Tajomstvá sveta-29. kapitola

29. kapitola: Mesačný tréning

„Takže máte mesiac a o ten mesiac buďte pripravení.“ povedala Tsunade a zaznelo zborové „Hai.“

„No, mesiac je fakt dosť dlhá doba.“ povedal Azazel, len čo vyšiel von.
„Pre obyčajných ninjov ani nie. Ozaj, k tej tvojej technike, ako si to dokázal?“ spýtal sa Naruto.
„No, v prvom rade by si na jej prevedenie potreboval asi tak trojnásobok čakry, ktorú v súčasnosti máš a keďže to je hudba budúcnosti, radšej ti to ani vysvetľovať nebudem. Ale jedno vám poviem, bola to tá najsilnejšia ilúzia, akú dokážem vytvoriť.“ odpovedal mu.
„Takže to bola len obyčajná ilúzia?“ spýtal sa Sora s úsmevom
„No, nie celkom obyčajná. V bežných genjutsu sa ti ovplyvní myseľ a ukážu sa ti nereálne veci a pôsobí len na pár jedincov a dá sa dosť ľahko zrušiť. Už silnejšie sa dajú prekonať zložitejšie a často majú za následok aj nejaké telesné poškodenie. Ale táto ilúzia je úplne iná. Nemožno ju nikým iným, ako mnou zrušiť, nie je sústredená na osoby ale na prostredie, čiže do nej upadne všetko, čo je v jej dosahu a telesné škody sú obrovské. Poviem ti, ak by to pokračovalo ďalej, nič živé by tam nebolo, len popol po ľuďoch.“ vysvetlil im.
„A prečo si to teda použil?“ spýtal sa naštvane Sora.
„Chcela predsa vidieť, čo viem, či nie?“ spýtal sa nevinne.
„No ale nemusel si vytiahnuť tú najbrutálnejšiu techniku.“ zakričal na neho tentoraz Naruto.
„No, technicky vzaté, nebola najbrutálnejšia, osobne si myslím, že najbrutálnejšia je päťka, no zas najničivejšia, najpresnejšia a najúčinnejšia je beztak jednotka.“ povedal zamyslene.
„No, ja si idem trénovať, vidíme sa za mesiac.“ povedal Sora a zmizol v dave.
„Ja sa idem najskôr najesť, prespať a až potom sa pustím do tréningu. Maj sa teda.“ povedal Naruto a už bežal k Ichirakovi.
„No, a ja si pôjdem dať dobrý, ničím nerušený, dvadsaťštyrihodinový spánok.“ povedal si pre seba Azazel a už ležal v posteli.
Azazel tak sedel na móle, pozeral na hladinu jazera a rozmýšľal, čo bude celý mesiac robiť. Spomínal na to, ako jeho súper bojoval až sa nakoniec rozhodol, že v boji použije to, čo ho práve napadne.
Ako tam tak sedel a rozmýšľal, začul klopanie na dvere a tak ich šiel otvoriť. Za dverami stál človek, ktorého očakával hlavne najmenej.
„Azazel, neruším? Potreboval by som s dačím poradiť.“ povedal Joshi a Azazel ho pustil dnu.
„O čo ide?“ spýtal sa sediac v kresle.
„Vieš, chcel by som sa naučiť pracovať s tou katanou čo možno najlepšie ako to pôjde a tak sa ťa teda pýtam: pomôžeš mi?“ spýtal sa ho.
„Prečo nie, aj tak nemám celý mesiac čo robiť.“ povedal a mykol plecami.
„Ty nehodláš trénovať?“ spýtal sa ho prekvapene Joshi.
„Ani nie, taijutsu je super a ninjutsu a genjutsu nezabúdam. A okrem toho, všetko rád robím až na poslednú chvíľu.“ povedal s úsmevom cez celú tvár a vyšiel von.
Zaviedol ho na akúsi čistinku hlboko v lese a uprostred zastal.
„Tak, najskôr mi ukáž, čo dokážeš!“ rozkázal mu, priložil dlaň na zem a okolo Joshiho vyrástlo v okruhu piatich metrov v rôznych vzdialenostiach niekoľko drevených stĺpov.
„Skús každý dvakrát rozťať!“ nakázal mu a Joshi rýchlo vytasil katanu a v priebehu pár sekúnd spravil, čo mu bolo nakázané.
„Dobre, tak teraz si podľa môjho hodnotenia slabý začiatočník.“ povedal s úsmevom a Joshiho to takmer položilo.
„Akože slabý začiatočník? Čo tým chceš povedať? Mnoho ninjov by sa s týmto mečom ani len neohnalo, nieto ešte aby s ním pohybovalo tak rýchlo ako ja. Začiatočník určite nie som.“ povedal nafučane.
