„Spravodlivá pomsta?!“ 20 – Boje začali

20. kapitola : Boje začali

Konoha

Podlaha zapraskala. Pred Godaiminim pracovným stolom sa objavil obláčik dymu. Tsunade si spokojne sedela opretá o lakte a prísne pozerala pomedzi prsty na dym. Rukou ninjovi pokynula, aby si dal z tváre dolu Anbu masku. Ten tak urobil a masku si zavesil na katanu, čo mal pripevnenú na chrbte.
„Si tu rýchlo.“ skonštatovala miesto pozdravu.
„Povedali mi, že sa mám poponáhľať.“ pokrčil ramenami.
„Takže .... máš vlastnú jednotku. Mám pre vás misiu. Dôverujem ti a verím, že túto úlohu splníš.“
Muž prekvapene prikývol.
„Dobre. Naruto a jeho tím zložený z Kakashiho, Sakury, Nejiho, Shikamara, Hinaty a Sasukeho, šiel dobyť Akatsuki. A .... asi nevieš, že sa tu objavila Narutova mama Kushina Uzumaki, však?“
„Narutova mama? A Sasuke sa vrátil?“ prerušil ju zamyslene.
„Áno, je pravda, že sa Naruto Sasukeho priviedol späť. Ale to je teraz nepodstatné. Narutova mama bola v Root tak ako ty. Nepriamo mi povedala, čo všetko Danzou urobil. Viem, že aj ty máš tie tetovania a nemôžeš proti nemu svedčiť. Preto ho musím vyprovokovať, aby ukázal svoju pravú tvár. Do polnoci musí byť zatknutý a členovia Root zaistení.“
„Prečo práve do polnoci?“ opovážil sa spýtať, lebo mu to prišlo nezvyčajné, udávať taký presný čas pre misiu.
„Prečo? Hm... do polnoci ma ma Kushina Uzumaki zabiť.“ prižmúrila oči.
Radšej zostal ticho. Čo to ma všetko znamenať?
„Misiou celej tvojej jednotky, bude pre začiatok zatknutie Danzoua. Určite sa pokúsi ujsť. Možno tvoju jednotku napadne. A to nesmie. Je protizákonné zaútočiť bezdôvodne na občana Lisovej. To nám zaručí minimálne päť dní na vyšetrovanie a získanie ďalších usvedčujúcich dôkazov.“ vysvetlila.
Ninja prikývol, že rozumie a začal si nasadzovať masku.
„Sai...... dávajte si naňho pozor. Je starý, ale za svojho času bol výborný shinobi.“
Mladík sa cez pol masky usmial a potom si ju dosadil na tvár.
„Ďakujem. My vás nesklameme.“ uklonil sa a za rovnakého prasknutia podlahy sa vyparil.

Sakura vs. Kabuto

Jasné .... Kabuto Yakushi. Videla som ho raz, či dvakrát? Vyzerá stále rovnako. Sivé vlasy, veľké okrúhle okuliare a ešte vždy ma ten slizký úsmev.
Nasadila som si svoje čierne rukavice a milo som sa naňho usmiala. Kabuto nevyzeral vôbec prekvapene, že musí bojovať práve so mnou. Určite to očakával.
No a čo.... aj keď som s ním nikdy nebojovala, Sasuke mi o ňom všetko povedal. Každú jeho slabinu poznám ako svoju vlastnú. Ale stavím sa, že aj on niečo o mne vie. Inak by to nebol zved. Nevadí. Akatsuki musíme zlikvidovať, inak pôjdu po Narutovi. To nemôžem dopustiť.
Očami som rýchlo prebehla terén. Samozrejme, nikto ešte nebojoval. Iba sa očumovali navzájom.
„Tak začneme, nie?“ vyzvala som ho a dúfala, že zaútočí ako prvý.
Zbytočne..... Musím to byť ja? Začneme zľahka.
Do pästí som nahromadila chakru a vyštartovala. Čakal na mieste, kým som nebola celkom blízko. Ako som predpokladala, vyhol sa obom pästiam. Aj ľavému kolenu. Odskočil, ale ihneď zaútočil. Žeby našiel nejakú trhlinu v mojej obrane? Blbosť.
Pravidlo medika číslo jedna. Nenechať sa zasiahnuť.
Zdalo sa mi to alebo tréning so Sasukem skutočne pomohol? Cítila som sa rýchlejšia. Alebo on bol až taký pomalý? Usmiala som sa a Kabuta to evidentne vyrušilo zo sústredenia.
„Čo je tu k smiechu?“ opýtal sa nespúšťajú zo mňa oči.
Úsmev sa mi rozšíril. Tak on si to všimol? Nanešťastie naňho provokácia nefungovala. Musel si zvyknúť za tie roky čo bol s Orochimarom. No nič.
Aha... ostatní už tiež začali. Ani obzerať sa nemusím. Počujem to rinčanie kunaiov sprava. Kto tam stál? Shikamaru?
O chvíľu ma určite budú potrebovať. Nemôžem sa tu bavkať s týmto.
„Sakra...“ vydýchla som.
Dostal ma. Prerezal mi sval na ľavej nohe. Musím si ju vyliečiť, ale ako keď stále útočí?
Počkať... čo tu robia tie hady, ktoré sa ku mne blížia? Bezchybným úderom som ich poslala na menší výlet.
Už ma to nebaví! Takto to ďalej nejde. Nedokážem sa vyhnúť všetkým jeho útokom.
Nemám na výber. Rýchlo som zložila zo tri sady pečatí. Mala som šťastie. Nechal sa nachytať. Niežeby mu mal kto povedať, že ovládam genjutsu.
V očiach sa mu objavilo také zvláštne prázdno. Hm.... toto sa väčšinou nedialo. Obete zavreli oči.....prečo on nie?
Sadla som si na zem a začala liečiť nohu. Perfektný hlboký rez. O to ťažšie to šlo dať dokopy. Ach .. tak je to lepšie. Už môžem chodiť.
Prišla som k nemu bližšie. Mám ho zabiť? Zaslúžil by si to..... alebo nie?
To je fuk. Nechám to na neskôr. Viem, že z genjutsu sa nedostane, ale istota je istota. Vytiahla som povrazy a zviazala som ho rovno niekoľko krát.
A teraz... kto potrebuje moju pomoc?

