Hid má narodky

Venujem mojej kamarátke Dingo93 a prajem príjemné čítanie, dúfam, že sa bude páčiť

*Cŕŕn *- zazvonil zrazu budík. Bielovlasý ninja sa zvrtol a rýchlo sa posadil na nie veľmi veľkej posteli. V hlave sa mu rýchlosťou blesku vynorili predstavy o dnešnom, celkom obyčajnom dni. Pozrel sa na posteľ spolubývajúceho, ktorá bola už prázdna. Mal pocit, že chce odtiaľto vypadnúť, lenže dobre vedel, že keby tak učinil, že by ho to neskôr veľmi mrzelo. Chvíľku nad tým premýšľal, lenže nemohol prísť na dôvod, aký ho tu drží. Po asi minútovom fylozofovaní a konečnom rozhodnutí, že na to nepríde sa postavil ako kôpka nešťastia a dovliekol sa do kúpeľne. Vonkoncom nemal chuť na večne vážneho Kakuza, nebodaj to ešte trúbu Tobiho. Keď skončila diskusia, či sa najprv osprchuje, alebo si vyčistí zuby sa rozhodol pre sprchu a vliezol do nej, kde na seba spustil pomerne vrelú vodu. Ani vo sne by ho nenapadlo, že dnes je druhého apríla a že tento deň nebude " až taký obyčajný ",ako by si želal.

Zatiaľ v obývačke akatsuki sa rodia v hlavách našich, ehm nie veľmi múdrych členoch až priveľmi múdre plány.

,,Čo keby sme ho poslali preč s Kakuzom a my by sme mu zatiaľ prichystali oslavu?" víťazoslávne zvreskol Tobi, - aj ten niekedy rozmýšľa -
ale Kakuzu ho zarazil poznámkou, že Hidan neznáša oslavy.
,,No ale po baroch chodí rád, čo? " ozval sa nezaujate Sasori. Kakuzu,ktorý síce nemal moc Hidana v láske, ale tento deň mu chcel predsa len urobiť radosť a nebyť k nemu odporný, sa ho zastal so slovami :,,Hidan je sp**stý, ale s alkoholom to nepreháňa." zastal si ho Kakuzu, ale sám vedel že moc pravdy na tom nie je.
,,Ja mám Hidana-senpai veľmi rád ." usmial sa nevinne Tobi.
,,To my vieme Tobi. " poznamenal ironicky Deidara. Netrvalo ale dlho a diskusia o narodeninách sa zvrtla v hádku. Všetci prekrikovali jeden druhého, až s rachotom niekto doslova vykopol dvere. Všetci naňho chvíľku bez slova hľadeli a potom si vymenili nechápavé pohľady. Čo však aj môžme čakať, že?

,,Prečo tu robíte taký rachot? Nehučte, bolí ma z vás hlava.! " skríkol podráždene veliteľ tejto smečky. Keď sa k odpovedi nikto nemal nakoniec prehovoril Kisame.
,,Hidan má dnes narodeniny a my nič nemáme. Jeho narodeniny sme stále odkladali a teraz je tu deň D a my nemáme žiadnu predstavivosť ani plány o jeho oslave."

