VRAŽDY s.r.o ...02

„Ahoj sestrička,“ pozdravil chalan, ktorý práve vošiel
„Čo tu robíš, Katsue?“ spýtala sa prekvapená Sharie.
„No tak, Amira. To nemôžem prísť pozrieť ani vlastnú sestru?“ spýtal sa Katsue s úškrnom.
„Čo sa deje Sharie?“ spýtala sa Scarlet, ktorá vyšla zo svojej kancelárie. „Čo do čerta tu robíš?“ spýtala sa, keď si uvedomila, že ten chalan Je Katsue.
„Aj ja ťa rád vidím Kirawa. Čo spôsobilo tvoju dobrú náladu?“ vyrýval Katsue.
„Prečo si taký protivný?“ spýtala sa Amira, ktorá bola v šoku z toho, že sa tu objavil jej brat.
„Asi preto, že som vaša konkurencia. Majte sa tu pekne.“ Skôr ako mu niečo povedali, odišiel.
„Ja toho bastarda zabijem,“ povedala Kirawa.
„Scarlet, upokoj sa. A mimochodom ktorého?“ spýtala sa Amira.
„Oboch,“ s buchotom dverí sa Kirawa vrátila do svojej kancelárie. Amira si len povzdychla.
„Čo sa tu stalo?“ spýtala sa Keiko, ktorá sa zrazu objavila.
„Ále, v podstate nič. Len sa tu objavil môj milovaný braček, ktorému je jedno ako mi povie. Hm, ešte povedal, že je v konkurenčnej spoločnosti a nešetril ani uštipačnými poznámkami,“ povedala znudená Amira.
„Aha. To preto tak Scarlet vybuchla?“ spýtala sa Keiko.
„Hej. Ozaj nevadí ti, že Scarlet postrelila objekt tvojich snov?“ začala rýpať Amira.
„Prestaň, Sharie. Nie, nevadí mi to a on nie je objektom mojich snov,“ zasyčala na ňu Keiko a urazene odišla. Amira sa len uchechtal.

Amira hľadala v kabelke kľúče od svojho domu, keď v tom začula nejaké zvuky. Čo som nechala zapnutý televízor? pomyslela si. Vylovila kľúče z kabelky a odomkla dvere. Zamierila do obývačky. Televízor bol zapnutý. Asi som ho ráno nakoniec nevypla. Zobrala ovládač zo stolíka a vypla ho.
„No tak, nevypínaj mi telku. Chcel som pozerať na zápas,“ ozval sa hlas z gauča. Amira skoro nadskočila, potom sa otočila, aby zistila kto je ten nezvaný hosť.
„Čo tu robíte? A kto ste?“ spýtala sa síce dobre vedela kto je.
„Sabaku no Gaara. Mám za úlohu vás strážiť, aby ste nemohla niekam zmiznúť zatiaľ čo vás preverujeme. Inak mohli by ste zapnúť ten televízor,“ povedal úplne pokojne a správal sa akoby bol doma. Amira úplne onemela. Päť minút tam stála a civela naňho.
„Čo je? Čo tak pozeráš?“ prestal jej vykať. Veď prečo by mal. Ona sa zdvihla a bez slova odišla. „Ak ideš niekam preč mal by som o tom vedieť,“ skríkol na ňu a vôbec sa neobťažoval postaviť z gauča.
„Áno, idem, ale aj tak ti do toho nič nie je. Tak sa nestaraj pokiaľ nechceš aby ťa bolela aj druhá noha,“ skríkla na neho a pleskla vchodovými dverami. Nasadla do auta a zamierila späť do mesta. On zatiaľ spoza závesu sledoval ako odchádza. Bola tak mimo z toho, že ma sem nasadili, že sa sama prezradila. Veď len Amira môže vedieť, že mi skočila na nohu, aby sa mohla vyslobodiť. S týmito myšlienkami si znova sadol k televízoru.

Keiko myslela len na jediné. A to, že ako náhle príde domov tak si dá poriadnu sprchu. Ešte stále mala sto chutí zabiť Amiru za to, že jej vyliala kávu na hlavu a, že si s nej dnes uťahovala. Bola ako bez duše. Automaticky našla kľúče a otvorila si dvere svojho bytu. Kabelku nechala na botníku na chodbe. Zamierila si to rovno do kúpeľne. Zhodila zo seba oblečenie a postavila sa pod tečúcu vodu. Voda jej príjemne stekala po tvári a tele. Absolútne nepočula zvuk otvárajúcich sa dverí. Uvedomila si to až vtedy, keď sa jej zdalo, že v kúpeľni zostalo nejako chladno. Pozrela sa ku dverám, v ktorých stál Sasuke a civel na ňu v nemom úžase.
„Vypadni,“ zvreskla, že mu skoro roztrhlo ušné bubienky. Bleskurýchle vycúval z kúpeľne a zavrel za sebou dvere. Ľutoval toho, že si uvedomila, že niekto otvoril dvere. Po 10 minútach vyšla z kúpeľne oblečená v župane,.
„Ty úchyl. Čo tu robíš? Kto ti dovolil vstúpiť do môjho bytu?“ kričala po ňom. Videl aká je nazúrená, radšej cúvol o krok dozadu.
„Ja úchyl nie som. A mám ťa strážiť, aby si niekam neutiekla,“ povedal Sasuke na svoju obranu.
„Áno, určite ty nie si žiaden úchyl. To bol úplne iný človek, ktorý stál vo dverách mojej kúpeľne,“ kričala po ňom. Mala chuť zobrať najbližšiu vec a hodiť ju po ňom. No rozmyslela si to a odpochodovala do spálne obliecť sa. On zatiaľ klesol na gauč, bol trocha vykoľajený z toho ako naňho vybehla. Vedel čoho je schopná a vedel, že sa premáhala aby po ňom niečo nehodila.
„Tak toto bude nadlho,“ vzdychol si a radšej zapol televízor.

