„Spravodlivá pomsta?!“ 21 – Boje pokračujú

21. kapitola : Boje pokračujú

Naruto a Sasuke vs. Madara

Naruto pomaly otvoril oči.
Trochu ho prekvapil obraz, ktorý mal pred sebou. Ten oheň, ktorý nedávno ošalil svojim klonom .... taký podobný práve prenasledoval Madaru, ktorý nie a nie sa ho zbaviť.
Sasuke stál niekoľko stôp pred ním a spokojne sledoval svoje jutsu. Musel ho vylepšiť alebo na Naruta poslal len slabšiu verziu. Tento oheň nebol oranžovožltý. Ani čierny...takže to nemohlo byť Amaterasu. Bolo to niečo medzi tým.... ako rozbúrená nočná obloha plná bleskov. Skutočne? Videl v tom ohni vážne blesky?
Vstal a postavil sa zarovno so svojim priateľom nespúšťajúc ruky z poslednej pečate. Sasuke bol celý spotený a špinavý od popola a blata. A jeho noha ....pod kolenom mal krvavú spáleninu skoro až po pätu.
„Čo si to prosím ťa robil?“ spražil ho prísnym pohľadom.
Zase krvácal. Už nemôže stratiť viac krvi. Aj bez tej rany jej mal málo a vyzeralo to tak, že už jej veľa neostalo. Ak stratí ešte o trochu viac, určite to nevydrží a omdlie. Bol bledý, rovnako ako vtedy v nemocnici.
Sasuke sa naňho pozeral s najvyšším stupňom sarkazmu.
„Ty si tu sedíš, kašleš na celý svet a potom sa ešte sťažuješ.....“ prskal zlostne slabým hlasom.
Dochádzali mu sily. Ledva stál a silou vôle sa opieral o tú jednu zdravú nohu.
„Ok, odvolaj ten oheň. Využívaš naň priveľa chakry. A aj tak ho už nebudeme potrebovať .... a prepáč za to „kašľanie na celý svet“ a aj za tú ranu, ktorú si utŕžil určite kvôli mne. Hneď ako budem mať voľné ruky, vyliečim ti ju.“
Sasuke niečo zamumlal a zrušil svoju techniku.
Madara prekvapene zastal, vydýchal sa a snažil sa upraviť si ohoreté zvyšky svojho plášťa.
Naruto sa pozorne sústredil na svoj cieľ a potom mu ruky klesli pozdĺž tela.
Sasuke sa začudovane poobzeral. To bolo jutsu, ktoré ma Madaru zastaviť? Veď necítil nič. Možno akurát bolesť v nohe, videl rozmazane pred očami a počul slabý vánok. To bol asi tak všetko.
„Čo to urobilo?“ opýtal sa ho, keď sa Naruto zohýnal k jeho nohe.
Usmial sa, ale nevysvetlil. Obe dlane priložil k píšťale a nevšímal si jeho protestné vrčanie.