,,Opakujem ti už asi dvadsiaty krát, že Hidan neznáša oslavy! " rozkričal sa Kakuzu, že by ho hádam aj do Konohy bolo zreteľne počuť.
,,Ehm.. nechcem nikoho uraziť, ale...vám chýba hlavne niečo, čím sa rozmýšľa!" dodal len tak náhodou Pein.
,,Ach, ty si tak vtipný!" ušklebil sa Itachi.
,,No, to som celý ja! " pozrel sa priam víťazoslávne.
,,Aká irónia... ! " ozvala sa Zetsuho biela polka.
,, Tak už ticho! Budeme si zase nadávať, alebo vymyslíme tú oslavu?! "
,, No ty si hádam hluchý? Zase?! Neznáša oslavy!!! N-e-z-n-á-š-a!!! " začal červenať Kakuzu od zlosti.
,, Jasne, jasne.. takže oslava asi ťažko, tak to musíme vymyslieť skôr darček. " Po veľmi, veľmi dlhom uvažovaní a preťažovaní mozgov Akatsuki svitlo Sasorimu:
,, Čo takto, keby sa mohol vyspať s Konan? " zjavil sa mu na tvári božský pohľad. Na to sa naňho obrátila Konan s pohľadom * povedz-to-ešte-raz-a-si-mŕtvy *, na to sa akatsuki tak zhrozili že im to už ani nezišlo na um.
,,Mám nápad! " zvolal nečakane Pein.
,,Každý mu kúpi jeden darček a nebudeme sa tu dohadovať, dnes o pol jednej vyrazíme do mesta, Hidanovi ani slovo. Nikoho nemusí zaujímať, čo ten druhý kúpi. Rozchod! " Všetci sa potichu pobrali preč.Kakuzu bol jeden z posledných, takže keď si to namieril do izby, Pein ho ešte na chvíľku zdržal, čo sa mu vôbec nepáčilo.
,,Tak, čo je? " opýtal sa neveselo.
,,Kakuzu, si s Hidanom v týme a okrem toho máš veľa prachov. Čo keby si sa skúsil prekonať a kúpiť mu niečo fakt... hodnotné? " spýtal sa.
Keď však videl, že Kakuzu sa do toho nejak moc nemá dodal:,,Mimochodom, to nie je rozkaz od šéfa.. ale prosba od priateľa."
Kakuzu sa zatváril trochu zarazene... on predsa nemá priateľov, ale keď uvidel Peinov prosebný pohľad, padol mu kameň zo srdca a nakoniec privolil.
Keď nad tým tak porozmýšľal, ten hodnotný darček mal už aj vybraný.

Tých pár hodín prebehlo veľmi rýchlo a o dvanástej hodine sa všetci začali chystať. O zhruba pol jednej všetci vyrazili do mesta, samozrejme bez hádok a urážok sa to nezaobišlo. Keď už tam konečne dorazili, dali si rozchod. každý sa pobral svojou cestou a Kakuzu si to namieril na, pomerne dosť drahé miesto. Niekto by si možno myslel že ide do zlatníctva. To však pravda nebola.

Zatiaľ v sídle akatsuki:

Bielovlasý mladík sedel na červenej pohovke a znudene pozeral na telku. Nikto ho tu moc nezaujímal, teda ak neberieme do úvahy že tu rád každého provokuje a podpichuje. Nezaujímalo ho, že sú všetci preč, nevnímal to...
Snáď len...
,,Konááán, sóóm hladnýý, urob mi niééčóó na jedeniéé!!!" kričal, lenže po dlhom uvažovaní *veď je to Hidan, slovo rozum mu moc nehovorí*, že Konan tu asi tiež nie je, sa zobral do kuchyne a z chladničky vytiahol jogurt, o ktorom sa nedá povedať, že by mu moc chutil. Po dojedení sladkej brindy
si zase sadol na gauč a pomaly zaspával. Sám nevedel prečo, no nemohol prestať myslieť na jednu osobu. Nad únavou ale nevyhral a viečka mu pomaličky klesli nadol.

Kakuzu šiel pomaly, aby túto cennosť hneď nejak nepoškodil, nechal tam vyše 600 000, ale stále si myslel, že ešte niečo chýba. Niečo, čo za peniaze kúpiť nemôže. Nakoniec sa ale nad touto myšlienkou pousmial... predsa len, toto je darček inej úrovne a na svoju teóriu by teraz nedošiel.