„Počuj, vo svete ninjov si možno silnejší priemer, no v mojom hodnotení ak som ja profesionál, tak ty si slabý začiatočník.“ povedal mu kráčajúc k nemu a naťahujúc ruku k meču.
Joshi to pochopil, podal mu ho a naduto ustúpil.
„Bez použitia čakry!“ povedal, stĺpy vyrástli do pôvodnej výšky, no zväčšila sa plocha, na ktorej boli a zhrubli.
Azazel zobral katanu, chvíľku si ju prezeral, uchopil ju do ľavej ruky, pravú si dal za chrbát a zatvoril oči.
Zo svojho miesta sa nepohol na viac, ako dva kroky a v priebehu dvoch sekúnd narobil z každého päťmetrového stĺpu drevo presne do krbu.
„Chápeš? A toto bola len ukážka úrovne, na ktorej si myslíš, že si ty.“ povedal, stočil meč a podával mu rukoväť.
„Ale, niekedy som videl, že ti vykĺzla z ruky, rozťala a vrátila sa späť. Predsa si povedal, že bez čakry!“ povedal užasnuto.
„Poviem ti jedno, táto katana nie je obyčajná. Človek si s ňou dokáže vytvoriť duševné puto, čiže mu bude slúžiť lepšie, ako obyčajné katany. Toto puto ale nie je otázkou chvíľky. Ja som ju vyrobil, takže pozná, kto som a teba pozná tiež, no musíš si ju vážiť. Aj ona má svoju dušu. Skús sa o ňu starať a čím bude to puto silnejšie, tým budeš silnejší aj ty. To, čo si predviedol na prvom kole, tak to bude len slabý odvar, vtedy si potreboval podnet na to.
Ale neskôr, ona si zapamätá každé jedno jutsu, ktoré ju zasiahlo a bude s ním vedieť pracovať. Ak chceš, trénuj teraz a tu, ale zajtra ťa tu znovu čakám, či si si dačo zapamätal.“ povedal vysmiato a odišiel domov.
Joshi tam ešte chvíľu stál a premýšľal.
„Možno má pravdu s tým duševným putom, je predsa len trochu iný.“ hovoril si a celý zvyšok dňa skúšal precítiť svoju katanu.
Nasledujúce ráno tam Azazel prišiel okolo deviatej a zistil, že Joshi je už tam.
„Takže to predsa len hodláš skúsiť?“ spýtal sa ho Azazel a Joshi prikývol.
„Dúfam len, že si si vedomý toho, že to bude asi jedna z najťažších vecí, ktoré sa za život naučíš. Ak sa to naučíš, bude ti slúžiť až do smrti, si teda pripravený?“ spýtal sa ho opäť Azazel.
„Jasné, začnime už.“ povedal a vytasil katanu.
„No, asi ťa sklamem, ale dnes to bude zatiaľ len teória. Zajtra sa bude precvičovať.“ povedal s úškrnom a sadol si.
Joshi sa chvíľu pozeral na ostrie, potom ju znova zasunul do pošvy a sadol si na zem oproti Azazelovi.
„Základ je jednoduchý: využiť meč ako časť svojho tela. Ľahko sa povie, ale už ťažšie sa vykoná. Chápeš, čo tým chcem povedať?“ spýtal sa Azazel.
„Jasné, len nechápem ako to mám dokázať.“ povedal Joshi.
„V tele máš čakrovody, ktoré vedú tvoju čakru k miestu využitia. Táto katana má tiež svoj vlastný čakrovod, ktorý je podobný tomu ľudskému. Tvojou úlohou v prvej fáze bude nájsť tú správnu frekvenciu na toto prepojenie.“ vysvetlil mu Azazel.
„Prvá fáza? Frekvencia čakry? Bože môj.“ povzdychol si Joshi, „A ako zistím, že som našiel tú správnu frekvenciu?“
„Meč k tebe prehovorí.“ povedal s úsmevom Azazel.
„A teraz, ak chceš, tak ťa naučím meniť frekvenciu čakry. Na jutsu to v podstate nemá vplyv, ale dosť sa to využíva pri liečení a niektorých genjutsu. Takže zatvor oči a počúvaj.“ hovoril mu, „Sústreď čakru do dlaní, do oboch, jasné? Precíť tú čakru, ktorá tam prúdi, daj jej voľnosť, ale zároveň ju nenechaj uniknúť. Dobrý paradox, všakže. No ale k veci. Teda ju cíť a snaž sa, aby nešla len tak rovno, ale aby vytvárala akési vlny.“ povedal mu.
„Učil som sa o frekvenciách a aj o tom, čo to vlastne je, nie som blb.“ povedal naštvane Joshi a skúšal to, čo mu Azazel pred chvíľou povedal.
