Naruto- Veľká televízna show 2

Suzu podávala zvitky postavám pred sebou. Muž s hnedými očami a s vlasmi po plecia spolu so ženou, ktorá bola o niečo nižšia s dlhými svetlými vlasmi na koncoch zvlnených a s modrými očami, zobrali zvitky a starostlivo ich uložili vo svojich vakoch.
„Ďakujem, nemalo by to byť ťažké. Všetci sú v Konohe, len bude možno ťažšie nájsť Sasukeho.“
„Neboj!“ uškrnulo sa dievča , „Ja a Nori to zvládneme. Spoľahni sa.“ Nori súhlasne prikývol.
„Ďakujem, Shira, Nori.“ Usmiala sa Suzu.

***

Suzu vyšla na veľkú drevenú verandu. Lampióniky nad hlavou sa pohojdávali a vietor sa jemne pohrával s dlhými čiernymi vlasmi.
„Vyzeráš vyčerpane.“ ozvalo sa za ňou. Stálo tam dievča. Mala krátke vlasy po plecia až na štyri pramene, ktoré boli zapletené a na koncoch pierka tmavo modrej farby. Rovnakej farby bolo aj jej oblečenie.
„Ahoj Mayu. Už si sa vrátila?“
„Všetko je pripravené. A ty?“
„Shira a Nori už rozosielajú pozvánky. Ostáva už iba deň D.“
„Ak budeš potrebovať, rada pomôžem.“
„Už aj tak máš práce vyše hlavy, zvládnem to sama. Po prvom odvysielaní to bude ľahšie. Ťažký je len začiatok.“
„Už teraz sa teším!“ uškrnula sa Mayu. „Je to ako Vianoce skôr!“ Suzu sa usmiala.
„Myslíš, že máme dosť bodyguardov?“
„Na čo potrebujeme ochranku? Nevedia sa ninjovia chrániť sami?“ opýtala sa zmetene Mayu.
„Myslím, že nechceš zažiť na vlastnej koži Deidarovo umenie alebo Gaarov piesok. Ak fanúšikov odtrhne ochranka, bude to šetrnejšie.“
„Neboj.“ Mayu sa diabolsky zasmiala. „Na Kibu som už pripravená. Mám keksy pre psy.“ Povedala hrdo.
„Nemyslím že to Kiba bude jesť.“ Namietla Suzu.
„On možno nie, ale Akamaru áno a kde je Akamaru je aj Kiba.“ Suzu uznanlivo zatlieska tomu plánu.
„Takže, kto je na programe prvý?“
„Prvý v štúdiu bude tým 7.“

