Pád Akatsuki (bábkové divadlo)- capt.5 Skutočnosť

,,Prečo?“ Spýtala sa nechápavo.

,,Umrelo už veľa ľudí.“

Pozrel jej vážne do očí. Vlepila mu nevďačnú facku a vyčítala mu:

,,Mohol si ho zachrániť!“

Vyhŕkli jej slzy a kotúľali sa po jej bledej tvári.

,,Nebola nato šanca, prišli by mi na zradu, ver mi! A už by si nato mohla zabudnúť, si jediná, kto mi môže pomôcť.“
S nádejou na ňu pozrel a nežne ju objal. Začala mu plakať do plášťa.

,,I-I-tachi-sama, nie som taká silná, aby som vám mohla s niečim takým pomôcť.“
Sám Itachi je jeden z najlepších Akatsuki.
,,Stačí, ak urobíš, čo ti poviem.“ povedal milo. Iste vedel, čo robí.

,,N-Naruto!!!“kričala, ako najlepšie vedela.

,,Nie, to nieje on!“ súperila sama so sebou.

,,Mala by si si predsa pamätať na ten moment, keď si ho zabila. Úmyselne.“
Sasori vyčaril žiarivý úsmev.
Hinata stále krútila hlavou. sa prestal usmievať a zlomil jej päsťou nos.

,,Nemáš na výber dievča!“ Upozornil ju nebezpečným tónom.

,,Tak ma teda zabi, ako si zabil aj jeho!“ kričala a nenechala ho ani prehovoriť.
,,Hlúpe dievča,“ povedal si sám pre seba a rozplynul sa. Nechá to na nej, ale nebude mať veľa možností. Hinata vstala. Bola tu už naozaj sama. Nahmatala som zlomený nos a zasipela od bolesti.

,,Ino! Myslel som, že si statočnejšia.“
Neji to nevedel pochopiť. Otvoril batoh, nahmatal sedatívum a vytiahol ho proti nej. Látku jej pichol do žili a ona s vystrašeným pohľadom spadla na zem, neschopná sa pohnúť. Sledovala, ako sa k nej blíži. Nemala už žiadnu šancu na útek, alebo vysvetlenie.
,,Preboha, neboj sa tak!“ Okríkol ju.
Ino zavrela oči. Neji k nej natiahol ruky a pomaly jej začal otvárať ústa.
,,Nie je to až tak silno spojené.“ poznamenal a slabo sa usmial.

,,Už to bude.“
Pošepkal a Ino otvorila oči, aby naposledy videla jeho tvár.
Rozhodla sa, že to ukončí ona sama. Usmiala sa a.... bol koniec. Ústa jej ohromnou silou explodovali a na ich mieste ostala žeravá stopa plná tmavej krvi. Očné bielka jej vytekali s jamiek a celú jej hlbku olizovali žeravé plamene.

,,Inoooo!“

Zúfale vykríkol v snahe ju zahasiť vlastným telom. Bol koniec. (no jo, to bolo fakt tragické xD) Pozeral sa na tu zohavenú tvár, jej úsmev zmizol, jej krásne oči sa rozpustili
.
,,Odpusť!“

Ticho plakal a prizeral sa jej pomalej, nechutnej smrti. Ruku mala pevne zovretú a trčal z nej kus papiera. Neji jej opatrne roztvoril dlaň, akoby sa mohla rozpadnúť. Vybral papierik a spomenul si. Určite ho písala predtým, než umrela. Predtým, ako jej dal sedatíva...Trhaným písmom tam stálo:

,,Milujem Ťa!“

Nejimu vyhŕkli slzy. Lístok pevne zovrel v päsť a rozhodne sa postavil. Venoval jej posledný pohľad. Toto tak nenechá. Zabije Deidaru a s radosťou aj celé Akatsuki!

,,Tak mi ukáž, čo si sa za tie roky naučila Temari-dono."
Itachi stále vyzvedal, ako zosilnela. Očividne bol z jej Fuutonu nadšená, ako malé dieťa.
,,Budete prekvapení Itachi-sama! Usmiala sa rozhodne a čakala na jeho prvý útok. On tak isto.
,,To bude ťažké. Predsa viete, že Katon a Fuuton idú k sebe!"
Hnevala sa Temari a zvažovala, čo použiť.
,,Kagename-no-jutsu!" Túto techniku ju naučil Shikamaru, ale stále to malo veľké medzery.
Itachi sa pohotovo vyhol a pozrel na ňu pohľadom typu ,,šikulka".
,,Katon, Housenka no Jutsu!!" Povedal tychým, zasretým hladom. Na Temari letelo plno gúľ a nebolo jednoduché sa im vyhnúť. Posledná ju napokon trafila do nohy, keď nestihla odskočiť.
,,Nebezpečný Uchiha." Usmiala sa a šúchala si obhorený členok.
,,Prepáč, nedokážem sa krotiť." Posmešne sa zaškeril.
,,Tak to sa potom nemusím ani ja."
Začal sa tvrdý boj.
Temari začala natvrdo používať svoje najsilnejšie techniky, alebo len Fuuton Ninpou. Itachi si preňu už pomaly začal budovať svet genjutsu.
Namierila naňho dlane: ,,Kami Oroshi!"
Usmiala sa. Táto technika ho iste prekvapila. Itachi si stihol toto jutsu prezrieť Sharinganom a nerobilo mu problém ubrániť sa tomu. No Temari, ako správna bojovníčka sa nedala a vytiahla naňho ďalšiu veternú techniku.
,,Suiran Reppu!" Prudký vietok zrazil Itachiho na kolená.

,,To sú prekvapujúce techniky. Kto ťa ich naučil?!" vyzvedal a už sa na ňu postupne pripravoval.
Temari očervenela: ,,Asuma." Povedala potichu. ,,Kamikaze!" Nečakala ani chvíľu. Itachi na ňu vytiahol Goukayuu no Jutsu a ona sa tomu horko-ťažko vyhla. Itachi sa zaškľabil a uveznil ju v genjutsu.

Hinata pomaly kráčala po schodoch. Štyri, tri..dva, jeden. Bola hore. Kráčala po tmavej, opustenej chodbe. Bola noc. Všade tma. Hľadala vypínač. Rukami hladila steny. Zacítila niečo mokré.

,,Krv?"

Cítila ten pach a teraz mala zašpinené aj ruky. Do niečoho kopla. Zadunelo to, no zvuk sa rýchlo vytratil. Hinata sa potkla a spadla.

,,Ďalšie schody?!"

Vstala a prestala sa zaoberať okolím. Schádzala schodami dolu.
,,Byakugan!"
Povedala a zamrzla. ,,Aáaaaaa!"
Vydral sa z nej prenikavý výkrik. Všade naokolo trčali zo stien lebky z hrôzostrašnými výrazmi. Bolo ich viac, ako tisíc. To však nebolo to najhoršie. Všade na zemi ležali pohodené ľudské mozgy a pred ňou. Pozerala sa za seba. Veľa ich pošliapala nohami. A pred ňou...
Visela na háku kostra. Lebka bez sánky a čeľuste a celá obhorená dočierna. Obhorené vlasy mala už iba na kúsku svojej pôvodnej farby...
,,INO?! Och panebože!!!" Hinata sa na tú hrôzu nemohla ďalej pozerať. Rozbehla sa, bezohľadu na tie nechutnosti, čo ju stretli.