Naruto a Sasuke vs. Madara

Bolo to beznádejné. Ja aj Naruto sme mali na sebe niekoľko krvavých šrámov, nič vážne, ale on... on ani modrinu. Naše katany ním každú chvíľu prechádzali ako vzduchom. Hlavne Narutova. Moju väčšinou dokázal vykryť svojim kunaiom, ale ta jeho...... nikdy som nevidel také bezchybné ovládanie katany.
Najhoršie na tom je, že ani len netuším, kedy nás stihol zraniť. Jeho pohyby som jednoducho nezaregistroval. Bolo to čudné....
„Tak povieš mi už konečne kde sú démoni?“ pýtal sa ho s úsmevom, ani neviem koľký už krát, Naruto.
Vedel som, že jeho plán vychádza, pretože pri každej takejto otázke sa jeho úsmev len rozšíril. Už musel poznať presne miesto. Teraz sa už prestaneme hrať.
„Ak si myslíš, že ti to poviem, si padnutý na hlavu.“ zavrčal Madara.
Niečo ho rozhodilo. Nevedel som či Narutov úsmev alebo niečo celkom iné, ale bol som rád, lebo nám to iba uľahčovalo situáciu.
Bol nepozorný. Koľko, že to je minút kedy nás naposledy zasiahol? Odskočili sme od neho.
„Sasuke, potrebujem čas na to jutsu. Môžeš ho nejako zatiaľ zabaviť? Skús tie tvoje ohníky.“ uškrnul sa.
Predstúpil som pred neho, trochu nazlostený, že moje ohnivé jutsu nazýva „ohníky“, ale mal pravdu. Možnože mu to neublíži, ale nebude mať možnosť zaútočiť na Naruta. Obzrel som sa cez rameno. Sedel na zemi so zavretými očami a rukami si prikrýval uši.
Robí si srandu? To mi až natoľko dôveruje? Veď takto nebude vedieť či naňho niekto neútočí!
Chcel som mu niečo povedať, ale Madara sa proti nemu rozbehol s kunaiom v ruke úplne ignorujúc moju osobu. Chcel využiť prevahu?!
V sekunde som stál pred ním chrániac Naruta vlastným telom. Madara sa zastavil a veselo usmial.
„Takže najprv ty, čo Sasuke?“ zasipel.
Vedel som o čo mu ide. Sharingan proti Sharinganu. Ale v tom som mu nemienil vyhovieť. Musel som vydržať kým nebude Naruto pripravený. Preto naňho pôjdem rovno z ostra.

