„Spravodlivá pomsta?!“ 19 – Risk

19. kapitola : Risk

Pod nohami pocítil zem. Pár metrov od neho ležal opretý o strom pravý Naruto. Vyzeral....mizerne. Ale napriek tomu mal na tvári úsmev.
„Ako to, že si nezmizol?“ spýtal sa.
„Nezvládnem ani obyčajné Kawarini. Prepočítal som sa. Myslel som, že nemám dosť chakry.“ odvetil trpko klon.
Sasuke si kľakol k Narutovi a na zápästí mu skúsil zmerať tep. Bol slabý, ale cítil ho. Tentoraz určite musel siahnuť až na dno svojich síl, keď je v takomto stave. Vedel ako mu predať časť svojej chakry. U Orochimara sa toho človek veľa naučí. Bohužiaľ, vždy je tu to „niečo za niečo“.
Nemal by miešať svoju chakru s tou Kyuubiho. Môže to mať katastrofálne následky.
Preto skúsi niečo ťažšie. Prefiltruje svoju chakru a až tak mu ju predá. Ale cez čo?
Zrak mu padol na klon, ktorý bol v podstate bez chakry. Mohlo by to fungovať?
„Naruto, poď tu.“
Klon si ho podozrievavo premeral, ale prišiel.
„Ako si hovoril. Moja a Kyuubiho chakra by nemali byť spolu v jednom tele. Preto ju najprv prefiltrujem cez tvoj chakrový obeh a ty ju potom predáš Narutovi.“ vysvetlil Sasuke a vystrel k nemu ruku.
„Chyť sa ho. Preženiem cez teba svoju chakru rovno doňho. Hlavne ho nepúšťaj a ticho seď.“ prikázal, zavrel oči a začal sa sústrediť.
Jedným okom skontroloval či klon drží a potom mu začal predávať svoju chakru.
Klon chvíľu ticho sedel, ale potom sa začal chovať divne. Triasol sa, mykal sa, rýchlo klipkal očami, ale nepustil.
Pravý Naruto sa začal prebúdzať. Pár sekúnd dačo mumlal, ale potom sa prebral úplne.
Prekvapene hľadel z klona na Sasukeho. Ten práve púšťal ruku klonovi, ktorý vyzeral skutočne otrasený. Zavrel oči a vzápätí bol preč. Naruto ihneď vedel čo sa stalo.
„To si nemal robiť. Chudák môj klon .... vlastne chudák ja.“ zachechtal sa s bolestnou grimasou.
„Čo som urobil?“ opýtal sa prekvapene Sasuke.
Usmial sa, ale neodpovedal mu.
„Nie, vážne, povedz čo...“
„Tak po prvé, nemal si sem chodiť. Ale keďže som ťa sem vzal ja, tak ti nemám čo vyčítať, však? A po druhé, som rád a hlavne vďačný za tú chakru čo si mi predal, ale keďže teraz viem ako sa cítil môj klon, tak by som ťa za to mal zmlátiť.“ odpovedal naoko prísne.
„Prepáč, ale ako inak som ti ju mal dať? Nič iné ma nenapadlo. A vravel si, že ten klon nemá v sebe ani kúsok Kyuubiho chakry. Myslel som si, že mu to nemôže ublížiť.“ ospravedlňoval sa.
„Vieš, tvoja chakra, akože bez urážky, by položila na lopatky asi každého. Čo by asi tak urobila so mnou?“ opýtal sa s úsmevom skôr seba ako jeho.
Sasuke sa zamračil a s bolestným výrazom zahľadel do zeme.
„Mal by si si oddýchnuť. Určite si unave ...“
„Ja že si mám oddýchnuť? Pozri sa na seba. Myslím, že nás veľmi nemotivuješ, keď budeš vyzerať ako zdochlina.“ prehlušil ho naštvane Sasuke.
Prečo vždy myslí na ostatných, ale nikdy nie na seba?
„Inak predtým, než sa poriadne vyspíš, ...“ zvýšil prísne hlas „ .. kde je ten nový klon, myslel som, že ...“
„Poslal som ho za vami. Stál ma všetku chakru a to som si pomáhal aj Kyuubiho zdrojmi.“ vysvetlil.
„Tak to je všetko. Môžeš spať.“
„Aj ty by si mal. Vyvolám klon, aby nás strážil.“ navrhol Naruto a začal skladať pečate.
Lenže Sasuke ho predbehol.
Bezmocne kapituloval, oprel sa o strom a v tom momente zaspal.
Sasukeho klon sa postavil neďaleko od nich a začal si hádzať kunaie do stromu. Pravý Uchiha si ľahol oproti svojmu priateľovi a zaspal možno rovnako rýchlo ako on.

Slnko už bolo dávno hore, keď ich oboch zobudili zvuky hádky.
„..... lenže to nemôžem. Tsunade-hime mi prikázala....“
„Čo sa deje?“ opýtal sa Naruto, ktorý netušil odkiaľ ten hlások vychádza.
