Nenávidené územie- CAPT 2= Šírenie nenávisti 2

Miyo nahlas prehltla a povedala:
,,Ani vo sne by ma nenapadlo hovoriť o vašej veliteľke inak než s úctou, dobrá pane, prisahám.“
Prehltla jedným dúškom o niečo viac kukuričnej whisky, ak oje zvyknutá, až trochu vytreštila oči a musela párkrát potriasť hlavou.
,,Hatake- sama k nám bola vždy veľmi vľúdna,“ povedal obchodník.
,,Keď sme sa postavili Bijuu, dala nás znova dohromady, urobila z nás spoločnosť. Vaše sťažnosti sú v poriadku, slečna, ale ani jednu nemôžete hádzať na našu veliteľku. Už som v živote stretol pár Kage a väčšina z nich jej nesiahala ani po členky. Ale Hatake- sama je dobrá, a ak budete proti nej, tu podporu nenájdete.“
Ostala prekvapená.
,,Nikdy som nechcela ísť proti nej, dobrý muž,“ povedala Miyo, ktorej hlas bol stále nejak roztrasený z veľkého dúšku whisky.
,,Ale človeka predsa musí napadnúť, prečo sa nepokúšala uzavrieť s nimi dáku dohodu.“
Kapitán sa poriadne napil piva a potom povedal:
,,Trebárs jej tí hlupáci rozkázali, aby odtiaľ vypadla.“
,,To my by sme mali odtiaľto vypadnúť,“ vyhlásil obchodník.
,,Tá pustina medzi našimi zemami je neutrálne územie, tak sa to rozhodlo hneď na začiatku.“
Ninja sa ohradil: ,,Ak si myslíš, že sa vzdáme aj tohto, si blázon.“
Miyo prikývla: ,,Je to predsa miesto, kde severčania bojovali s jej otcom.“
,,Áno, hanba. Tak ako je Hatake-sama skvelá veliteľka, tak bol jej otec idiot.“ Obchodník zavrtel hlavou.
,,Na celý ten incident by sme mali rýchlo zabudnúť. Ale nepôjde to, pokiaľ...“
Kapitán mu skočil do reči:
,,Hej, byť to na mne, mali by sme sa roztiahnuť až za Tsumegakure.“
Jiró nebol schopný odpovedať, a v skutočnosti mu to bolo jedno, ak obchodníka rozčúlil obsah tej poznámky, alebo to že ho kapitán prerušil. Obchodník vyštekol:
,,Zbláznili ste sa?!“
,,A ty?! Veď nás tí tupí Kumogakurančia vytláčajú! Rozťahujú sa po celom našom území a nám ostane tak akurát Kiba no Kumi. Už to sú tri roky, čo sme sa znovu zbavili tých prekliatych démonov. Čo si snáď nezaslúžime niečo lepšie, než byť vo vlastnej zemi odstrčenými do jedného krpatého kraju?“
,,Kiba no Kumi je rovnako krásny kraj, ako ktorýkoľvek iný na našom území.“ Ninja vyslovil tieto slová s hrdosťou, pravdaže pokračoval ďaleko odovzdanejším tónom. ,,Ale je fakt, že Kumogakurančania dostali oveľa väčšie územie. Tsumegakure tak dôležitá, vďaka nej sa môžeme brániť sa stenami Kiba no Kumi.“
,,A mimo to,“ povedal prvý dôstojník a zasmial sa do pohára s pivom, ,,tým zo severu sa nepáčo, že sme tu. A to MNE stačí, ako dôvod nechať si ho.“
,,TEBA sa ale nikto nepýtal,“ odsekol obchodník sarkasticky. Druhý muž pri bare povedal:,,Možno by niekto mal. Kumogakurančania sa chovajú, akoby im patrila aj celá Zem Blesku a my sme tu boli na návšteve. Ale je to predsa aj náš domov a je na čase, aby sme sa podľa toho aj začali chovať. Nemajú právo nám hovoriť, ako žiť!“
Konverzácia sa ďalej uberala rovnakým smerom. Jiró nalial ešte pár drinkov, hodil niekoľko pohárov do umývadla s tým, že to umyje neskôr a až potom si všimol, že cudzinka, ktorá to celá začala, už odišla. Dokonca mu ani nenechala zprepitné. Jiró znechutene potriasol hlavou, ale cudzinkino meno už zabudol. Tváre si pamätal perfektne, zato mená vždy rýchlo zabudol.

