Akatsuki a WoW 02

„Kde je Hidan?“ spýtal sa Deidara keď vošiel do kuchyne.
„Myslím že šiel za Peinom,“ povedal Kakuzu, „kôli tej hre“.
„Aha už viem,“ odvetil Deidara, „a čo budeme dnes robiť?“.
„Neviem nejaké nápady?“ spýtala sa Konan.
„Zahrajme si futbal!“ povedal natešene Kisame.
„Dobrý nápad,“ pritakávali ostatní.
„Tak idem zavolať Hidana,“ povedal Kakuzu, „hádam už skončili“.
Vyšiel po schodoch hore do Peinovej izby a keď uvidel Hidana sedieť na posteli a civieť do notebooku s neprítomným pohladom, nitky mu povolili a rozpadol sa.
„Kde je ten Kakuzu?!“ spýtal sa Deidara stojaci v hale.
„Idem sa tam pozrieť,“ povedal Itachi.
„Idem s tebou,“ rozbehla sa za ním Konan.
„Čo sa tu ku**a stalo?!“ kričal Itachi, keď zbadal kusy Kakuzu na podlahe.
„Kakuzu si v poriadku?“ pýtala sa ho Konan, „nevyzerá dobre“.
„Čo sa tu deje?“ pýtal sa Deidara, ktorý spolu s Tobim práve prišiel.
„Hidan“ prehovorila Konan – žiadna reakcia.
„Hidan!“ Konan zvýšila hlas ale závislý ninja stále nereagoval.
„HIDAN!“ zhúkla Konan tak hlasno, že zo stropu spadla omietka.
„Ano!“ vytrhol sa zo sna Hidan.
„Čo to do r*ti robíš?“ spýtal sa nahnevaný Kakuzu, ktorého Tobi s Deidarom skladali.
„Hrám World of Warcraft!“ odvetil zo záujmom Hidan, „mám warloka level jedenásť!“
„Waw!“ skríkol nadšene Deidara, „aj ja to chcem hrať!“
„Dobre tak poď“ konečne reagoval Pein, „CD je na posteli, vezmi notebook a nainštaluj si to“
„Takže už reaguješ!“ povedala Konan a nahnevane sa pozrela na Peina, ktorý však bol zase uchvátený hrou.
„Gaah!“ zavrčala Konan a nahnevane odišla.
„Možno by som to aj ja mohol skúsiť..“ zamýšlal sa Itachi, „vyzerá to dobre!“
„Aj ja to chem hrať!“ pridal sa Tobi.
„Takže sme už piati!“ tešil sa Pein, „alebo šiesti?“ spýtal sa Kakuzu.
„Takú ko**tinu by som určite nehral!“ povedal namosúrene Kakuzu ktorý si vymieňal nohy ktoré mu Deidara zle poskladal.

Na druhý deň....
„Ha!“ skríkol Deidra, „už som ťa dobehol Kakuzu“, povedal vyškierajúc sa.
„Ale ja som už 22, Deidara“ povedal Kakuzu, „vravel som ti že paladin sa expí* rýchlejšie!“
„No a?“ odvrkol Deidara, „mág má zato kúzla ktoré vybuchujú!“
„Tobi má už 10“, povedal natešene Tobi.
„Sklapni Tobi!“ povedali Deidara, Kakuzu a Hidan súčasne.
„Tak dobre“ smutne odvetil Tobi.

Ďalší deň...
„Už... mám ... tridsať... deväť“ povedal Deidara s vypúlenými očami nacapený na obrazovke.
Všetci siedmi (pridal sa aj Kisame) sedeli na posteli a na zemi v Peinovej izbe. Už bola len Peinova, lebo Konan sa odsťahovala do hosťovskej izby.

O desať dní...
„Osemdesiaaat !!“ skríkol Pein, „konečne“.
„54“ pochválil sa Deidara.
„61“ poslal ho – veď vy viete kam – Hidan.
„59 – skoro som ťa dobehol“ povedal Kakuzu.
„55- s hunterom(lovec) v pohode“ povedal Itachi.
„Len 43“ smutne povedal Kisame, „to nie je fér, začali ste skôr, a za wariora(bojovník) sa ťažko expí!“
„29!“ natešene skríkol Tobi, všetci sa naňho pozreli.
„Prečo je stále v Akatsuki?“ spýtal sa Deidara Peina.
„Neviem“ odvetil Pein, „vážne uvažujem že ho vyhodím“, keby nebol pravým šéfom tak to urbím!

O mesiac ....
Už boli deviati – pridali sa Sasori a Zetsu. Všetci okrem nich (a samozrejme Tobiho) boli už osemdesiatky ( momentálne maximálny level vo WoW).
A dosť! Povedala si Konan.
„Odchádzam“ oznámila Peinovi, ktorý ju očividne nepočúval, „už mám toho dosť!“
„Hej, hej“ odvetil neprítomne Pein, „hlavne nezabudni nakúpiť“.
To bola posledná kvapka. Konan najprv uvažovala že zvolí facku, no nakoniec našla lepšie miesto.
„Auuuu!!“ zhúkol Pein a zvalil sa na zem.
Konan sa naňho usmiala a odišla – už ju nikdy nevidel(pravdepodobne )