„Á, takže si sa prišiel ukázať?“ podpichol Shikamaru Kibu, ktorý vošiel.
„Veľmi vtipné. Ty si neschytal guľku do brucha,“ odvrkol Kiba a posadil sa za svoj stôl. Tá rana ho už tak nebolela a tak aj napriek protestu doktora odišiel z nemocnice. Teraz toho začínal aj trocha ľutovať.
„Tak sorry. Tvoja pesimistická nálada bola na mieste, keď si povedal, že dúfaš, že ich chytíte. Zdôrazňujem to dúfaš,“ povedal Shikamaru a prehrabával sa v papieroch čo mal na stole. Po chvíli ho to prestalo baviť aj keď to malo byť do večera hotové.
„Len tak pre zaujímavosť, ktorá ťa postrelila?“ spýtal sa znudene, lebo okrem toho čo mal spraviť nemal nič iné na práci.
„Zaru,“ odvetil Kiba. „Inak mohol by si sa prestať toľko vypytovať. Lezie mi to na nervy,“ pokračoval Kiba, ktorý už vážne ľutoval, že odišiel z nemocnice. „Ozaj už si našiel nejaký voľný byt?“ začal vyzvedať, aby sa toľko nesústredil na tú bolesť.
„Byt nie, ale podnájom. A hádaj kde?“
„Čo ja viem. Vyklop to.“
„Vieš kto je Lili Nakaya?“ spýtal sa Shikamaru. Jasné, že to Kiba vedel.
„Takže na tú nemusíme nič mať, aby sme ťa dostali k nej do domu. To máme pod dohľadom už tri,“ skonštatoval situáciu Kiba. Shikamaru len prikývol, Kiba sa zodvihol.
„Čau,“ povedal a odišiel. Shikamaru sa vrátil k papierom.

Amira zaklopala na dvere tak silno, že ich skoro vyvalila.
„Čo je?“ vyštekla Kirawa hneď ako otvorila. Amira sa na nič nepýtala a len sa okolo nej prešmykla. Potom jej pohľad padol na Kirawu, ktorá zatvárala dvere. Mala na sebe o dosť väčšie tričko, staré roztrhané tepláky a tenisky. Bolo to pre ňu dosť netypické oblečenie.
„Tak čo je?“ spýtala sa Kirawa znova. Jej dobrú náladu sa nedalo prehliadnuť.
„Nasáčkovali mi ho do domu. Verila by si tomu?“ spýtala sa Amira, ale vôbec nečakala na Kirawinu odpoveď. „Správa sa úplne akoby to bol jeho dom. Normálne sa ma opýtal kam idem. Čo je moja mama? Mám toho plné zuby. A....“ nestihla dopovedať vetu, lebo jej Kirawa skočila do reči.
„Dosť. Čo si tam nechala? Musia mať niečo, čo je tvoje a.....“ zrazu sa zasekla a pohľad jej padol na Amirinu ruku.
„Kde máš ten prsteň? Veď ho stále nosíš, kde ho máš?“ spýtala sa jej.
„Do čerta. Musel mi ho vtedy strnúť,“ zanadávala Amira a nasledovala Kirawu do druhej miestnosti. Bolo to niečo ako posilňovňa.
„Fitko doma. Aký prepych,“ neodpustila si poznámku Amira.
„Prestaň, lebo nervy mám aj bez toho čo si mi povedala.“ Znova uderila päsťou do boxerského vreca.
„Z čoho?“ spýtala sa Amira.
„Aha, takže si si nevšimla, že susedný byt je znovu obsadený. A skús tri razy hádať kto sa tam nasťahoval,“ pokračovala ďalej.
„Z tvojej nálady usudzujem, že to je len jedna jediná osoba,“ začala Amira, ale skôr ako pokračovala, zaznel zvonček.
„Čo kto zas chce,“ vyprskla Kirawa a šla otvoriť. Keď zbadal Keiko hneď jej bolo všetko jasné.
„Aj k tebe ho nasáčkovali,“ povedala. Keiko len prikývla a vošla.
Tuším, že nie som jediná kto má nervy,“ povedala Keiko. Kirawa na ňu len vrhla vražedný pohľad.
„To teda nie si,“ prikývla Amira. „Ozaj Kirawa je to tá osoba na, ktorú myslím?“ spýtala sa Amira a zohla sa pohladkať Kirawine mačiatko Miu, ktoré sa jej obtieralo o nohu.
„Ak myslíš na chalana, ktorý má blond vlasy, modré oči a šéfuje konkurencii. Tak si trafila,“ skríkla Kirawa z kuchyne.
„čo sa dej? Som mimo obraz,“ povedala Keiko.
„Kedy si ty nebola?“ začala provokovať Amira.
„Odchádzam, s ňou už dnes nevydržím ani minútu,“ povedala Keiko a odišla. Kirawa sa vrátila z kuchyne s miskou mlieka pre mačiatko.
„Dúfam, že vieš ty vieš, že je to ruská modrá,“ povedala Kirawa Amire.
„Hej, a kedy sa nasťahoval?“
„Dnes,“ odvrkla Kirawa.
„Uvidíš, ešte sa dozvieme niečo také ako, že Lyn má v podnájme agenta,“ povedala Amira len tak. Myslela to ako žart a vôbec netušila, že má 100% pravdu.
„No tak to by bolo úžasné,“ povedala Kirawa s iróniou. „Mala by si ísť domov pokým stojí. Je dosť možné, že za chvíľu vyletí do vzduchu,“ týmto naznačila Amire, aby odišla.