Bývali časy, kedy by mala Miyo príliš veľká strach, než aby blúdila temnými uličkami Kiba no Kumi úplne sama. Pravda v tak uzavretej spoločnosti, akú Kiba no Kumi predstavovala, nebol zločin až takým problémom. Každý poznal skoro každého, a keď nie, poznal niekoho, kto ho poznal, takže prehrešky proti zákonu boli veľmi vzácne. Tí, ktorí sa ich dopustili, boli obyčajne rýchlo a brutálne potrestaní jednotkou Hatake-sama. Bez ohľadu na to, však Miyo bola mladá a bezbranná a tí veľkí mali vždy sklony útočiť na typy, ako je ona, takže sa snažila nechodiť v noci sama.
Teraz však už takéto obavy nemala. Vlastne sa už ničoho nebála. Teraz mala svojho pána. Pravda, musela zároveň plniť jeho priania, ale odmenou za to jej bola moc a peniaze.
Vzduch sa zachvel slaným vánkom prichádzajúcim z prístavu. Miyo sa zhlboka nadýchla, pretože vôňa Som rada, že som vám mohla poslúžiťvody ju osviežovala. V hostinci hovorila z časti pravdu: ,,Bola elitná ninja z Konohy, ale i tak ju osud zaviedol sem. Ale nebojovala proti démonom, ako tvrdila. Sem prišla až potom, čo bol Kyuubi porazený. Dúfala, že bude mať viac možností, než v Konohe. Potom sa objavil jej pán a všetko sa obrátilo k lepšiemu.
Dnes v noci dostala za úlohu ísť do toho hostinca a začať šíriť protikumogakurské myšlienky. Miyo došla k svojmu príbytku. Bol skromný, pretože jej pán nedovolil pútať na seba pozornosť. Vošla do izby. V jednej z mnohých dier v stene práve zmizla krysa. Povzdychla si, pretože vedela, čo ju čaká. Neznášala pach, ktorý vždy ostal v miestnosti pri návšteve jej pána. Ale nakoniec to stálo za všetku tú moc. Miyo vytiahla spod plášťa retiazku so strieborným príveskom v tvare horiaceho meča. Zovrela ho tak pevne, že cítila, ak osa jej jeho ostré hrany zarezávajú do dlane. V malej miestnosti sa rozšíril mŕtvolny puch. Toto bola tá časť. Ktorú neznášala.

-UROBILA SI, AKO SOM TI PRIKÁZAL?
,,Áno pane.“
Miyo sa cítila trápne, keď si uvedomila, ako tenko znie jej hlas. Odkašľala si a pokúsila sa o hlbší tón.
,,Urobila som, ako ste žiadal. Ako náhle som sa zmienila o problémoch s ninjami z Kumogakure, takmer celý hostinec sa pridal."
-SKUTOČNE?
Miyo sa nepáčila hrozba skrytá v tej jednoslovnej otázke.
,,Jeden muž si stál za svojím, ale ostatní sa doňho dosť navážali. Aspoň si mali na kom vyliať zlosť, naozaj.“
SNÁĎ.
-TEDA SI USPELA
S tými slovami prišla obrovská úľava.
,,Ďakujem vám pane, ďakujem vám. Som rada, že som mohla poslúžiť.“ Zaváhala.
Puch sa začal rozplývať.
-BUĎ TRPEZLIVÁ, ODMENA ŤA NEMINIE.

Miyo sa uložila do postele a dúfala, že jej ten pretrvávajúci smrad dovolí zaspať.