Shikamaru vs. Konan

No dobre. je pravda, že to bol môj nápad, ale prečo mi ostala zasa ženská? Vôbec to nie je fér. Myslel som si, že tam bude stáť do nekonečna.
Prezerala si ma s nenávistným pohľadom, ktorý vo mne vzbudzoval nepokoj. Nedal som to na sebe poznať. Aspoň som sa o to snažil.
Potreboval som o nej vedieť aspoň niečo.
Jasné.......Naruto a Sasuke mi povedali, že dokáže ovládať.... tuším, že papier. Lenže odkiaľ ho bere, to mi niekto nepovedal. A pokiaľ nezistím odkiaľ pochádza jej hlavná zbraň, je tu iba malá šanca, že vyhrajem. Nemôže ho vyčarovať zo vzduchu predsa, nie?
A ďalšia vec, .......ak ju chytím svojím Kagemane no justu, nemôžem si byť istý, že sa aj ten papier prestane hýbať.
Lenže čo, ja som jej súper..... zvýšil som sa. O Peinovi a Zetsuovi sme nevedeli takmer nič rovnako ako ani o nej. A nemohol so zabrániť ostatným vybrať si ich za súperov.
Vlastne...pravda, Hinate to bolo jedno. Vyzerala si byť istá, že porazí hocikoho koho jej postavíme do cesty. Začína byť rovnako........ ľahkomyseľná? Nie, skôr sebavedomá. Tak ako Naruto, Sasuke a Sakura. V ich očiach som nezazrel ani záblesk zaváhania. Ešte aj Neji na okamih zasalutoval nad tým, že nevie nič o jeho súperovi.
Ok, nie som predsa baba. Možno som lenivý, žiadny úžasný ninja a myslím si, že väčšina vecí je otrava, ale priateľov nezrádzam. Nemám žiadne živlové jutsu .... musím dúfať, že mi môj mozog bude stačiť.
Sakra....spoza nej práve vyletela horda papierov. Odkiaľ ich vzala? Žeby sa odlepili od nej? A jeéé....musím uhýbať. Nesmiem ju pustiť z očí!
Ako ich dočerta ovláda?

Neji vs. Zetsu

Bolo zaujímavé pozorovať kam sa pozerajú. Čakali na protivníkov útok. Márne ....
Neji sa rozhodol, že zaútočí až keď to bude nevyhnutné. Nemôže tu čakať pokiaľ ostatní skončia. Lenže Zetsu vyzeral, že je duchom neprítomný. Akoby sledoval niečo niekde inde. Akoby mal Byakugan a sústredil sa na niečo vo veľkej diaľke. Preto neútočil? Dáva si pozor? Asi nie.... to je šanca.
Neji sa potichu rozbehol k nemu a až po dopade úderu vyslovil názov jutsu.
„Juuken!“
Zetsuovo telo odletelo pár metrov od neho. Nezdvihol sa.
Nie je možné, aby tú burinu odrovnala jeden juuken! Bol to predsa člen Akatsuki. Hinata vravela, že ten blondiak s ílom ich ustal rovno niekoľko.
Podišiel bližšie, ale nie úplne blízko. Nemohol vedieť či to nie je pasca. Zetsu sa nehýbal. Ostal ležať presne tak isto ako dopadol.
Neji zdvihol zo zeme vyschnutý konár a hodil ho do ležiaceho Akatsuki.
Nič. Bol si istý, že nie je uväznený v nijakom genjutsu a to telo malo tiež normálny chakrový obeh, len z trochu väčšou kapacitou ako ma obyčajný shinobi.
Je to jeho skutočné telo? Alebo len klon, či kawarini?
Vyskúša to s iného hľadiska. Hodil po ňom prvý kunai. Zvláštne, on sa odrazil?
Už tušil o čo tu ide. On ma okolo seba nejaký nepreniknuteľný ochranný obal. Niečo ako kukla. Dostať sa doň môže len pomocou chakry. Lenže keď naň ani juuken neplatil?
Ok ....... druhá varianta. Rozbiť ho pomocou fyzickej aj chakrovej sily.
Prišiel až k nemu. Jednou rukou sa dotkol lemu jeho plášťa.
Nič. Ale keď presunul ruku na tú jeho, zistil, že sa nemýlil. Jeho telo akoby pokrývalo hladké a lesklé. Neviditeľný štít.
Tou rukou mu do jeho obrany púšťal svoju chakru, čím narúšal jeho obranu. Zároveň s druhou päsťou udieral priamo na miesto, kde mal čiernobielu tvár. Búšil doň takmer celých päť minút. Už ho poriadne bolela, keď zrazu zacítil prasklinku.
Ruka mu začala krvácať. Pridal tempo. A vtedy to uvidel. Päsť trafila svoj cieľ a nepriateľovi sa z nosa začala valiť krv.
Jeho zrak prebodával Nejiho s nenávistným pohľadom. Akoby mu prekazil životný zážitok.
Rýchlo od neho odskočil. Konečne si vydoloval jeho pozornosť.
„Čo si myslíš, že robíš?“ zavrčala naňho čierna polovica.
„Som tvoj protivník. Plánujem ťa poraziť a v konečnom dôsledku aj zabiť. Je od teba pekné, že konečne vnímaš.“ usmial sa na oplátku provokatívne Neji.
„Rýchlo to s ním skoncujme. Ja chcem vidieť ako si Madara poradí s tou Sasukeho technikou. To ho možno môže zabiť. Je to ako .... trochu slabšie ako Amaterasu. Odkiaľ má také jutsu, keď nemá Mangekyou? Rád by som...“
„Ticho! Sústreď sa!“ umlčala konečne čierna polovička tú ukecanejšiu bielu.
„Aha.“ zamyslel sa Hyuuga.
Už tomu rozumel. Tak on obránil svoje skutočné.....asi skutočné telo chakrou a sám sa nejako pozeral na súboj Sasukeho, Naruta a vodcu Akatsuki. Tak je to...
Rýchlo sa postavil do útočného postoja a začal protivníka zasypávať údermi v Hyuuga štýle.
Naruto a Sasuke už bojujú. Ostatní tiež. Nemôže ostať pozadu.
Počkať... to už Sakura skončila? A on ešte ani poriadne nezačal.