Takto tam sedeli celý deň, až nakoniec Azazel zistil, že o pár minút má byť u Ino, tak sa s Joshim rozlúčil a bežal preč.
Nasledujúci deň mu už dovolil skúšať to s katanou a po asi ôsmich dňoch sa to Joshimu konečne podarilo.
„Tak, zdá sa mi, že už ti to celkom ide. Môžeme prestúpiť do fázy dva. Tá spočíva v tom, že sa budeš snažiť ten hlas počúvať, no budeš sa musieť riadiť aj svojim rozumom. A myslím si, že by si už dokázal aj to, čo si videl u mňa.“ povedal s úsmevom a Joshi skúšal.
Jeho pohyby sa zdali viacej koordinované, zdalo sa, že pohyby sa konajú akoby samé, no keď skúsil pustiť rukoväť, tak sa to stratilo a katana spadla na zem.
„Čo som spravil zle? Sústredil som sa, počúval a vidíš.“ povedal naštvane.
„Možno sa ju snažíš udržať až moc pevne, skús trochu pri sekaní povoliť zovretie, ale len tak, kým nepocítiš že sa snaží vykĺznuť, tak ju uchop len o čosi pevnejšie.“ poradil mu Azazel.
„A ako si sa to učil ty?“ spýtal sa zvedavo Joshi.
„Ja som sa to nikdy neučil, ja som to vymyslel.“ povedal Azazel tajomne.
Joshi to skúšal ešte niekoľko dní a Azazel mu tam robil dozor, aby sa mu náhodou dačo nestalo a občas sa tam zjavila aj Ino a tak mali o zábavu postarané.
Naruto prvých pár dní nič nerobil ale nakoniec sa rozhodol, že by predsa len dačo mal robiť a tak zabehol do lesa a celý čas skúšal rôzne kombá, až sa nakoniec unavil, ľahol si na chrbát a pozoroval oblohu.
„Mám predsa takmer celý mesiac, dačo musím vymyslieť.“ hovoril si v duchu a už rozmýšľal, akú novú techniku vyrobí.
Ako tak pozeral na oblaky, ako plynú, zrazu ho dačo napadlo a skúsil to uviezť do praxe.
Na opačnom konci Konohy počas tohto mesiaca trénoval Sora, ktorý väčšinu času sedel a meditoval. Až týždeň pred druhým kolom s tým prestal, pozrel sa na Konohu pod sebou a pomyslel si: „Chiriku-sama, nesklamem vašu dôveru.“ a rozkopol skalu za ním.
Týždeň pred druhým kolom si už Azazel myslel, že Joshi sa dokáže zlepšiť len po určitú hranicu, lebo nijak zvlášť nepokročil, keď sa to konečne stalo. Joshi pustil katanu, tá preletela dva metre, rozťala drevený stĺp na kúsky a vrátila sa mu späť do ruky.
„Gratulujem, zvládol si aj druhú fázu. Teraz ťa už považujem za normálny priemer. Len neviem, či by si zvládol aj tretiu fázu.“ povedal zamyslene Azazel.
„Jasné že ju zvládnem, sem s ňou.“ povedal Joshi plný elánu.
„Tretia fáza je najťažšia zo všetkých, pri jej dosahovaní môžeš aj zomrieť, si si toho vedomý?“ spýtal sa ho a Joshi po chvíľke prikývol.
„Tak dobre. Tretia fáza je úplne iná. Všetko na tomto svete sa dokáže meniť a tento meč nie je výnimkou. Ale na zmenu tvaru treba väčšinou vonkajší podnet, no nie v tomto prípade. Tu musíš využiť svoje nadobudnuté puto a poslať čakru s príkazom, chápeš, čo chcem?“ spýtal sa ho Azazel, no Joshi očividne nepochopil.
Azazel teda zobral jeho katanu, vystrel ju pred seba a tá sa začala ohýbať do všetkých možných strán, vytvárala rôzne vlnovky, skracovala a predlžovala sa, až nakoniec ju Azazel ponechal v zohnutom tvare.
„Tvoja úloha je jednoduchá; vyrovnaj ju do pôvodného tvaru a zvládneš tretiu fázu. Ja tu ale s tebou nebudem, ale keby dačo, hľadaj ma doma.“ povedal a zmizol.
„Takže, posielať príkazy.“ rozmýšľal Joshi, „To by nemalo byť až také ťažké.“
Začal to teda skúšať, no akoby v dačom robil chybu. Vedel, že má už len pár dní na dokončenie tréningu a že už beztak by kadečo zvládol, no nechcel sa vzdať a tak trénoval až do posledného dňa.
„Tak a je to. Môžem to začať využívať.“ povedal si Naruto a pozrel na polámané kunaie všade naokolo.