Neko X. - Dlho očakávaná pravda

„Kabuto? Nevieš kde je Orochimaru-sama?“
„Vonku, Manami. Trénuje so Sasukem.“
Už zasa?
„Aha. Vďaka, Kabuto.“ Rozbehla sa smerom k východu. Ubehlo dva a pol roka od doby, čo mladý Uchiha prišiel. Manami vyrástla, zosilnela a opeknela. Svoje zvieracie chute sa naučila plne ovládať. Sama... Jej vzťah so Sasukem sa vôbec nezmenil, len sa stále zhoršoval. Neustále si vyžadoval Orochimarovu pozornosť a snažil sa odohnať ho od nej. Neprehovoril s ňou skoro ani slovo. Nemala ho rada a zdalo sa, že ani on ju.
Dobehla von, kde mal byť jej pán. Pre ňu bol však viac než to. Bol jej stvoriteľom, otcom...
„Sasuke? Kde je Orochimaru-sama?“ opýtala sa jediného človeka, ktorého v okolí videla.
„Šiel si niekam odskočiť.“ Ani na ňu nepozrel, len si sústredene obzeral katanu a prerážal ňou vzduch.
„Ach tak. Odkážeš mu, že som tu bola?“ požiadala ho.
„Načo ti to bude? Teraz nemá čas zaberať sa tebou, musí dozerať na môj tréning. Môžeš sa vrátiť,“ odsekol.
„Vieš nie si na svete jediným človekom, aj ja by som si rada dopriala jeho pozornosť. Za ten čas čo si tu, so mnou poriadne ani nerozpráva a teraz mi nedovolíš ho ani vidieť? Toho všetkého už mám plné zuby! Počkám si tu naňho.“ Rozpačito zložil ruky na hruď.
„Ako chceš, Orochimarova princeznička.“ Z jeho hlasu sršal sarkazmus. Teraz s ňou naviazal očný kontakt, avšak veľmi opovržlivý.
„Neurážaj ma, som staršia než ty.“ Nasrdene odvrátila zrak.
„A čo má byť? Neide o vekový rozdiel, ale rozdiel vo vyspelosti a sile,pri ktorom ja mám viditeľne navrch.“
„Nedovoľuj si! To ty sa neustále hádžeš Orochimarovi-sama pod nohy a prosíkaš ho, aby s tebou šiel trénovať. Ako malé dieťa! Tréning, tréning, tréning. Že ťa to už neomrzelo.“ Srsť sa jej naježila.
„Na to čo robím mám svoje dôvody.“ Pohľad mu potemnel.
„Oh, naozaj?“ otočila sa k odchodu, „Nezaujíma ma to. Nemám chuť sa s tebou ďalej hádať, počkám si na Orochimara-samu v sídle.“ Sasuke využil príležitosti. Boli sami, Manami nedávala pozor. Vhodná chvíľa na to, aby vykonal, čo chcel už dávno. Fialovláska len zastihla započuť rachot Chidori, než sa s neskutočnou bolesťou na chrbte zložila na zem. Celá otrasená a paralyzovaná bolesťou namáhavo otočila hlavu. Videla chlapca s planúcim Sharinganom v očiach a výstražne vytasenou katanou, ktorú krížom-krážom obtáčali modré blesky Chidori.
„P-prečo si t-to...?“ vydala zo seba sťažka. Jej slová boli i tak plné hnevu.
„Jednoducho. Od prvej chvíle, čo som ťa spoznal, som vedel, že mi budeš iba prekážať. Potrebujem zosilnieť za každú cenu a nedovolím ti ma v tom obmedzovať. Nie je tu miesto pre nás dvoch. Pre teba to tu už raz a navždy končí.“ Napriahol sa a sekol druhý raz. Manami bolestne vykríkla.
„Sasuke-kun!“ Menovaný sa obzrel po hlase. Stál tam hadí ninja, na tvári značne naštvaný výraz. Sasuke radšej katanu odložil. Orochimaru došiel k ležiacej zranenej a kľakol si k nej.
„Odíď!“ prikázal mu. Uchiha sa rázom stratil v závane vetra.
„Oro-chimaru...-sama,“ zachrčalo mačacie dievča. Čiernovlasému sa naskytol nepríjemný pohľad, keď Manami vyhrnul vrchnú časť oblečenia nad chrbát. Mala tam dve rezné rany, tvarované do veľkého X. Znepokojene sa zamračil.
„Ani tvoja Kekkei genkai nedokáže absorbovať jeho útoky, Manami. Je mi to ľúto...“ Neko mala totiž pokrvnú vlastnosť s pomocou ktorej dokázala pohltiť jutsu každého typu, ktoré neskôr mohla použiť. Avšak keď nieje tá unikátna vlastnosť zlepšovaná cvičením, stráca na účinnosti. Keby jej Orochimaru venoval viac času, nestalo by sa to. Cítil sa veľmi previnilo. Odišiel s ňou do sídla. Odniesol ju ku Kabutovi a šiel si to vybaviť so Sasukem. Ich debata, ktorá začala Orochimarovím káraním, mala pre muža s bledou pleťou nie príliš uspokojivý záver, ale urobiť to musel...

