Ayame a kawaii-sensei 01

"OBYVATELIA KONOHY, TRASTE SA! SOM SPÄŤ!" zakričala som z celého hrdla.
Zopár ľudí stojacich pár metrov odo mňa sa pobavene obzrelo.
Práve sa vraciam do svojej rodnej dediny, do Listovej. Docela sa teším, pretože o mne už dlho nebolo počuť, skrotla som... Ale iba trochu... Ako učeň Jiraiyi rada čítam, takže potrebujem nové vydanie Icha Icha! Stavím sa, že Hatake ho má! To je tak nefér... /XD/. Ako ANBU plním misie typu S, hlavne mimo dediny. Som si istá, že sa ma iba chcú zbaviť, aby bol v Konohe pokoj. I keď, počula som o jednom chalanovi, ktorý je dosť hyperaktívny. S ním sa musím zoznámiť! A... vraj je to Hatakeho žiak... chudák Hatake... musí to s ním mať ťažké. Ale teraz, keď sa vrátim, to bude mať omnoho ťažšie X3.
Rozhodne budem musieť niečo spraviť s Hyuugami, vždy ma štvali. No, aj ja ich, ale to je detail. V minulosti som im spôsobila dosť problémov, heh, hlavne s tými veveričkami. Chudák Neji, ten si to najviac odskákal. Lovila som veveričky všetkých druhov a napichovala na bránu Hyuugom, pretože som ich nemala rada. Nikdy ma nedostali, pretože som im zmizla v lese. Na druhý deň som vždy počula Nejiho sťažnosti: "Prečo musím vždy tie blbé veveričky dávať dole ja?!"
....Svoju dedinu milujem, preto nenávidím Orochimara, pretože sa ju snaží zničiť. Raz som sa mu pokúsila zviazať jazyk do uzla a po druhýkrát ho za jazyk priviazať k stromu. Podarilo sa mi iba natiahnuť jeho jazyk do úžasnej dĺžky, ale na uzly nikdy nebolo dosť času.
Inak...som celkom lenivá. Vraj Shikamaru je odo mňa celkom aktívny. ...Ja sa vždy po misii doma pohodlne usadím a čítam si... Zo srandy som sa skamarátila s Shikamarom, s ktorým si, mimochodom, skvelo rozumiem - máme rovnaké záujmy, založila som organizáciu večne lenivých a protestujeme proti náročným a zbytočným misiám. Protestujeme tak, že si ľahneme pred dvere kanclu Tsunade a zaspíme tak a tým pádom je bábinka zabarikádovaná vnútri a nemôže von. Ale to bolo ešte predtým, než ma Tsunade poslala na misiu do Vodopádovej. To bola otrava...
Ako si tak teraz vykračujem po uliciach Konohy, zrazu som v Ichiraki krámku zbadala blonďavého chalana, vedľa ktorého bola položená čokoláda. Len pre zaujímavosť - som strašný čokofil. Automaticky som odbočila do Ichiraki krámku a sadla som si hneď vedľa blonďavého chalana, ktorému očividne čokoláda patrila. Nenápadne som natiahla ruku a potiahla čokoládu. Blonďavý chalan bol tak zažraný do ramen, že si to ani nevšimol. Tým lepšie pre mňa. Potichu som sa zdvihla a rozbehla sa preč.
"Héééj, to je moja čokoláda!" počula som za sebou.
Zrazu som do niekoho vrazila. Predo mnou stál muž s maskou cez ústa a ochrannou čelenkou cez jedno oko. A... práve si čítal knihu, ktorú som tak veľmi zháňala!!
"Kakashi-sensei! To dievča..." ozval sa vedľa mňa udychčaný hlas.
Ja som sa zoširoka usmiala.
"Ááách, kawaii-sensei, zdravím," pozdravila som muža.
"Ayame, rád ťa vidím, ale bol tu bez teba pokoj," usmial sa na mňa Kakashi.
"Tiež si mi chýbal," odvetila som. So záujmom som sa pozrela na Kakashiho knižku. So šialeným výrazom v očiach som mu ju vytrhla z ruky a rozbehla sa na útek. Neviem prečo, ale skryla som sa v Ichiraki krámku. O chvíľu tam prišiel aj blonďavý chalan, ktorému som potiahla čokoládu. Všimol si ma a prisadol si ku mne.
"Ahoj, ja som Uzumaki Naruto," predstavil sa.
"Ayame Lotiyg. A prepáč za tú čokoládu. Som strašný čokofil," ospravedlnila som sa.
"To je v pohode. Už som na to zabudol. Nechceš prísť zajtra na Debatný krúžok, ktorý som založil?" spýtal sa ma.
"Jasné, rada prídem," povedala som s úsmevom. "Super, to som rád," zaškeril sa.
"Dobre, tak sa tam uvidíme," povedala som a rozlúčila sa. Potom som sa zdvihla a išla domov, vychutnať si svoju trofej - Kakashiho knižku =). No čo... som mrcha XD.