***

DEŇ D, ZOSTÁVA 5 HODÍN DO SHOW

Naruto vyšiel zo svojej šatne. Bol dosť prekvapený, že okamžite keď prišli , tak ich odviedli sem a tam, podpísať pár papierov a vysvetlili im všetko čo bolo treba. Bol celý bez seba , keď ich zaviedli do šatne, ktorú mal iba pre seba. Naruto spomínal na ten úžasný pocit, keď si na dverách našiel svoje meno s malou hviezdičkou nad ním.
Jeho radosť poklesla, keď zistil, že aj ostatný majú vlastné šatne a k tomu mená na dvere. Mohol som dostať aspoň väčšiu hviezdičku, pomyslel si. Veď som hlavná postava. Aspoň trocha špeciálneho správania.
„Naruto?“ zo šatne oproti vyšiel Yamato. Spolu prešli do miestnosti, ktorú nazvali čakáreň. Tu ich dievča menom Shira napojila na káble, lepšie povedané na mikrofóny. Potom mohli pokojne sedieť v kresle a čakať, kým príde ich čas. Prípravovňa obsahovala obrovskú obrazovku a pult s mnohými gombíkmi a páčkami, obrovským gaučom a kopou ľudí, ktorý behali sem a tam. Naruto sa nervózne obzrel.
„Kde je Sakura-chan?“
„V maskérni, myslím,“ povedala Shira a inštalovala mikrofón ďalej na Saia. O malú chvíľku sa k nim už pridala aj Sakura. Shira na ňu okamžite pripla mikrofón. Naruto sa poobzeral. Boli tu už Kakashi, Yamato, Sai a teraz aj Sakura. Tá k nim prišla s úsmevom.
„Takže,“rozhodila rukami „čo myslíte? Ako vyzerám?“ opýtala sa. Naruto sa na ňu chvíľu sústredene pozeral.
„Hmm. Ja neviem. Hmm. Ako vždy? A načo si vlastne bola v tej maskérni?“ Sakure na čele navrela žila a rapídne sa jej zvýšil krvný tlak. Pokúsila sa upokojiť. Odišla si sadnúť na gauč. Naruto sa ublížene pozrel na Saia. Pera mu nebezpečne puchla. Sai sa len usmial, potľapkal Naruta po takmer vykĺbenom ramene. Pripojil sa ku Kakashimu a Yamatovi. Dnu do miestnosti vošla Mayu. Pre túto príležitosť si pierka na koncoch vlasov zvolila modré, podobne bolo ladené aj jej oblečenie. Nešla však sama, tesne za ňou išiel Nori, ktorí sa hneď pridal k Shire. Mayu sa zastavila pri Narutovi a ostatných.
„Tak, čo? Nervózny?“ opýtala sa s úsmevom.
„Trochu,“ zašomral Naruto. „A kto tam vlastne bude?“
„Suzu. Ešte ju nestretli, že?“ pokrútili hlavou. „Nebojte, bude sa len pýtať a vy hovoriť. Nič ťažké.“ Pozrela na hodinky, ktoré mala tiež modrej farby. „Kde vlastne je? Už by tu mala byť.“ Pozrela na Naruta. „Veď ani vy nie ste všetci, kde je...“ Dvere sa otvorili a dnu vošla Suzu. Prešla k Mayu a ostatným. Bolo to ich prvé stretnutie, jej však nevenovali pozornosť. Naruto a Sakura pozerali šokovane za ňu. Yamato sa tváril ľahko prekvapene, Kakashi neprekvapene a Sai bol bez výrazu. Sakurine ruky vystrelili k ústam a potlačili výkrik. Naruto ten svoj však nepotlačil a celou miestnosťou, lepšie budovou sa niesol jeho výkrik.
„SASUKE!!!!!!!!“
„Naruto, Sakura, Kakashi.“ Kývol na pozdrav Sasuke, ktorý stál s úškrnom(čítaj neodolateľný úsmev) za Suzu. Naruto sa pomaly prebúdzal zo šoku. Pokúsil sa, ešte stále zmetene, poskladať slová do vety. Do jeho nesúvislého koktania vstúpila Suzu. Uklonila sa.
„Som Suzu. Rada vás spoznávam.“ Kakashi vystúpil z radu, ignorujúc Narutov po šokový stav.
„Hatake Kakashi. To už ale asi viete.“ Podal jej ruku. Suzu sa usmiala.
„Áno.“ Potriasla mu rukou. „Ďakujem, že ste prišli. Teším sa na spoluprácu.“ Naruto konečne našiel reč.
„Čo tu robíš Sasuke?“ opýtal sa. Suzu naňho pozrela.
„Nerozumiem. Čo tým myslíš, čo tu robí Sasuke?“ opýtala sa Suzu. Naruto to chcel vysvetliť, bol však prerušený Yamatom.
„Naruto,“ povedal, „pozvanie platilo pre všetkých členov týmu 7. Bývalých aj terajších.“ pozrel na Suzu. „Správne?“ Prikývla.
„Presne tak. Dnes sa tu nachádzate všetci členovia týmu 7, okrem istého Sora. Ten mal neodkladné záležitosti . Prepáčte, teraz sa musím ísť pripraviť.“ Odišla. Naruto sa otočil k Sasukemu. Konečne dostal možnosť sa s ním porozprávať. Bol však predbehnutý Sakurou.
„Sasuke,“ povedala trasľavo s očami plných sĺz. Pery sa jej jemne chveli. „Je pekné ťa znova vidieť. Ako sa máš?“ Namiesto odpovedi však Shira skríkla: „MINÚTA!!!“ Všetci stíchli a začali odpočítavať. „A začíname!“ v tom okamihu sa rozsvietili obrazovky v celom Naruto svete.

