Čas zmeniť budúcnosť 06 – Nová identita

Šiesta kapitola: Nová identita

Nikdy by si ale nepomyslel, že sa raz bude dívať do tváre svojho otca alias Štvrtého Hokage

Bolo očividné, že tá podoba vyviedla z miery viac Štvrtého. Naruto sa ihneď prebral a slušne pozdravil.
„Dobrý deň.“
Hokageho to prebralo.
„Dobrý ...“
Naruto pokračoval v zdvorilej konverzácii.
„Prišiel som sem do Listovej trénovať svoje schopnosti. Chcel som požiadať o povolenie zdržať sa tu približne rok.“ vysvetlil a čakal na jeho reakciu.
Yondaime si pomaly sadol za stol.
„Meno?“ zamumlal.
„Na...“
Dofrasa. Skoro mu prezradil svoje skutočné mneo.
„Volám sa Inari.“ povedal prvé meno, ktoré mu prišlo na um.
„To je všetko?“ zdvihol Hokage zrak od papierov.
„Ehm ....áno. Nepoznám svoje priezvisko.“
Až teraz mu došlo, že prísť sem bol fakt blbý nápad. Najprv si mal všetko pekne krásne premyslieť, až potom sa bezhlavo vrhnúť do tohto nezmyslu.
Yondaime vstal zo stoličky a podišiel k nemu. Zahľadel sa mu hlboko do očí.
„Myslím, že nevravíš pravdu.“ povedal.
Naruto sa znepokojene zamrvil.
„Ale niečo mi hovorí, že ti môžem veriť.“ dodal.
Netušil ako vie, že klame, ale bol rád, že si nemyslí, že by chcel niekomu ublížiť.
„Nevadí.“ pokračoval a vystrel k nemu ruku.
„Určite máš svoje dôvody. Vítam ťa v Listovej.“ usmial sa jemu tak podobným úsmevom a vystrel k nemu ruku.
Naruto ostal stáť s otvorenými ústami. Avšak hneď ich zavrel a rýchlo jeho ruku prijal.
„Ďakujem Vám.“ povedal úprimne.
„Budem rád, ak mi budeš tykať. Nie som rád ak mi niekto vyká.“ prevrátil očami Štvrtý.
Zvládol len nemo prikývnuť na súhlas.
„Nemáš kde bývať, však?“ zamýšľal sa Yondaime.
Naruto zakrútil hlavou.
„Dobre. Tu máš kľúče od svojho nového bytu. A tu je adresa. Nájdeš to ľahko. Keby si dačo potreboval, kľudne sa zastav.“
Nerozumel mu. Vôbec si nevedel vysvetliť jeho chovanie. Prečo sa k nemu správa tak dôverčivo? Prečo je taký milý? Veď Hokage by neubytoval len tak hocikoho. O čo mu ide?
„Ďakujem.“ zamrmlal a vybral sa k dverám.
Keď za sebou zatváral, posledný krát zachytil otcov pohľad. Akoby presne vedel kto je.
Ale aj tak nemohol tušiť, že je to jeho syn. Tak rád by mu všetko povedal. Ale nemohol. Nesmel porušiť to najhlavnejšie pravidlo. Ako vravel Prvý, mohlo by to mať katastrofálne následky.

