Neko XI. - Pomsta

Pustili ju až o dva dni, keďže musela čakať na výsledky testov. Aj tak vedela, že už je v poriadku, ale doktori si nedali pokoj. Testy urobiť museli. Konečne sa celá vytešená rozbehla domov vziať si veci. V polovici cesty sa zastavila. Asi by to mala ísť ohlásiť Hokage...Vydala sa teda za ňou.
Ustála pred dverami kancelárie Piatej. Podľa hlasov usúdila, že tam Tsunade nie je sama. Na chvíľu Piata podráždene zvýšila hlas, potom však nastalo ticho. Rozhodla sa využiť to. Zaklopala a otvorila dvere.
„Orochimaru je mŕtvy.“ Tieto slová vyšli z úst Hogake hneď na to, keď Minako vošla. Neko stuhla, jej pleť nabrala o dosť svetlejší odtieň. Začala sa triasť. Všetky pohľady smerovali na ňu, ale aj oni, okrem Tsunade, boli natoľko šokovaný tou správou, že ju nedokázali osloviť.
„Minako...je ti niečo?“ opýtala sa Piata trochu ustarostene. Neodpovedala jej. Oči jej zvlhli slzami. Padla na kolená a prepukla v srdcervúci plač.
„Prečo plačeš?“ nahodila Sakura. Minako si objala ramená, nedokázala teraz prehovoriť ani slovo. Neveriaco krútila hlavou s pohľadom upreným do zeme.
„Čo je tej chuderke?“ V pootvorených dverách sa objavil Kakashi. Všetci pokrčili ramenami.
„No tak, Minako. Čo je ti?“ Ninja so zahalenou tvárou si pred ňu čupol a položil jej ruku na rameno. Nič, žiadna reakcia len ďalšie slzy. Kakashi zavrtel hlavou.
„Je priveľmi rozrušená. Odvediem ju domov.“ Vzal si ju na ruky a odišiel s ňou mimo budovy.

Obaja sedeli na posteli v Minakinom dome. Kakashi podával mačaciemu dievčaťu ďalšiu vreckovku a snažil sa z nej dostať dôvod, prečo sa tak náhle rozplakala.
„Upokoj sa, Minako. Povedz mi, čo sa stalo.“
„O...Orochimaru...je...“ Šepkala zvýšeným, mierne piskľavým hlasom, ktorým potlačovala veľký citový nával.
„Áno, je mŕtvy. To ťa tak rozrušilo? Prečo?“ Bielovlasý nechápal.
„Kakashi...Vrátili sa mi spomienky. Ja...ja už viem kde som celé tie roky bola, čo som robila...čo robili so mnou...“
„Naozaj?“ prekvapil sa. Prikývla.
„Orochimaru...ma tých päť rokov vychovával. Stvoril ma...Urobil zo mňa to, čím...čím som teraz. Ja...ja som ho milovala ako otca...“ Opäť začala vzlykať.
„To nemyslíš vážne!“ Kakashi sa zdesil. „Veď ti zabil rodinu, Minako. Bol to vrah, nad jeho smrťou by trúchlil iba blázon.“
„Nehovorte tak! Vy ste ho nepoznali tak, ako ja!“ Jounin si povzdychol.
„Niečo ti ukážem.“ Urobil pár pečatí. V jeho rukách sa po chvíli v oblaku dymu objavila akási kniha.
„Toto je Bingo kniha. V nej sú spísaný všetci najhľadanejší zločinci a klamal by som, keby som zaprel, že medzi nimi bol jednoznačne aj Orochimaru.“ Začal v nej listovať. Minako na chvíľu zazrela meno: Uchiha Itachi.
„Tu je,“ ukázal jej. Bola tam jeho fotka, všetky informácie o ňom a jeho zločinoch.
„Neviete náhodou...ako zomrel?“ Zmenila tému hovoru aby aspoň na chvíľu myslela na niečo iné.
„Zavraždil ho Uchiha Sasuke.“ Smútok ju hneď prešiel, vystriedala ju ohromná nenávisť a zúrivosť. Nedala to navonok najavo, tak ďaleko to nedokázala. Stále bola zmorená predstavou, že už svojho pána nikdy neuvidí.
„Necháte ma prosím o samote?“ požiadala ho.
„Iste.“ Zavrel knihu a podišiel k dverám.
„Ehm...môžete mi tu tú knihu na chvíľu nechať?“ Kakashi sa zatváril podozrievavo, ale nakoniec zvolil. Hneď keď odišiel, začala si prezerať stránky.
Hoshigaki Kisame. Uchiha Itachi. Sasori. Deidara. Hidan. Kakuzu.
Dočítala sa, že to sú zatiaľ známi členovia zločineckej organizácie Akatsuki, do ktorej kedysi patril aj Orochimaru. Polovina z nich už je po smrti. Rozhodla sa jedného z nich vyhľadať. Sasukeho smrť jej právom náležala a keď vedela, že on Orochimara zabil sám, nejaká posila by sa jej hodila. Aj keď z knihy zistila, že Akatsuki išla po Orochimarovi, teraz jej to bolo jedno. Orochimaru už aj tak nie je a ona toho Uchihu pripraví o život nech to stojí čokoľvek. Už dlho pozerala na svet uslzenými očami a slzy jej zabránili vidieť veľa iných možností. Nariekanie skončilo, bol čas niečo urobiť. Bol čas vykonať pomstu...
Zo skrine vytiahla svoj dlho nepoužitý plášť a prehodila si ho cez seba. Na posteli nechala Bingo knihu s kľúčom od bytu a nejakým papierikom. Po tom opustila Konohu.