KONOHA

„Rýchlo, rýchlo!!“ súrila Tsunade. Sedela vo svojom kresle pre Hokageho so Shizune po boku. Netrpezlivo sledovala obrazovku, ktorá sa práve dostávala cez dvere.
„Rýchlo! No, bude to už?!“ buchla netrpezlivo päsťou po stole. Izumo a Kotetsu zmučene vzdychli a ďalej vliekli veľkú obrazovku. Tonton sa na to všetko pozeral prasačími očkami a niečo si krochkal.
„Ešte aj tomu prasaťu sme na smiech.“ Vrčal potichu Izumo.
„Ticho a vleč to ďalej!“ zahriakol ho Kotetsu, nervózne pokukujúc po Tsunade, ktorá sa načahovala po ďalšiu fľašku saké.

AKATSUKI – ÚKRYT, JEDEN Z MNOHÝCH

„Júúúúú. Tak toto je to? Toto je to?“ opytoval sa poskakujúci panáčik s oranžovou maskou.
„Áno.“ Súhlasne zavrčala Zetsuova čierna polovička.
„To je ona.“ Povedala druhá. Úkrytom sa rozliehali natešené výkriky Tobiho.
„Wau. Wau. Telkáááá. Telkááá.“ Tobi neustále vyskakoval pred tmavou obrazovkou. Po pár pózach, ktoré sa podobali baletným cvikom mu niekto z kolegov povedal aby prestal. Tobi teda prestal poskakovať a waukal na mieste.
„Môžem vedieť,“ ozval sa Deidara, ktorému nebezpečne tykalo v oku, „prečo je tá telka , do*iti tak malá?“ Všetky hlavy sa otočili na Kakuzu.
„No bože, tak je trochu menšia. Čo okolo toho tak vyvádzaš?“ nechápavo krútil hlavou Kakuzu.
„Vyvádzam?“ vykríkol Deidara a hlas mu vyskočil o oktávu vyššie. „Veď ju cez Tobiho vrtiacu zadnicu ani nevidno!“ Zúčastnení si potichu súhlasne mrmlali.
„Deidara-senpai!“ ozval sa Tobi dotknuto. „To som od vás nečakal. Ako môžete byť tak krutý,.....“
„Tobi,“ Kisame sa posadil medzi ostatných členov pred telkou s náručou plnou zemiakových lupienkov. „Deidara má pravdu. Uhni s tým vrtiacim zadkom, nech aj niečo vidíme.“ Tobi sa nešťastne spratal zo zorného poľa, hľadajúc slová útechy a pochpenia inde. Pein ho odbyl slovami, že svoje problémy si musí riešiť sám. Konan len ticho súhlasila. S nádejou sa otočil k ostatným kolegom, tí však radšej spovedali Kakuzu.
„Netvrď, že to bolo jediné, čo tam mali. Sme Akatsuki, Akatsuki,“ vrieskal Deidara, otočil sa k ostatným. „Najhroznejšia organizácia. Dreli sme a toto je všetko, čo dostaneme?! To teda nie! Predsa nemôžeme mať túto zápalkovú škatuľku ako televízor. To nejde! Sme Akatsuki! Máme svoju dôstojnosť!“ Deidarova zapálená reč vyvolala u ostatných odozvu. Ozývali sa výkriky ako, „sme Akatsuki“ a „toto je pod úroveň“. Nakoniec musel zasiahnuť Pein, ktorý požiadal Deidaru aby mu tu v jeho vlastnej organizácii neorganizoval vzbury a revolúcie.
„Prepáčte šéfe,“ povedal Deidara, „lenže toto si nezaslúži. Veď ja som nám doniesol toho Jinchuurikiho zo Suny,“
„A stratil pri tom ruku.“ Ozval sa Kakuzu. Deidarovi zatykalo v oku, ale ostal kľudný.
„Myslím, že mám nárok na viac ako toto.“ Ukázal na mini telku. „Nech mi Kakuzu netvrdí, že nemali plazmu.“
„Mňa by zaujímalo,“ povedal ticho Itachi, „Prečo tu vlastne musíme byť všetci? Nemôžeme mať každý vlastnú televíziu a byť na svojich stanovištiach, čím by sme sa vyhli tomuto cirkusu? Nie, žeby som sa sťažoval, len ma to zaujíma.“
„Aké slušné,“ škeril sa Kisame.
