Tajomstvá sveta-26. kapitola

26. kapitola:Chuuniínska skúška začína. Kto z koho

Len čo v Azazelovi zmizla aj posledná kvapka čakry, ktorá stále vyžarovala svetlo, tak všade sa rozhostila tma a Azazel padal dole.

Nasledujúci deň, keď sa ráno otvorili brány Konohy, do mesta vstúpili stovky ninjov, ktorý sa prišli pozrieť na skúšku chuunínov a podporiť svojich. V tomto dave sa nachádzali aj geníni, ktorý boli rozhodnutý poraziť každého len preto, aby postúpili.
Naruto sedel spolu so Sorom na streche jednej budovy a hodnotil, či niekto s ním vydrží aspoň minútu boja alebo ani toľko.
„Heh, môj boj bude oveľa kratší ako ten tvoj, však uvidíš.“ zasmial sa Sora.
Začali sa tam hádať o tom, kto z nich je lepší až do chvíle, kým ich prerušil Shizunin hlas z rozhlasu.
„Všetci geníni, ktorý sa dostavili dnešný deň na skúšku chuunínov nech sa dostavia do budovy C športového centra, opakujem, do budovy C športového centra. Pri bráne každý dostal mapku s vyznačenými bodmi, kto sa stratí, jeho problém. Budova sa uzavrie presne na poludnie.“ hovoril Shizunin hlas.
Naruto so Sorom sa teda rozišli, spraviť posledné prípravy a dohodli sa, že sa tam stretnú o trištvrte na jedenásť.
„Nevieš, kde je Azazel?“ spýtal sa Sora, „Od včerajška som ho nevidel. Dúfam, že príde inak ho naporciujem na filé.“ pohrozil Sora stojac vo vestibule.
„Neboj, príde.“ povedal Naruto.
Miestnosť sa pomaly zaplnila genínmi zo všetkých známych zemí a bolo vidno zopár hlúčikov. Hodiny už začali odbíjať poludnie a dvere sa pomaly začali zatvárať keď tu cez dvere prešla pomalým krokom vysoká postava celá zahalená až na tvár.
„Dúfam, že ste si nemysleli, že neprídem. Potreboval som si ešte niečo vybaviť“ povedal Azazel s úškrnom keď pri nich zastal.
„Dôležité je, že už si tu.“ povedal Naruto.
„Tak, teda vás tu vítam. Moje meno je Ibiki Morino a som váš skúšajúci pre prvú časť. Prvá časť pozostáva z testu, ktorý overí vaše vedomosti a skúsenosti. Pre tých, čo ich napadne podvádzať, objekt je dobre sledovaný a každý, kto bude prichytený, bude vyhodený bez možnosti opakovať skúšku najbližších päť rokov. Poprosím vás, prejdite dverami po mojej pravici, dostanete jedno číslo, podľa ktorého sa usadíte.“ povedal a otvoril tie dvere.
„Mám plán, nebojte sa. Využijem jednu z mojich schopností, ale nesmiete reagovať nijak vystrašene, nesmiete upútať pozornosť. Bude to akýsi hlas v hlave..“ šepol im a zaradili sa do radu.
Vo vnútri sa všetci usadili a každý sedel úplne inde. Po chvíli sa rozdali testy, ktoré neboli práve najľahšie.
„Začnite, na papieri je deväť otázok z desiatich...“ hovoril Ibiki a Naruto si hovoril: „Bla, bla, bla. To už poznám.“ a ani ho nepočúval až keď zavelil aby začali.
Po chvíli sa Sorovi zazdalo, že počuje akýsi šepot, no keď sa obzrel nikoho nevidel. Domyslel si, že to bude asi to, čo mu Azazel hovoril, započúval sa do toho hlasu a písal ako o život.