Osoba v čiernom plášti a kapucňou na hlave skákala po korunách stromov. Bola už štyri hodiny mimo dediny a rozmýšľala, kde by nejakého člena Akatsuki našla. Nič ju nenapadalo. Zastala a sadla si na vetvu, aby si trochu oddýchla. Po chvíli ju na chvíľu zahalili dva tiene. Obrátila sa aby zistila, čo to bolo. Pohltilo ju prekvapenie keď uzrel dvoch obrovských bielych vtákov, na ktorých stáli dvaja muži. Obaja v čiernych plášťoch s červenými mrakmi. Nakoniec jej to ušetrilo hľadanie. Boli to členovia Akatsuki. Neváhala, vydala sa za nimi. Keď sa k nim trochu priblížila, jedného z nich spoznala z Bingo knihy. Mal sýte blond vlasy, cop na temene hlavy a ofinu cez pol tváre. Deidara.
Keď už bola dostatočne blízko, vyskočila na vtáka, za blondiaka.
„Deidara?“ oslovila ho trochu neisto. Zareagoval a otočil sa.
„Ale čo, návšteva. Kto si a odkiaľ ma poznáš, hmm?“ Ľahostajne sa usmial pri čom vsunul jednu ruku do puzdra s ílom.
„Nevyhľadala som ťa kvôli boju.“ Zdvihla ruky na znak mieru.
„Vyhľadala?“ Deidara nadvihol obočie. Ruku však z kapsy nevytiahol.
„Nechcem s tebou bojovať, prišla som ťa požiadať o pomoc.“ Zhodila si kapucňu z hlavy.
„Tak moment, hmm. Čo si zač?“ Umelec sa zamračil.
„Som Orochimarov výtvor. Volám sa Manami,“ predstavila sa. Rozhodla sa ponechať si meno, čo jej dal Orochimaru.
„Pche, prečo by som mal niekomu ako ty pomáhať, hmm?“ Pohŕdavo sa uškrnul.
„Máš niečo iné na práci?“ opýtala sa nevinne.
„Áno, mám, hmm,“ potvrdil a hodil na ňu pár ílových pavúčikov ktorý po chvíli vybuchli. Deidara sa víťazoslávne zaškeril. Avšak keď sa otočil, opäť hľadel do tváre mačaciemu dievčaťu. Zamyslene si pošúchal bradu.
„Neodbytná, ako moje umenie, hmm. To sa mi páči, hmm. Tak, čo chceš?“
„Mojim cieľom je Uchiha Sasuke. Chcem ho zabiť, ale sama to asi nedokážem,“ vysvetlila posmutne. Blondiakovi sa na tvári objavil pobavený úsmev.
„To je mi ale zvláštna náhoda okolností, hmm. Po ňom idem aj ja, hmm.“
„Takže sme dohodnutý?“ opýtala sa prosebným hlasom.
„Pre mňa za mňa, hmm.“ Potriasli si rukami.
„Ďakujem, Deidara.“
„Senpaaaai! Čo to máte za nového pasažiera?!“ Kričal za nimi Tobi z druhého vtáka. Keď uvidel, ako sa držia za ruky, nemohlo ho napadnúť nič iné, než...
„To je vaše dievča, Senpai?!“ Zahihňal sa.
„TOBI!!!“
„Vaaaaa!“ Ninja s oranžovou maskou už letel na okružnú jazdu okolo sveta, doprevádzanú výbuchom.