„Čo to urobilo?“ počul za sebou.
Nevedel, že ho sleduje. Tak sa sústredil, že si ho nevšimol. Žiadne zvuky ani obrazy. To bolo to čo potreboval. Ale teraz, keď si rukami odkryl uši, už počul. Prísne pozrel na klon, ktorý sedel pred ním, ale ten len nechápavo pokrčil plecami.
„Cítil si to?“ opýtal sa ho už asi po stýkrát.
Klonovi sa rozšíril zorničky, ale napriek tomu zakrútil hlavou.
„Tak to skús!“ poručil mu netrpezlivo.
Klon zložil pečate, ale nič sa nestalo. Pravý Naruto zaklipkal očami.
„Žeby to už fungovalo?!“ usmial sa a s radosťou v očiach sa otočil na svojho učiteľa s pripravenou odpoveďou.
„Je to technika. Obeti nedovolí použiť žiadne jutsu typu Kawarini. Napríklad môj klon sa nemôže premiestniť. Jednoducho ho to pripevnilo tu, k tejto zmesi vo vzduchu.“ vysvetli celý naradovaný.
Starý muž s páskou cez ľavé oko prižmúril to pravé nezakryté.
„Šikovné. Ale načo ti je také zložité jutsu, kvôli Kawarini? To pochybujem. A ako to vlastne funguje?“ neskrýval svoju zvedavosť, ale ani radosť nad pokrokmi svojho študenta.
Tak toto robil cez prestávky. Vtedy keď netrénoval s ním ani s katanou, vymýšľal čosi také.....
„Proti Madarovi. Keď ho použijem, nebude môcť zmiznúť a jeho telo ostane tam kde je. Hmmm.... a funguje to... predstavte si, že zoberiete špendlíky a pripnete niečo o stenu. Tak to je ten istý princíp. Len nepoužijem špendlíky, ale manipuláciu vetra. A nepripevním protivníka o stenu, ale ......v postate o samotný vzduch. Ale keďže vzduch je skoro všade, môže sa voľne hýbať, takže si to ani nevšimne. Lenže keby chcel použiť napríklad Kawarini, dostane sa na pár sekúnd do inej dimenzie, kde nie je takýto vzduch .... možno dokonca žiadny. Tak nejako si predstavujem, že by to malo fungovať.“ vysvetlil, zatiaľ čo pozorne sledoval stopky.
„Skús to teraz!“ zavolal na klon.
Ten počúvol a urobil pečate a ...... zmizol.
„Jediný problém je v chakre a dĺžke účinnosti jutsu. Nielenže naň využijem skoro päťdesiat percent svojej chakry, ale tiež funguje len necelých desať minút.“ zamračil sa a poškrabal na zátylku.
„Takže v normálnom živote ti je nanič. Tak veľa času si strávil s technikou, ktorú použiješ len raz!“ premeral si ho jeho dočasný sensei neveriacky.
Blondiak len bezmocne pokrčil plecami.
„Niekto ho musí poraziť.“ usmial sa veselo.
„Máš pravdu. Ak toho zradcu niekto porazí, tak jedine ty. Je to výborné jutsu, len trochu..... vlastne nie trochu ..... vôbec nie je praktické. A teraz, ak sa nenahneváš, budeme pokračovať. Dnes je predposledný deň a ako ťa poznám, chakry máš ešte na rozdávanie. Ešte ti toho musím veľa vysvetliť kým odídeš.“ povedal pokojne muž a otočil sa chrbtom k nemu.
Naruto s nedočkavým úsmevom nasledoval svojho majstra, ktorý ho nenaučil len boj s katanou.

Hinata a Kakashi vs. Pein

Z toho človeka nemám dobrý pocit. Akoby sa pozeral skrz mňa. Fúúj!!! Veď Byakugan tu mám ja, nie on! Ale ja tak ... myslím, že je to najsilnejší člen, asi hneď po Madarovi. Tá chakra je na tejto lúke najstrašidelnejšia. Niežeby som sa bála.
Naše možnosti? No jasné .... keby sa tu neobjavilo ďalších päť jemu podobných ľudí, tak by to možno šlo celkom ľahko. Boli sme predsa dvaja na jedného.
Kakashiho skoro trafilo, keď sa jeden z ničoho nič objavilo priamo pred ním. Mňa viac prekvapili jeho oči. Rinengan. Zabudnuté očné kekkei-genkai, z ktorého podľa legiend vznikol Byakugan a aj Sharingan. Vtipné na tom bolo to, že sa tie dve slabšie spojili a chystajú sa asi nadobro zničiť svojho pôvodcu. Musela som sa na stotinu sekundy usmiať.
Potom som si spomenula, že je tu jeden problém, ktorý ma zasiahol trochu neskôr než by mal. Áno.... to nebol jeden Rinengan .... ale rovno šesť!!!
„Kakashi-sensei?! Vezmem si toho s dlhými vlasmi, toho s tvárou ako ropucha a toho pôvodného. Môže byť?“ pýtala som sa s menšou obavou o partnerov stav.
„Ten muž ... tá očná...tá očná technika...“ koktal.
To mu došlo až teraz? Mala som v neho väčšiu dôveru. Alebo... mohol vedieť o tej technike niečo viac.... niečo hrozné, čo som ja nevedela, že tak vyšiluje?
„To bude v pohode sensei. Keby dačo, Naruto nám príde na pomoc.“ upokojovala ho, zatiaľ čo prstom ukazovala za strom, z ktorého vykukol jeden z Narutových klonov.
Zabralo to. Kakashi pri pohľade na svojho niekdajšieho študenta, teraz už rovnocenného partnera, zavrtel hlavou a konečne sa začal sústrediť na súpera.
„Začnime!“ šepol rozhodne.