„FAJN!“ vykríkol Kakuzu. „Chcete vedieť, ok!“ pozrel na Deidaru. „Tie tvoje plazmy mali niekoľkociferné čísla na cenovkách, neprekročím snáď ročný rozpočet organizácie.“ Ukázal na Itachiho, „Aby si vedel, sme napojený na čierno. Bolo dosť komplikované napojiť sa na čierno, bez toho aby si to všimli, nebudem snáď platiť za pripojenie, nie? A je jednoduchšie pripojiť sa raz ako viac krát, čo znamená, že áno Itachi, tento cirkus je potrebný. Ešte niečo?“
„Kde b*ha, idú naše ťažké prachy, keď si nemôžeme dovoliť ani slušnú plazmu a pripojenie?!“ Nedal sa Deidara. „Je mi z toho zle! Nemienim tu žiť ako v dákej dobe kamennej!“
„Áále, no tak. Ak sa dobre pamätám, táto organizácia ťa vyhrabala v kamennej, nie? Na tieto podmienky si teda zvyknutý, ako doma, nie?“ podotkol Hidan, vyvalený pri Kisamem, ktorému nenápadne kradol popcorn z misky.
„Katsu!“
„Deidara! Ty im*ecil!!!!! Chceš tú telku alebo nie? Tak budeš mať túto škatuľu.“ Kakuzu pozrel na obhorený kus úbohého plastu. „Ak ju po*ereš nebudeš mať nič. Prachy už nikomu nedám.“
„Kakuzu.“ Všetci sa otočili na Peina „netvrď mi, že z nášho rozpočtu by sme nemohli kúpiť niečo dôstojné.“ Kakuzu vytiahol z vrecka mimoriadne skrkvaný papier.
„Ja mám na starosti financie, tak sa mi do toho nes*rte. Ale keďže tu niekto stále má niečo proti,“ pozrel škaredo na Deidaru, následne začal čítať.
„Špióni v každej dedine, samozrejme tí na vyšších postoch sú drahší, udržiavanie našich stanovíšť,“
„To myslí tie diery? Veď sme minule boli vo vlhkej jaskyni s medveďmi, to bolo teda náročné udržiavať,....“šomrala Zetsuova biela polovička. Kakuzu si nerušene pokračoval ďalej.
„Konan si vyžaduje neustálu dodávku kancelárskeho nerecyklovaného papiera. Itachiho doktori tiež nie sú najlacnejší.
Orochimaru náš účet vybielil na tie svoje úchylné pokusy.
Sasori si nakupoval, hlava ne hlava , najdrahšie drevo aby sa hral na Gepeta. Šéf pravidelne navštevuje piercingové štúdiá a uňho to vynásobte šiestimi. Hidan raz za čas behá na divné strety Jashinistov, síce tam nemíňa, ale účet sa stenčí po tých kauciách, ktoré zaňho musíme platiť, kvôli jeho „neviazanej zábave“.
Kisame vďaka neutíchajúcej túžbe zapôsobiť na dievčatá odčerpáva ťažké prachy, ktoré idú na to aby sme jeho obetiam zabránili podať tresné oznámenia za obťažovanie a spôsobené traumy. Aby ste vedeli, už ma súdne príkazy nepriblibížiť sa k minimálne desiatim ženám na menej ako 1,2 kilometra.
Zetsuovi platíme psychiatra.
Tobi stále objednáva totálne hlúposti z inzerátov , všetko musím stornovať a k tomu ten účet za telefón.
A Deidara sa nám vďaka Tobimu dal na prášky.“ Prebehol pohľadom po zúčastnených, ktorí tam bez slova sedeli, neschopný sa pohnúť.
„Takže páni a dáma, ak sa neuskromníte žiadna plazma nebude!“ povedal tvrdo Kakuzu.
„Fajn, každému si niečo povedal.“ Ozval sa Deidara, „Ale netvrď mi, že ty nemíňaš.“
„Vďaka tejto spoločnosti sa zo mňa stal škrob. Trenky som si nepral už pár rokov aby som ušetril.“ Toto odhalenie všetkých pripravilo o reč.
„Fúúúj, ty prasa Kakuzu.“ Vykríkol zhrozene Hidan. Takýto hnus neznesie ani Jashin. Itachi sa potichu zdvihol a odišiel.