Konoha

Nepracovala. Nemala náladu čítať a už vôbec nie podpisovať tie blbosti.
Kto ju dofrasa nahovoril na túto otravnú funkciu?
Ok.... uznávaný Hokage. Ha ha ha.....
To sa musí zmeniť. Hokage tu je pre vážne rozhodnutia a nie preto, aby vyriešil problém dvoch obchodníkov, ktorí chcú, aby posúdila, či tie ryby v prepravke, ktoré pre istotu nedovolila doniesť do jej kancelárie, sú čerstvé.
Zmení sa to. Vzdá sa toho postu.
Ak sa Narutovi podarí vyhladiť Akatsuki, zbaví sa Kyuubiho a hlavne prežije, prenechá úrad jemu. A on....on určite tie zmeny urobí.
Najprv sa zbaví Rady starších. Počkať....veď to chcela urobiť ona .....vlastne...to ešte môže urobiť. Obviní ich zo spolupáchateľstva na masakry v Uchiha klane. Pracujú predsa s Danzom. A on je spojenec Madary.
Tak? Tak jej to Naruto vysvetlil? To je jedno. Je predsa Godaime a má nejaké to slovo.
Od feudálneho pána si vyžiada zrušenie toho spolku.
Čo robia tí páprdovia starí? Nič.
Nič nepodpisujú, nič nerobia, len sedia na tých svojich starých zadkoch, fajčia tabak a tvária sa, že vedia všetko na svete. Za to si ich má vážiť? Za to ich má platiť? To teda nie. Rýchlo vytiahla úradný papier a začala písať.
Po prvom odstavci sa zastavila. Diabolsky sa usmiala a pokračovala.

„....ďalej sa na Vás obraciam ešte s jednou prosbou. Určite viete koľko je s tým papierovaním práce. Vy na to nemusíte strácať všetok svoj drahocenný čas, lebo na to máte príslušných ľudí. Týmto Vás žiadam o povolenie používať na podpisovanie úradných listín ďalšie dva podpisy okrem môjho. Podpisy dvoch dôveryhodných ľudí, ktorí mi pomôžu s kopami, ktoré ja sama takmer nestíham. Obchod pôjde rýchlejšie a zákazníci budú určite tiež spokojnejší. Žiadam to nielen pre seba, ale aj ostatné generácie Hokage. Vopred ďakujem za potvrdenie a súhlas, ktorý v čo najskoršom čase očakávam.“

Takýto ponižujúci list už dlho nepísala. Ale čo.... musela byť slušná, lebo žiadala o veľkú službu. Vlastne až dve.
S týmto zvládne Naruto hokagovanie ako hračku.
Zavedie aj iné zmeny. Zmeny k lepšiemu. Tomu verila.
Verila, že bude lepší Hokage ako ona. Lepší Hokage ako jeho otec aj všetci jeho predchodcovia.
Koľko ľudí miluje Konohu tak ako on? Málo...veľmi málo. On je pravý na ten titul. Zaslúži si, aby jeho tvár videli všetci budúci občania i návštevníci Listovej.
„Musí sa vrátiť.....“
Ona už je stará. Možno na to nevyzerá, ale prežila toho už veľa. Možno pre Konohu neurobila za čas, kým je Hokage nič zvláštne, ale postaví na svoje miesto toho najlepšieho.
„Musí sa vrátiť....“
A predsa niečo bude.... zatkne toho zradcu Danzoua a zlikviduje celú tu jeho stupidnú jednotku Root.
„Musí sa vrátiť....“
Budí je oznámil, že je pol ôsmej.
„Kde je ten Sai?“ zašeptala do ticha.
Mal zatknúť Danzou a vrátiť sa. Koľko je to dozadu, päť hodín? Kde teda je?
A čo Kushina... kde sa vyparila tá?
„Vráti sa. Sľúbil mi to. Sľúbil, že budú všetci v poriadku. Určite sa vráti. On svoje sľuby vždycky plní. Vždy!“ vzdychla si a zotrela jednu zablúdenú slzu.