„Pred poslednou otázkou vás chcem varovať. Máte poslednú možnosť odísť. Ak na túto poslednú nezodpoviete správne, ste zapísaní genínmi až do konca života.. Tak si to rozmyslite.“ povedal im, načo sa zopár ľudí zdvihlo a odišlo.
Počkal ešte chvíľku, znova ich vyzval, či sú schopný zodpovedať správne na otázku, ktorú nepoznajú. Znova sa zodvihlo zopár tímov, počkal kým vyjdú z miestnosti a prehlásil: „Všetcia, čo ste tu ste prešli.“ a vysvetlil, prečo sa to tak stalo, no Naruto, Azazel a ani Sora ho nepočúvali.
Zrazu sa ozval výbuch a uprostred miestnosti sa objavil chalan s obrovským bielim psom.
„Kiba, mohol si ma nechať aspoň dohovoriť.“ povedal namosúrene Ibiki.
„Prepáčte, Ibika-san, ale už som to nemohol vydržať. V tomto momente preberám úlohu hlavného skúšajúceho pre ďalšiu časť. O hodinu vás čakám pred Lesom smrti. Kto nepríde, bude diskvalifikovaný. Priamo na mieste dostanete inštrukcie, tak sa choďte zbaliť a nech ste tam včas.“ vyhlásil a Akamaru súhlasne zaštekal.
Miestnosť sa začala pomaly vyprázdňovať, no nakoniec tam zostal ešte Azazel, Naruto a Sora.
„Toto som už raz zažil. Budeme s nimi musieť bojovať. Nie je mi práve po chuti mlátiť malé deti, tak sa zameriame na tých starších, nech zistíme čo v nich je.“ povedal im Naruto.
„To len tak? Pošlú nás do lesa a povedia: Na, bite sa?“ povedal s posmechom Sora.
„Nie, pravdepodobne dostaneme zapečatené zvitky, každý tým jeden z páru a ten druhý budeme musieť získať. A tie budú mať za úlohu odhaliť naše schopnosti z odvetvia zvedavosti.“ povedal pyšne Naruto.
„Takže je to jasné, všimneme si, kto dostal aký zvitok, zoberieme im ho a bude.“ povedal jednoducho Azazel.
„No, až také jednoduché to zas nebude. Oni budú chcieť zas ten náš a okrem toho tam budú určite aj dáke pasce, nie?“ spýtal sa Sora.
„Hej, bývajú tam rôzne lokálne genjutsu, nejaké nebezpečnejšie zvieratá a tak, ale to zvládneme.“ povedal Naruto a zberal sa na odchod.
„Tak, vidím že sme tu všetci, tak môžeme pokračovať. Dúfam, že každý odovzdal potvrdenie o tom, že vstupuje do Lesa smrti na vlastné riziko.“ povedal a poobzeral sa, chvíľku čakal a pokračoval ďalej, „Náplňou tejto časti je otestovať vašu dôveryhodnosť, základné vlastnosti ninjov a tak. Keďže vás postúpilo o čosi viac, ako sme dúfali, tak sme sa to rozhodli sťažiť. Pôvodne mala byť dvojica zapečatených zvitkov, no po prerokovaní sme to rozšírili na trojicu. Takže každý tým bude musieť získať tri rôzne zvitky, len prosím s čo najmenším množstvom obetí.“ dohovoril a následne sa všetci postavili do radu na zvitky a losovali si číslo brány, ktorou vojdú do lesa.
Toto losovanie trvalo zhruba pol hodiny a následne na to boli vyslaný k vybraným bránam.
„Takže, máme zvitok vody. Ten je nový. Všimol si dakto, kto má ostatné?“ spýtal sa Naruto.
Azazel sa poobzeral po okolí s divne sfarbenými očami a po chvíli povedal: „Náhoda je pes, lebo 12 tímov okolo nás má ten istý zvitok ako my. Ale môžeme ísť po dvoch, ktorý majú rôzne zvitky a nie sú z Konohy. Zmienený zvitok zeme je pri bráne trinásť a nebies pri bráne štyridsať.“
„Ako si to...vieš čo, nechcem to vedieť.“ povedal Naruto rýchlo sklopiac hlavu a smejúc sa.
