Spravodlivosť a Viera
Jeden po druhom padajú do večného spánku- ničoty.
Kto by si kedy pomyslel? Že nie je len prostý výmysel,
ich ciel skutočný, nikdy odhalený nebol.
A o zlomok sekundy navždy na bod mrazu klesol.
A tie krásne veci zostanú navždy ukryté.
Že nie si na strane dobra,
Nie si zlý. Sú to len prosté báchorky! Nezmysly!
a len tak NIEKTO sa k takejto veci nezmôže.
Spravodlivosť, očistenie sveta klesá.
Ako večný plameň svätej sviece,
Tomu zlo sa hovorí.. a navždy uhasína.
Viera v Boha, či láska k tvoreniu?
Kde sú tie oči krvavé, lesklé?
Tejto láske brat nikdy neporozumie.
Kde je tá krása skrytá v obyčajnom papieri?
A moc silnejšia než prírodné živly?
že na ten krátky letný čas,
niekto odlúči ťa od života
a nastane slepá ničota,
ver, ty to zvládneš
a k nohám lásky zase raz padneš.
Zaslepený ťažko verí a preto vravím
Z vlastných skúseností:
Viera je najväčší dar múdrosti.
Už sa nevráti….
A preto spraví chybu,
ktorá ho raz a navždy poznačí.
No keďže som sa nudila, začala som písať básničky na blog a ma napadlo, že to sem dám.... je to nič moc, takže ak mi to nezverejníte, nemám sa prečo hnevať... Na druhú stranu prajem príjemné čítanie
Viera - niet na tom vidieť, že je to Naruto, tak aby ste vedeli, je to krátka básnička k mojej poviedke Naruto. No tú poviedku sem dávať nebudem a napadlo ma, že básničku by som sem dať mohla