Konoha

Oči už jej klipkali od nudy. Čakala a čakala, ale nejako nikto nechodil. Chystala sa po Danzoua vyslať ďalší Anbu tím. Neverila im ani zďaleka tak ako niektorým jouninom.
Ale tak ako vyhladiť Akatsuki nemohla poslať Anbu..... tajnú jednotku, zatýkať nemôže verejný shinobi. Viedlo by to k roztržkám a pomste. Ak zločinec nepozná tvár, nevie koho má hľadať. A taktiež ostatné zeme musia vedieť, že tí čo premohli Akatsuki boli normálni jounini. Takto nemôže nikto povedať, že to Konoha urobila pre osobný zisk.
Už chcela poslať po Yamata a jeho dvoch partnerov, keď pred sebou začula slabé „Ehm....“. Rýchlo zdvihla hlavu a sledovala muža ako si skladá masku.
„Hokage-sama, Danzou-sa........ proste nám ušiel.“ zafučal namrzene Sai.
„Ako je to možné!“ neskrývala hnev Piata.
„Prepáčte, ale ... ja proti nemu ísť nemôžem, presne kvôli tým značkám. A dvoch mojich zverencov vážne zranil. Tretí shinobi z mojej jednotky ho prenasleduje spolu s mojimi oživenými kresbami. Viac som....“
„ Ste neschopní!“ tresla päsťou do stola.
Vzápätí si uvedomila čo urobila.
„Prepáč. Viem, že ste robili čo ste mohli. Mala som poslať viac ľudí. Takže zranil vážne dvoch shinobi hovoríš?! Za to ho trest neminie. Sú v poriadku?“ opýtala sa stále drsným hlasom.
„Vzal som ich do nemocnice. Mali by byť. Tuším, že neboli smrteľne zranení.“ odvetil trochu odmerane.
Godaime chvíľu tuho premýšľala ako ho chytiť. Mohla by vyslať ďalšie tímy, ale k čomu by to bolo? Je na úteku. Asi nie veľmi ďaleko. A ešte k tomu ho sledujú.
Pomaly vstala zo stoličky. Otvorila jedinú skriňu v miestnosti.
Vytiahla z nej bojovú uniformu.
Sai uvedomujúc si čo Piata robí slabo sa pousmial aj keď mal potrebu protestovať.
„To predsa nemusíte. Na takých zbabelcov máte ľudí!“ nesúhlasil s jej konaním.
„Ja viem. Lenže k tomu stolu mi už nohy aj ruky prirástli. Som Hokage. Je mojou povinnosťou chytať zloduchov ohrozujúcich bezpečnosť Konohy. Keď to nejde podobrotky, pôjde to tak, že mu zlámem väčšinu kostí v tele. Ideme!“