„Ako je na tom?“
„Tie rany sa jej zaceľujú dobre, ale Sasukeho jutsu v tých ranách zostane. Jej telo ho už z časti vstrebalo a nedá sa mojimi silami odstrániť. Ľutujem, Orochimaru-sama.“
„Znamená to niečo? Môžu s tým nastať komplikácie?“
„Nie, pokiaľ sa nedostane do styku s vodou. Mohlo by ju to bolieť.“ Orochimaru podišiel k lôžku, na ktorom Manami ležala. Potichu driemala, vysilená z nedostatku krvi. Pohladil ju po tvári. Povzdychol a povedal sivovlasému, nech sa s ňou rozlúči.

Čiernovlasý muž s hadími očami kráčal lesnou cestičkou preč od svojho sídla, v náručí mu spalo dievča s mačacími ušami a chvostom. Nechcel to urobiť, no musel, ináč by riskoval to, že Sasuke mu odmietne dať svoje telo. Keď už bol dostatočne ďaleko, oprel Manami o jeden z veľkého počtu stromov v lese. Akurát vtedy sa prebrala. Nechápala kde je a začala sa vystrašene obzerať.
„Pššššt,“ ukľudňoval ju Orochimaru a priložil jej ruku na čelo.
„Čo sa deje?“ zamrmlala potichu fialovláska.
„Teraz na chvíľu zaspíš. Neboj sa, všetko dobre dopadne.“ Uisťoval skôr sám seba, než ju.
„Dobre...“ zašepkala a usmiala sa. Dôverovala mu. Ninja urobil pečať voľnou rukou. Manami sa ospalo zavreli oči. Zdvihol sa od nej.
„Dovidenia, Manami.“ A nechal ju tam, napospas jej osudu, bez akejkoľvek spomienky naňho.

-Späť v nemocnici-
Minako sa konečne vrátila pamäť. Avšak nie to, čo zažila keď bola so svojou rodinou, ale to jej ani tak nechýbalo. Cez zavreté viečka jej prenikli slzy.
Vrhla sa Orochimarovi okolo krku, radosťou bez seba. Plakala
od šťastia.
„Orochimaru-sama...chýbali ste mi,“ vzlykala. Začal ju hladiť po vlasoch.
„Odpusť, muselo sa to stať.“
„To mi nevadí. Teraz, keď už všetko viem...mi je všetko jedno.A vlastne...čo je to za pečať, čo mám na krku?“ Zdvihla k nemu uslzené oči.
„Zvýši to tvoje schopnosti a tiež ti to pomôže s tvojou kekke genkai. To máš za to, že som ťa zanedbával. Verím, že si s tým poradíš.“
„Spoľahnite sa. Ďakujem.“ Usmiala sa.
„Inak teraz sa už ku mne môžeš vrátiť. Zanedlho už bude Sasukeho telo moje,“ navrhol jej. Tvár jej zažiarila šťastím.
„Iste, môj pane.“
„Budem ťa čakať...“ Jeho hlas zakrátko zanikol.
Minako si prudko sadla. Po horúčke ani stopy, v očiach jej iskrila nová nádej na starý život, ktorý žila pred tým všetkým. Spomienky boli na mieste a cesta k Orochimarovmu sídlu sa jej zasa jasne vybavila. Už sa rozhodla. Hneď keď ju pustia z nemocnice, odíde späť ku tomu, kde má svoj domov.