Veľmi dobre poznal tu adresu. Býval tam takmer celý život. Ten istý vchod, len iný byt. Aspoň, že bude mať rovnako dobrý výhľad na Ichiraku a nebude si musieť zvykať na novú cestu domov.
Otvoril dvere. Byt vyzeral podobne ako jeho vlastný. Rýchlo ho prešiel pohľadom.
V skrini našiel jedny čierne nohavice a biele tričko. Hneď sa do toho prezliekol. Všetko bolo lepšie ako to, čo mal na sebe.
Vtedy mu došlo, že nemá žiadne peniaze.
„Vlastne ...“
Vyvrátil obsah všetkých vreciek. Bola tam čelenka, dva shurikeny a .....
„Gama!“ potešil sa.
Rýchlo prepočítal peniaze. Mal dosť na nové oblečenie, pár zbraní a ešte mu vystačí aj na jedlo. Nie na dlho, ale na mesiac by malo. Bol rád, že mu Akatsuki nič nevzali.
Čelenku schoval do zásuvky nočného stolíka a vybral sa nakupovať.
Ulicami prechádzali rôzni ľudia. Jemu však nik nebol povedomý. Nejako ho to štvalo. Nemal koho poprosiť o pomoc. Bol odkázaný sám na seba.
„Ako za starých čias.“ zamumlal si sám pre seba.
Keď vošiel do obchodu s oblečením, hneď ho začali obskakovať predavačky. Nabral si veci z každého druhu a vošiel do kabínky. Do očí mu padol vlastný obraz v zrkadle.
„Zase mal pravdu...“ zamračil sa.
Prvý vravel, že cesta do minulosti mu pridá zo dva roky. Už nevyzeral na osemnásť. Teraz mal dvadsať. Dosť sa zmenil.
Keby sa videl skôr, asi by takto za Štvrtým nešiel. Podoba s ním bola taká neuveriteľná, že by to prekvapilo každého.
Nemal peniaze nazvyš, tak si kúpil iba jedny oranžovo-čierne nohavice. Tie čo našiel v byte v skrini boli otrasné. To tričko sa dalo prežiť.
Keď vyšiel z obchodu, šiel hneď oproti kúpiť si niekoľko zbraní. Toľko, aby mu vystačili na tréning. Ostávalo posledné miesto, ktoré sa chystal navštíviť.
„Ichiraku!“ vzdychol si od úľavy.
Čo by robil, keby ešte neexistovalo?
„Dobrý deň!“ zvolal Naruto.
Prekvapilo ho, keď sa tam zjavil omnoho mladší Teuchi a za ním pribehlo malé dievčatko.
„Čo si prajete Hokage?“ vykríklo.
Naruto trošku sčervenal.
„Ja nie som Hokage. Ty si Ayame, však?“ spýtal sa jej.
Podozrievavo si ho premerala.
„Naozaj nie si Hokage. On tu chodí každý deň, ale aj s jeho priateľkou. Tak čo chceš?“ zmenila svoj tón rýchlosťou blesku.
„Jeden rámen.“ usmial sa Naruto.
„Ayame, ako sa to správaš k naším hosťom. Čo som ti minule vravel?“
Dievčatko trošku sklonilo hlavu.
„Hneď to bude.“ povedala a odbehla dozadu.
Narutovi sa na tvári objavil široký úsmev. Kto by si pomyslel, že Ayame bola v detstve taká drzá.
O desať minút už do seba hádzal svoje obľúbené jedlo.
Keď dojedol, slušne poďakoval a zaplatil. Musel len dúfať, že si nikto nevšimne dátum výroby na bankovkách. Mal šťastie, že sa za tie roky nemenili.
Vybral sa na miesto, kde najradšej trénoval. Nepredpokladal, že by ho tam niekto našiel. Bolo to asi kilometer od Konohy. Maličká čistinka, kde ho vždy mohli jeho priatelia nájsť. Lenže jeho priatelia neexistujú .... zatiaľ.
Cestou rozmýšľal, čo by tak mohol trénovať. Jediná smrtiaca technika, ktorá ho napadla bol Fuuton Rasen-Shuriken. Tú však už ovládal skoro perfektne. Ale aj tak si ju bude musieť precvičiť. Ešte stále mu robilo problémy hodiť ju.
A zišlo by sa vedieť aj nejakú inú, pre prípad, že by nemohol použiť túto. Ale keďže nemal predstavu akú, rozhodol sa pre rasengan.
Po tom čo prišiel na čistinku, vyvolal zo sto klonov.
Ako hneď zistil, bolo to naňho priveľa. Úplne zabudol, že teraz v seba nemá Kyuubiho energiu.
Zoskupili sa do štvoríc a začali cvičiť.
Pravý Naruto sa nezúčastnil. Ešte stále to rozdýchaval.
Keď ich tak sledoval, napadlo ho, že by bolo dobré vedieť rasengan v jednej ruke. Za tie roky ho nejako nenapadlo naučiť sa ho poriadne. Po tom čo ho cvičil s Jirajom, sa ho už bez klonu nepokúšal vytvoriť.
Rýchlo to skúsil. Mal pravdu. Bol na presne takej úrovni ako kedysi.
A objavil sa ešte jeden problém. Klony mizli rýchlejšie než predpokladal. Cítil, že je stále slabší a slabší. Sadol si na zem, oprel sa o strom a nasilu zrušil všetky zvyšné klony.
V tom momente, ako to urobil, stratil vedomie.