„To je...“ začal Sasuke, keď prišli k jeho klonu.
„Katsuya, čo sa deje? Stalo sa niečo v Konohe?“ spýtal sa ihneď vyľakaný Uzumaki.
„Mám pre vás správu Naruto-sama.“
„Tak von s ňou!“ prikázal netrpezlivo Sasukeho klon.
„Ide o to, že s najväčšou pravdepodobnosťou Madara vie o tej vašej misii. Tsunade-hime zistila, že Danzou je jeho spojenec a ten mu to určite povedal.“ vysypal zo seba svojim piskľavým hlasom malý modrobiely slimák.
„Čo? Ako? A odkiaľ by o tej misii Danzou vedel?“ opýtal sa doslova šokovaný Naruto.
„Mám ti od Hokage odkázať „rob ako uznáš za vhodné“. Ona ťa podporí. A že kvôli nej sa do Konohy nemáš vracať. Danzoua zvládne sama.“ odovzdala správu Katsuya.
Naruto sa zamyslel čo musí urobiť. Riskne to.
„Odkáž Godaime, že Madara určite netuší, že vieme kde sa nachádza hlavná skrýš. A keby aj. Príliš nás podceňuje. Myslí si, že je neporaziteľný.“ povedal rozhodne.
Katsuya prikývla a odmiestnila sa preč.
„Ako ťa našla?“ opýtal sa ešte stále vyjavený Sasuke.
„Tak to teda netuším.“ pokrčil plecami a pozrel na hodinky.
„Mali by sme už ísť sú skoro tri hodiny popoludní a do piatej musíme byť už na mieste. Slnko by mohlo zapadnúť tak o pol deviatej. Otvorenie portálu zaberie asi hodinu a nájdenie démonov a pripravenie klonu tiež nejakú dobu. Bude to o chlp.“ vyratúval zamračený Uzumaki.
Kývol Sasukemu, ten sa ho chytil za rameno a zrušil klon.
Premiestnili sa niekam do lesa.
„Musíme ich dobehnúť.“ pokrčil Uzumaki plecami a vyštartoval dopredu.
„Inak...“ otočil sa na kolegu, zatiaľ čo uháňali dopredu „...poznáš tu Madarovu špeciálnu vlastnosť, však? To, že ho nemôžeš zasiahnuť, lebo sa ho to aj tak nedotkne. Je to niečo s dimenziami ... také čosi podobné má aj Kakashi-sensei. Počul som, že si niečo naňho skúšal, takže by si mal.“
Sasuke mierne očervenal, ale inak sa tváril úplne rovnako.
„Viem ako ho donútiť ostať v našom svete. Ja použijem jedno jutsu a ty ho do piatich minút musíš doraziť. Nechám ti tam klon. Ten ti pomôže. Ja budem musieť odísť nájsť démonov, hneď ako sa dozviem, kde sú.“ vysvetlil Naruto a Sasuke len bezmyšlienkovito prikývol.
Za niekoľko minút dobehli ostatných. Boli radi, že ich vidia a hlavne, že sú v poriadku. Naruto sa rozhodol, že im povie o Danzovi. Po tom čo im povedal, že je pravdepodobné, že ich Akatsuki očakávajú, si Shikamaru odfrkol a odvetil na to, že s tým sa musí rátať vždy. Naruto bol nadšený nad týmto prístupom. Napriek tomu, že sa domov možno už nikdy nevrátia, čo vedel, že sa nestane, všetci okrem Sasukeho a Shikamara mali celkom dobrú náladu. Ale im dvom to vyčítať nemohol. Boli do veci zasvätení oveľa viac ako ostatní. Vedeli v čom je podstata misie.
Bežali ešte zo dve hodiny, keď sa ich veliteľ ozval znova.
„Potrebuje niekto prestávku? O chvíľu sme tam a na oddychovanie už čas nebude.“
Všetci nesúhlasne zakrútil hlavami. Tvrdili, že odpočívali tesne pred tým ako spolu so Sasukem dorazili. Tak len ticho pokračovali v ceste.
„Pred nami je niekoľko .... päť ľudí s vysokou hladinou chakry.“ prerušila ticho Hinata po dvadsiatich minútach.
„Ale za nimi asi ....kilometer, tá chakra ...t-to je ....“
„...neuveriteľné.“ dokončil za Hinatu Neji.
„To bude Madara.“ konštatoval Naruto, pričom vyvolal päť klonov.
„Keby sa niečo zomlelo, prídu vám na pomoc. Dúfam, že ich nebudete potrebovať.“ zašomral a vzápätí celý jeho tím musel zastaviť pri blokáde tvorenej z Akatsuki členov.
„Tak ste dorazili.“ zahučal Pein a svojimi prázdnymi očami si prezrel prichádzajúcich shinobi.