„Tak, tímy, pravidlá poznáte, takže brány sa otvoria na tri. Jeden, dva......tri.“ zavelil Kiba a v momente ako povedal tri sa otvorili brány a do lesa vbehlo vyše sedemdesiat tímov.
Všetky tímy vyrazili v plnej rýchlosti, Naruto so Sorom neboli výnimkou, no Azazel si dával načas a tak ho museli čakať.
„Ak to náhodou nevieš, máme na to len necelé štyri hodiny.“ povedal namosúrene Sora.
„môžeme to mať hotové v priebehu pár minút, no na čo to bude dobré? Aj tak, ďalšie kolo je až o týždeň, takže je to priveľa času.“ povedal pokojne.
„No, ale mali by sme získať tie zvitky a hľadať cestu k veži, naposledy to bola dosť brutálna cesta.“ zaspomínal si Naruto.
„Veža nebude problém, som tu predsa ja. Skúsme sa rozdeliť na tie tími, nech to teda netrvá dlho.“ povedal Azazel a vybral mapu lesa.
Vytiahol aj jedno zo svojich ceruziek a spravil bodku na jednom mieste. Tá po chvíli zmodrala a začala sa pohybovať, no len veľmi pomaly.
„Dúfam, že viete používať mapu. Vyznačil som vám tam ten zvitok, tak by nemal byť problém a ešte,“ povedal a spravil krížik pri akúsi značku vodopádu, ktorú podstatne vymaľoval, „Tam sa stretneme. Na získanie zvitku máte jeden deň, potom vás to tam oboch presunie.“
„Akože presunie?“ spýtal sa nechápavo Naruto.
„No, odborne povedané, vytvorí sa lokálna červia diera, ktorá do seba vcucne do seba vás dvoch so všetkým čo máte na sebe a čo bude držať a nakoniec aj samú seba a vypľuje vás to na tom mieste. Nebojte sa, ani nepocítite, že sa dačo stalo.“ dodal, keď sa pozrel na ich výraz tváre, „A ešte toto,“ a dokreslil tam dve bodky, „To ste vy keby dačo, dobre? A zvitok beriem so sebou, dobre?“ spýtal sa.
„Prečo by si ho mal mať ty?“ spýtal sa Sora.
„Tak mi to pripadá, že keď som našiel ostatné, tak by som ho dokázal hádam ustrážiť.“ povedal so zdvihnutými plecami.
Sora mu chcel dačo uštipačné povedať, no Naruto ho skľudnil a tak mohli ísť každý svojou cestou. Ešte im odovzdal mapu a ich trasy sa rozdelili.
„Takže, Naruto, daj to sem, očividne sa v tom nevyznáš.“ povedal Sora a zobral mu ju.
„Preč a zobral mu ju.
„Prečo si myslíš, že sa v tom nevyznám?“ spýtal sa hlasnejšie Naruto a vytrhol mu ju späť.
„Azazel to spravil síce ako pre debilov, no nie ako pre teba!“ povedal Sora, zobral mapu späť a rozhodol sa ju nepustiť.
„Čo tým myslíš? Chceš ma naštvať?“ hučal Naruto.
„Nie, nechcem. Ja nemusím. No poďme už, nech to za tých dvadsaťštyri hodín zmákneme!“ povedal a pustil sa do behu.
Naruto sa po zopár vybraných slovách a pár zakopnutiach rozbehol za ním. Ich bodky sa pohybovali rozhodne rýchlejšie ako bodka ich cieľa, čo im dávalo výhodu. Utekali už asi hodiny, keď bodky začali byť dosť blízko a tak radšej spomalili. Pomaly sa približovali a keď už začuli hlas onoho tímu, poskladali mapu a šli len za hlasom.