Bolo asi tak pol tretej, čo sa Itachi vrátil do sídla. Namieril si to hneď do svojej izby, ktorú obýva spolu s Kisamem. Opatrne položil darček a vybehol z izby s jediným cieľom = kúpeľňa. Prešiel cez chodbu až k hlavnej sále, cez obývačku až uvidel svoj ciel, pri ktorom stál nesmrteľný. Ten si Itachiho všimol a bez jeho " vzorných " nadávok, mu len dal náznak pozdravu a vybral sa preč. Itachi otvoril dvere na kúpeľni, ale sa zarazil a Hidana zastavil.
,,Ináč mimochodom, všetko naj." pousmial sa.
Hidan najprv nechápavo naňho hľadel a potom mu doplo.
,,Arigato! " úprimne poďakoval a trochu spozornel, keď zistil, čo je dnes za deň. Dnes má narodeniny! 23 rokov a on na to zabudol. Tak sa tešil a zabudol na to! Nálada ho ale rýchlo prešla.. čo na tom? Každý má vlastné starosti a problémy, prečo by sa mali zaujímať o Hidana, ktorý tu vždy každému kazí náladu, je hlučný a vulgárne nadáva? Nakoniec si ale pomyslel, že na tom niečo bude, Itachi si spomenul .

Postupne došli domov všetci akatsuki a rozmiestnili sa po celom akatsuki sídle. Deň bol nenávratne preč a začalo sa stmievať, keďže už múdry Itachi pripomenul Hidanovi narodeniny, nemuseli mu robiť prekvapenie a začali sa rozdávať darčeky.
Kakuzu chcel byť posledný. Mal na to aj dobrý dôvod.
Postupne sa rozdali všetky darčeky a Hidan nevedel čo povedať, prvý krát v živote to nevedel. vždy mal na všetko drzú odpoveď, ale toto ho dojalo.
Bol na rade Kakuzu.
,,No, môj darček stojí vonku pred barákom. Dá sa povedať, že sem ho vliecť by nebol najlepší nápad, takže, prosím poďte von." Hneď sa strhla diskusia o tom, čo to môže byť za darček. Pein bol rád, lebo videl, že tentoraz si dal Kakuzu záležať, čo ho prekvapilo, lebo Hidana z duše nenávidel.
Všetci zišli dolu po schodoch až na záhradu a vyšli až za bránu, kde bol už len chodník a celkom opustená cesta. Hidan zbledol, Pein ešte viac.
,,No, ja vám ale poviem, zrak mi ešte slúži..." povedal neveriacky Pein. Pred nimi stálo nablýskané ferrari. Všetci začali sprudka dýchať a div, že si oči nevyočili. Keď to všetci predýchali, sa bielovlasý ozval:,,Kaku...zu... ja neviem... čo mám povedať? "
,, Nemusím hovoriť nič ." usmial sa Kakuzu. Bol rád, bol šťastný, lebo videl že Hidanovi to vyrazilo dych a toto bol fakt prvý krát, čo mu nedokázal nič povedať, čo nedokázal sformovať vetu. Lenže keď sa díval na rozplývajúceho sa Hidana nad tým skvostom, celého si ho premeral pohľadom a
zistil, na čo nemohol prísť. Nebolo to tým darčekom, ale tým, čo chcel on.
Keď to Hidan konečne predýchal a objal Kakuza, všetci sa prekvapene, ale zároveň pobavene pobrali do izieb. Trošku mu aj závideli...

pozn. myslím ten darček

Teraz už veľmi šťastne Hidan si ľahol do postele a myslel len naňho. Myslel naňho celý deň a keď si myslel že to bolo ťažké, teraz sa už nedalo nemyslieť naňho. Ako kamaráta... prvý krát mu pripadal ako kamarát.
Kakuzu sa ale vzdať nechcel. Opatrne vstal z postele a priblížil sa k Hidanovi. Ten ho ale počul a otočil sa s nechápavým pohľadom. Kakuzu sa ho jemne dotkol tváre.
,,Kakuzu..." začal Hidan, ale nedopovedal, lebo mu Kakuzu vtiskol krásny, sladký bozk.