
Mladík s dlhými blond vlasmi a modrými očami sa len otočil na Jiraiyu, pomyslel si: „Ero-sennin!“ a upadol do bezvedomia.