Hlasy silneli a oni sa zakrádali v korunách stromov a po pár minútach ich aj spozorovali. Podľa čeleniek zistili, že je to skupinka ninjov zo Skrytej oblačnej a ako sa zdalo, o niečom sa hádali.
„Jamu, podľa mňa by sme sa nemali deliť, mali by sme hľadať spolu.“ Povedalo jediné dievča s dlhými hnedými vlasmi až po kolená.
„Mimi, musíme sa rozdeliť. Vieš aký je tento les veľký a aká je šanca, že v okolí sú dva tímy so zvitkom, ktorý potrebujeme a čo horšie, že ich potrebujeme ešte dva? Ja s Benom si myslíme, že by sme sa mali rozdeliť a hľadať plošne a ak nájdeme, tak jednoducho ho zdržíme ale predtým pošleme správu. No však sa vyslov Ben!“ povedal nie moc vysoký, asi dvadsaťročný chalan oblečený v zelenom plášti.
„Mne je to absolútne jedno, dôležité je to hlavne nájsť, obaja máte ale dobrý plán. A nabudúce ma nezaťahuj do toho, že som dačo povedal a pri tom som to nepovedal, jasné kámo?“ povedal Jamu, ktorý vyzeral akoby bol nevyspatý.
Takto sa tam chvíľu hádali až to nakoniec Naruto so Sorom už nevydržali a vrhli sa na nich.
„Ho,ho,ho. Čo to tu robíte?“ spýtal sa Jamu zaujímajúc bojový postoj a jeho tímový kolegovia ho nasledovali.
„Jednoducho, vy máte zvitok, ktorý potrebujeme, tak sme si ho prišli zobrať. Vydajte nám ho bez boja a nikomu sa nič nestane, dobre?“ spýtal sa Sora.
„Ani nás nehne. Ninjovia zo skrytej oblačne sa nevzdávajú bez boja.“ povedal čulo Ben a všetci naraz zaútočili.
Sora vystrčil svoje pazúry a vrhol sa do boja a Naruto vytiahol svoje kunaie a bežal hneď za ním. Súper nebol až taký silný, ako si mysleli a tak za pár sekúnd získali čo potrebovali a mohli sa vydať na cestu k bodu stretnutia.
Po niekoľkých hodinách otriasla lesom obrovská rana a ponad ich hlavy preletelo akési telo, ktoré lámalo všetky stromy stojace v ceste a zastalo až v neďalekej skalnej stene. Naruto so Sorom sa tam rozbehli a v momente ako tam dorazili zistili, že je to ninja zo Zvučnej a že to bola určite Azazelova robota, pretože on bol jediný, kto dokázal udrieť fakt silno. A ešte to bolo asi tým, že ten ninja priletel zo smeru, ktorým sa vydal Azazel.
Dvadsaťštyri hodín už skoro uplynulo a tak sa rozhodli zastať a pozorovať, čo sa bude diať. Bodka na mape stmavla a nestihli ani mrknúť a stáli pri onom vodopáde.
„No dobre že už ste tu. Myslel som si, že sa vám dačo stalo.“ povedal ležiac na chrbte na tráve.
„Počuj, to si musel na seba tak upozorňovať?“ spýtal sa rozhorčene Naruto.
„Nemusel, len ma poriadne vytočil. Vraj sa ho cintľavka ako ja ani len nedotkne. Tak mal, čo chcel. A ostatný dvaja vydali potom zvitok dobrovoľne, takže som si veľa nezabojoval.“ povedal Azazel akoby nič, „No čo, pôjdeme?“ spýtal sa.
Tí prikývli a už sa zberali na cestu, keď ich Azazel chytil a v záblesku svetla sa ocitli pred vežou.
„Načo si budeme drať podrážky, keď sa to dá spraviť rýchlejšie.“ povedal Azazel a prešiel cez bránu.