Posadnutá: Únos Hanabi 4.časť

Hinata aj Hanabi bežali ostošesť chodbou svojho domu. Hinata, ktorá ani nevedela, kam to vlastne bežia, sa nechala viezť Hanabi. Premýšľala, aký spôsob zbavenia sa Hikari Hanabi myslela, a popri premýšľaní takmer vrazila do Hanabi, ktorá odrazu prudko zastala.
"Čo sa deje, Hanabi?" spýtala sa Hinata.
"Len som si niečo uvedomila. Vieš čo? Urobíme to zajtra."
"T-tak dobre,"súhlasila Hinata a sledovala Hanabi, ktorá sa otočila a bežala naspäť. Ona sama tam zostala stáť.
"A Hanabi?..."zakričala ešte za ňou, ale už jej nebolo.
Hm, čo to len do nej vošlo? pomyslela si Hinata a namierila si to do svojej izby, že si dočíta knihu Pravá láska, veď miluje slaďáky.

Medzitým Hanabi dobehla na miesto, na ktorom jedine sa dalo zbaviť Hikari. Na útese bolo príjemne, fúkal tam jemný vetrík a bola noc. Hanabi sa na chvíľu zastavila a pozorovala hviezdy.
"Krása." vzdychla Hanabi. Nikomu to ešte nepovedala, ale Hanabi milovala pohľad na nočnú oblohu. Vedela o tom len Hinata, ktorá si to zistila sama, ale nikomu o tom tiež nepovedala. Hanabi vedela aj to, že hviezdy milovala aj Hikari.
"Ak je pravda, čo Hinata-nechan vravela,"začala nahlas uvažovať Hanabi,
"a keď umriem, stane sa zo mňa hviezda, rada by som bola tou najjasnejšou hviezdou na nočnej oblohe."Hanabi dobre vedela, že to nieje pravda, ale týmito slovami si vždycky pripomenula, že Hinata ju má rada a ona má rada Hinatu. Vedela, že Hinata vie, že má rada hviezdy, a vie, že Hinata to nepovie absolútne nikomu. Pozerala sa na oblohu, ale vtom hviezdy nejako stmavli. Hanabi si pretrela oči a pozrela sa ešte raz. Nie, to nestmavli hviezdy, niečo ich zatienilo. To niečo bola akási postava vznášajúca sa vo vzduchu. Tá postava k nej natiahla ruku. Hanabi ticho vykríkla...

Hinate zrazu vypadla knižka z rúk. Práve čítala, ako sa milenci stretli pod rozkvitnutou čerešňou, keď tu ju prepadol obrovský strach. Začula totiž Hikari.
"Ahoj, Hinata."prihivorila sa jej chladným tónom.
"Č-čo odo mňa chceš?"spýtala sa Hinata. Náramne sa bála, a Hikari to vycítila.
"Len takú drobnosť,"povedala.
"Len ti chcem povedať, že mám tvoju sestričku."
"Preboha! Hanabi? Čo si s ňou urobila?!"zakričala Hinata.
"Ale nič. Len chcem, aby si bola zúfalá a vystrašená. To ma totiž posilňuje. A aby sme to ešte osladili, dám ti malý darček."
Hikari nachvíľu stíchla a vtom bolo počuť nejaké slabé hlasy. Totiž len jeden hlas. Hlas Hanabi.
"Hanabi!" skríkla Hinata.
"Hinata, neboj sa o mňa, to Hikari len posilňuje. Počúvaj, musíš sa zbaviť Hikari. Choď k útesu a tam..."
Hanabi vetu nedopovedala. Umlčala ju Hikari.
"Tá tvoja sestrička je ale otravná. Teba mám oveľa radšej, Hinata. Si taká nádherne zúfalá, nie ako tvoja sestrička. A teraz príde to najlepšie." Hikari sa zasmiala.
"To najlepšie? Teda, pre mňa to najhoršie? Ale nie! Hádam len nemyslíš..."
"Ale áno." Hikari sa znovu zasmiala a halucinácie sa začali.