Naruto a Sasuke vs. Madara

Naruto vyliečil Sasukeho nohu do minúty.
Madara netuší čo urobil. V duchu sa vysmieva, ale zároveň má aj strach. Ale ten posmech postupne víťazí. Neverí, že by ho mohli poraziť.
Rád by si vychutnal jeho koniec, ale čas ho súril. Slnko sa pomaly začínalo dotýkať obzoru. Ak to chce stihnúť, mal by už ísť.
„Sasuke... dokončime to spolu. Aj keď trochu nepriamo.“ zložil pečate a za okamih mal vedľa seba navlas rovnakého mladíka.
„Musím už ísť. Ukončite to.“ usmial sa na Sasukeho, žmurkol na klon a rýchlosťou blesku zmizol niekde v korunách stromov.
Sasuke to očakával. Uprel svoj zrak na klon.
Nie hocijaký. Narutov klon. Mal jeho myslenie, schopnosti a aj spomienky. Nemuseli si nič hovoriť. Už takto pár krát spolupracovali. Aj keby nevedel, že Naruto vie čítať myšlienky, bol by si aj tak istý, že plán majú obaja rovnaký.
Vrhli po Madarovi pohľad najhlbšej nenávisti.
Ich protivník očividne ničomu nerozumel. Tá Sasukeho technika ...ten zvláštny oheň. Bol si istý, že ten mu mohol ublížiť. Netušil na akom princípe funguje, ale stále cítil popáleninu na pravom predlaktí. Nebolo mu jasné prečo ju zrušil. Určite vedel, že ho môže zraniť. Tak prečo ju zrušil? Došla mu chakra? Alebo si sú vážne aký istí, že ho porazí zranení ninja a klon?
A to tiež ešte len deti. Aj keď to zranenie už bolo preč. Nevedel, že Kyuubiho jinchuuriky vie lekárske ninjutsu. Alebo to bolo niečo iné? Veľmi rýchlo to zacelilo tú popáleninu, ktorou sa mu podarilo ho zraniť pomocou svojho katonu.
A čo to divadlo čo tu Uzumaki stváral, keď tak len tak sedel? Naozaj to nič neurobilo?
Avšak ďalej už nemohol uvažovať.
Videl, ako sa Sasukemu tvorí v ruke jeho ultimátne ninjutsu chidory. Bolo trošku zvláštne. Modré blesky a zelený oheň? Zvláštne .... slabé slovo ..... obloha sa začínala zaťahovať. Trhalo to častice.
Uzumaki vytvoril tri klony. Obkľúčili ho, takže čo sa deje vo vnútri nevidel. Keď konečne zmizli, v jeho ruke rotovalo jutsu Štvrtého Hokage. Vlastne ....bývalé jutsu Yondaimeho.
Sharinganom videl, že základ má rovnaký, ale v skutočnosti sa naň vôbec nepodobalo. Lietali z neho blesky a vo vzduchu sa zrážali s tými z chidory. A ako tornádo okolo neho víril vzduch. Nie však do jednej strany, ale rovno do všetkých.
Tá technika častice netrhala ..... ona ich rovno rozkladala na ....na nič.
S úžasom hľadel na tie techniky, ktoré ďaleko prevyšovali úroveň S. Neexistovali techniky, ktoré by sa im vyrovnali. Aspoň také nikdy nevidel.
Sasukeho aj Narutove vlasy iskrili a lietali do všetkých strán. Napriek tomu stáli na mieste akoby sa ich tá sila ani netýkala. Naruto nepoužil Kyuubiho a ani Sasuke svoju prekliatu pečať. Napriek tomu ich sila bola.....jedným slovom sa to nedá vyjadriť, ale slovo neuveriteľná ma k tomu asi najbližšie.
Pocítil niečo, čo už dávno nepoznal. Pocit, ktorý schoval do tej najtajnejšej skrýše svojej podstaty. Keď videl týchto dvoch mladíkov pred sebou spolu, nič iné sa ani cítiť nedalo. Jeden .... to by bolo niečo celkom iné .......ale obaja? Chcel utekať. Ísť niekde preč, ďaleko odtiaľto. Čo najďalej od tých dvoch smrtiacich technik. Lenže jeho hrdosť, hrdosť Uchiha klanu, mu to nedovolila. Prekonala prirodzený pud sebazáchovy.
Vedel, že zle bude iba ak ho aspoň jedna trafí. Vlastne ZLE, to je slabé slovo. Jednoducho zomrie. Nebudú už žiadne ciele, žiadne sny. Nič .... to bude koniec.
Všimol si, že zatiaľ čo sa na Sasukeho tvári zračí číra nenávisť, srší z neho ako tie blesky, Naruto sa usmieva a tvári sa skôr pobavene ako naštvane. Nazlostilo ho jeho správanie. Bol len klon, síce ten divný, ale aj tak. Je to len klon. Ako to, že dokáže vytvoriť takéto jutsu a ešte sa mu smiať priamo do tváre?
To je jedno. V správnom okamihu musí využiť vlastnosť jeho Mangekyouho sharinganu. Včas presunie svoje telo do imaginárneho sveta. Do svojej vlastnej dimenzie. Bude to v poriadku.....
Tak sa zamyslel, že si takmer ani nevšimol akou rýchlosťou sa k nemu Uchiha Sasuke rozbehol. Počul len blesky a slabý vietor. Jeho načasovanie bude presné. Obaja ho preletia.
Zrazu Uzumaki Naruto zmizol.
„Kde je?!“ obzeral sa rýchlo okolo.
Za ním..... Sasuke pred ním....... ak to urobí správne, zabijú sa navzájom. Na tvári sa mu na sekundu objavil zlomyseľný úškrn.
„TERAZ!“ to bolo posledné na čo pomyslel.
Okolím sa niesol obrovský výbuch. V zemi sa urobil niekoľko metrov hlboký a pár stoviek metrov široký kráter. Všetky stromy čo rástli v tejto jame boli fuč. Ostalo z nich len pár obyčajných triesok. Ani na zemi, kde predtým rástla tráva aj kvety neostalo nič. Vôbec nič živé. Len zemina, prach a niekde hlbšie aj kamene. Z oblohy začalo na zem dopadať viacero bleskov, ktoré náhodne triafali oblasť obrovského krátera. Na jedno miesto však udreli viackrát. Presne do stredu.