„Kde je Itachi?“ otáčal sa Kisame.
„Ako mám vedieť, kde je Uchiha? Je to tvoj partner, tak si naňho sávaj pozor.“ Krútil hlavou Hidan. Kisame prestal hľadať Itachiho a radšej sa otočil svojej miske s popcornom.
„Kto mi zožral môj popcorn??!!!!!“ zvreskol. „Moje chipsy!“ zdvíhal zo zeme roztrhané, prázdne, lesklé obaly. Bolestivo zavil. Svojimi malými rabými očičkami sledoval cestičku z omrviniek a soli. Tá viedla k .......
„TOBI!!!! TY SVIŇA, AKO SI TO MOHOL VŠETKO ZOŽRAŤ???!!!“ Tobi sa strhol. Napravil si masku a omrvinky striasol z plášťa. Trochu zmetene sa obzeral, ale včas stihol utiecť pred modrým zúrivým ksichtom, ktorý sa k nemu blížil neuveriteľnou rýchlosťou.
„Tobi is good boy!“ zapišťalo stvoreniatko.
„Jashin, ty toho narobíš,“ prekrúcal očami Hidan. „Tak si choĎ zobrať ďalšie.“
„Zavrite hubu!“ vykríkol Kakuzu spoza mini TV. „Snažím sa to tu zapojiť a nemôžem sa pri tom všetkom vreskote sústrediť!“ Chvíľu bolo ticho, keď všetci sledovali ako Kakuzu montuje a nadáva, teda viac nadáva ako montuje. Kakuzu sa prudko postavil a divákom otrčil obhorený kábel.
„Vďaka Deidarovi a jeho “katsu“ “zavrčal Kakuzu „sme práve prišli o telku.“ Toto vyjadrenie malo za následok krik, vreskot, nadávky, triesky, premene vlasov vytrhnutých s korienkami a v neposlednom rade aj početné výbuchy. V strede bojov sa vrátil Itachi. Chvíľu ich sledoval, čakajúc kým sa to skončí alebo si ho niekto všimne. Jeho trpezlivosť bola odmenená.
„Itachi, kde si ku*va zmizol?“ ozval sa pridusene Hidan, ktorého tlačil k zemi Kisame, pretože dusil Tobiho, ktorý bol pod Hidanom. Na Kisamem sa šklbal Deidara, ktorý bol škrteným dosť podráždeným Kakuzom. Pein všetko sledoval, Zetsu komentoval a Konan s neomylnou presnosťou trafila papierovým lietadielkom do Tobiho oka. Itachi položil na zem veľkú škatuľu.
„Čo to je?“ pišťal Tobi. Po štvornožky sa priplazil ku krabici, „Pa-pa-a-n-n-o-so-so-ni-k-k“ čítal sťažka Tobi.
„Čo?“ nechápal Deidara. Itachi vytiahol kunai rýchlejšie ako to stihlo postrehnúť ľudské oko. Krabica sa rozpadla a stála tam ....
Zbytok Akatsuki vydalo zo seba len užasnuté „WAU“
„To je, to je ...“Deidara strácal slová „umenie.“
„Óóó, tie rozmery, Jashin ťa žehnaj.“
„Tak tenká.“ Ozval sa Tobi závistlivo.
„Kráska, koľko si b*ha stála?“ vrčal Kakuzu. Kisame prišiel k partnerovi a uznanlivo ho potľapkal po pleci.
„Kde si ju zohnal, Itachi?“ Itachi len zašomral niečo v zmysle „to nič nebolo.“ Kisame sa obzrel po ostatných členoch.
„Vidíte? Takto sa to robí, toto je génius z Konohy.“ Vystatoval sa partnerom Kisame. Nikto si ho však nevšímal. Všetci hľadeli na ňu a zbožne ako modlitbu šepkali:
„Plazma.“
„Plazma.“
„Plazmička.“
„Svätá všemocná plazma.“
Itachi chytil kábek a strčil ho do zásuvky. Obrazovka sa rozsvietila. To rozpútalo divokú oslavu, sídlom sa niesli výkriky ako:
„Jóóó, plazma!“
„Itachi, milujem ťa:“
„Uchiah je génius!“ Pokračovalo by to ďalej, Kakuzu však prešiel k Itachimu.
„Takže koľko to stálo? Ha? Uchiha?“ opýtal sa podráždene.
„Využil som Kontakt. Akože pre člena Uchiha klanu som to dostal zadarmo.“ Tieto slová roztopili aj Kakuzove srdcia tak, že sa pridal k oslavám. Oslavu prerušil však začiatok show. Všetci sa usadili. Začalo to.