„Jinchuuriky a Uchiha môžu ísť ďalej. Vodca si chce s nimi pohovoriť.“ pokračoval svojím jasným bezvýrazným hlasom.
Každý občan Konohy sa blížil k svojmu protivníkovi. Naruto ešte nenápadne pribehol k Hinate, ktorá bola najbližšie.
„Určite pri Madarovi nik nie je? Som si istý, že odtiaľ cítim ešte jednu chakru.“ zašeptal s obavami.
Hinata uprela svoj Byakugan daným smerom a pozorne hľadala.
„Myslím, že nikde za ním, pár stoviek metrov niekto leží. Ale pochybujem, že je ešte nažive. Tuším, že má na sebe plášť Akatsuki “ odvetila pevným hlasom.
„Ďakujem.“
Hinata spozornela. Poznala ten tón a rýchlo sa naňho pozrela. Pichlo ju u srdca, keď uvidela ten bolestný výraz, ktorý bol horší ako nočné mory. Možno horší ako to slávne Tsukuoymi. Poznala ho veľmi dobre. Tváril sa tak vždy, keď ho niečo zabolelo. Nie fyzicky, ale slová, ktoré mu hlboko v duši ubližovali. Vtedy...vtedy mal tento pohľad.
„Kto je to? Čo sa stalo?“ pýtala sa naliehavo.
„To nič Hinata, potom sa to všetko vysvetlí. Dávaj na seba pozor.“ hlesol slabým hlasom, každému priateľovi venoval pohľad typu „neopováž sa zomrieť, lebo ťa zabijem.“ a podišiel k Sasukemu.
Ten mu slabo prikývol a obaja sa rozbehli cez medzeru, ktorú im Akatsuki vytvorili. Hneď ako boli z ich dosahu, začal sa Sasuke pýtať.
„Čo sa deje?“
Naruto mu neodpovedal Vedel, že keby jej o tom nepovedal, neurobila by nič hlúpe. Ak to je ona, tak potom to je iba jeho chyba. Musí dúfať, že to nie je ona.
„Mám strach o tvoju švagrinu. Bojím sa, že ju Madara zabil.“ zahundral, ale do očí sa mu nepozrel.
Sasuke mlčal Bol trochu šokovaný, to hej, ale zároveň akoby mu niekto vrazil kunai do srdca. Je jeden člen jeho novej rodiny naozaj mŕtvy? A čo jej dcéra?
„Buď optimista. Ona je silná. Bol som s ňou v tíme dlho. Ani jediný jeden krát si neponosovala. Dokonca aj keď bola vážne zranená. Sama si čistila aj zašívala ranu. Ani okom pri tom nemykla.“ tou spomienkou utešoval seba, nie Naruta.
Chcela ho zabiť, ale vo svojej podstate ju mal predsa rád.
Pred sebou uvideli stáť čiernovlasého muža, v plášte s červenými oblakmi a oranžovou maskou na tvári.
Nechal ich dobehnúť až k nemu a potom zvesela zvolal: „To od teba nebolo pekné takto zradiť jediného žijúceho príbuzného.“
Sasuke silno stisol zuby, ale okrem slabého zavrčania zo seba nič iné nedostal. Nemienil mu vyzradiť, že existuje ešte malé dievčatko, neďaleko odtiaľto ....
„A od teba je naopak príliš milé Uzumaki Naruto, že si nás poctil svojou návštevou. A dúfam, že tento krát si skutočný. Dosť som si nad tým tvojim klonom lámal hlavu. Ale aj tak pochybujem, že by si pomstu nechal prekĺznuť pomedzi prsty.“ zachichotal sa.
Naruto sa zvesela usmial pri myšlienke ako veľmi sa Madara mýli.
„Prišiel som si po ostatných démonov.“ vyhlásil a pozorne sa sústredil na protivníkovu myseľ.
Bolo fascinujúce koľko myšlienok dokáže mozog vyprodukovať za taký krátky okamih. Strach, obavy, výsmech, minulosť, prítomnosť, zrada, porážka, pomsta .... všetky tieto myšlienky a pocity ním prebehli za pár stotín sekundy. Nebolo to až také presné akoby chcel, ale vyprovokovať ho, aby pomyslel na tú tmavú miestnosť ešte niekoľko krát bude hračka.
„To by ste ma museli najprv poraziť. A to sa vám nikdy nemôže podariť.“ uchechtol sa Uchiha.
„Za pokus nič nedáš.“ pousmial sa Sasuke, aj keď veľmi dobre vedel, že ten takzvaný pokus ich môže stáť život.
Ale Narutovi veril. Veril, že musí mať dobre premyslenú taktiku, keď ich tam všetkých vzal.
Obaja vytiahli svoje katany. Vedeli, že to nemá cenu, ale potrebovali ho na chvíľu rozptýliť, aby získali tú informáciu a aby ho Naruto tým jeho jutsu naozaj prekvapili.
Už nečakali .... zaútočili.