Neji vs. Zetsu

Začínalo pršať.
„Čo to?“ obzeral sa k oblohe zadýchaný Neji.
Tlaková vlna ho skoro zrazila z nôh. Čo to bolo za výbuch, že proti nemu aj príroda protestuje? Poriadne zameral svoj Byakugan na miesto odkiaľ počul výbuch. Vo vzduchu videl len farebné kvapky chakry zmiešané zo zeminou. Cez tu barikádu prachu nevidel dokonca ani on.
Už nepršalo, ale lialo.
Jemu ten dážď nevadil. Práve naopak, teraz videl omnoho jasnejšie.
Jeho boj zo Zetsuom sa nevyvíjal tak akoby si predstavoval. Aj keď si bol istý, že mu niekoľkokrát narušil chakrový obeh, stále dokázal robiť jutsu. To posledné, predtým ako prišla tá tlaková vlna, bolo zvláštne. Urobil pečate a potom ho svojou tenučkou rukou jediný krát zasiahol do hrude, kde sa mu okamžite objavila nejaká značka. Znak, ktorý nepoznal.
Celé mu to sčernalo a ma pocit, že sa tá oblasť čí ďalej zväčšuje.
Prvé slovo, ktoré mu prišlo na um, bo kliatba. Takým veciam, ale nikdy neveril. Zatiaľ nemal tušenia čo to robí, ale vyzeralo to tak, že jeho protivník si je už istý víťazstvom.
Musí ho poraziť a potom zájsť za Sakurou, ktorá už liečila Shikamara. Vyzeral vyčerpane, ale tú ženskú porazil.
Ok, je čas na finálne jutsu. Zvyšky chakry nahromadil do svojich rúk a na konci každého prsta sa mu objavilo niečo ako pazúr. Teraz bolo načase zničiť jeho telo.
„Je mŕtvy.“ zavrčala sklamane čierna polovička.
„Ako to, veď....“ začala biela časť tváre, ale vetu už nemohla dokončiť.
Neji sa naňho vrhol a škrabal a bodal všade kde dosiahol. Akatsuki sa bránil.
Ruky mal celé od krvi, ktorá mu stekala dolu spolu s dažďom. Nestíhal robiť nič. A ani pod zem sa už stratiť nemohol. V tej zemi bolo toľko chakry.... Voda, ktorá obsahuje také veľké množstvo chakry, aké ešte nevidel, postupne vsakovala do pôdy.
Ak by sa mu aj podarilo dostať po zem, von sa už nedostane. Musel čeliť útok lisového shinobi, ktorý nad ním nemal žiadne zľutovanie. Prerezal mu šľachy na nohe. Mohol mu zablokovať fakt všetku chakru?
„Zomrieš s nami!“ zavrčala biela tvár, keď padal k zemi.
„Bastard!“ nenávistne odpľuvla čierna polovička, vyprskol krv a pomaly zavrel oči.
Bol mŕtvy.
Neji zrušil svoje „pazúry“ a pomaly odkrivkal k Sakure a Shikamarovi.