„Budeš skvelý Hokage!“ 21 – Cesta, hviezdy a tušenie

21. kapitola : Cesta, hviezdy a tušenie

Šli asi šesť hodín vkuse. Všetci boli ticho, len Hinata sem tam skontrolovala okolie.
Zahliadla menšiu lúku.
„Ehm, Naruto-kun?“
Naruto zastavil a s ním aj zvyšok tímu.
„Áno Hinata?“
„Asi sto metrov od tade je lúka. Mohli by sme sa tam utáboriť a oddýchnuť si.“ navrhla.
Naruto pozrel na oblohu. Bola už skoro polnoc. Ale nebola až taká tma.
Na nebi jasne žiarili hviezdy.
„Máš pravdu Hinata. Ani som si neuvedomil, že už je toľko hodín. Utáboríme sa a ráno pokračujeme. Keď postavíme tábor, nechoďte ešte spať. Poviem vám o čo ide.“
Všetci boli zvedaví čo sa Narutovi stalo.
Prečo to berie tak vážne? Čo ho tak zmenilo?

Dorazili na čistinku a do pätnástich minút mali postavené stany aj založený oheň.
Celý tím sa zišiel pri ohnisku a čakali čo im veliteľ povie.
Naruto sa zhlboka nadýchol a začal.
„Hokage dostala list, že ak nevydá jinchurikiho, teda mňa, Akatsuki napadnú Listovú.
Mam sa dostaviť zajtra na poludnie na hranicu so zemou Vetra a vzdať sa im. Hokage ma nechcela pustiť samého, preto ste tu vy. Naša úloha je zlikvidovať Akatsuki a keď to nepôjde, tak ma vydať. To sú rozkazy.“
Všetci si boli istý, že Tsunade tieto inštrukcie nevydala. Určite nepovedala, že majú Naruta Akatsuki vydať. To si tam sto percent doplnil sám.
Celý čas pozeral do zeme. Na nikoho sa neodvážil pozrieť. Bol rád, že sú tu, ale nechcel ich vystavovať nebezpečenstvu.
„Neber si to tak Naruto. Ty za to nemôžeš. Ak ťa niečo trápi, tak nám to povedz.
Sme predsa priatelia.“ presviedčala ho Sakura.
Naruto pomaly zdvihol hlavu.
„Máš pravdu Sakura-chan. To čo ma trápi sa dá ľahko vyriešiť.“ usmial sa.
„Ak bude proti nám jeden člen Akatsuki, tak mi ho necháte a do boja sa nebudete pliesť. Ak dvaja, tak sa rozdelíme do dvojíc. Ale ak ich bude viac, vy utečiete a mňa tam necháte....“ povedal Naruto „...a je to rozkaz.“ dodal, keď videl ako sa tvária.
Nikto sa neodvážil protestovať. Chvíľku tam len tak ticho sedeli.
„Beriem si prvú hliadku.“ ozvala sa zrazu Hinata.
„Dobre, budem strážiť s tebou Hinata. Sakura-chan, Kakashi-sensei, choďte si trochu pospať. Na striedanie vás zobudím.“ usmial sa Naruto.
Obaja počúvli a zaliezli do stanov. Naruto ostal vonku s Hinatou osamote.

Hinata si nemohla pomôcť. Ani vo sne jej nenapadlo, že bude mať hliadku s Narutom.
Hneď ako zvyšok tímu zaliezol do stanu začala sa červenať.
Naruto si ľahol do zarosenej trávi a zahľadel sa na hviezdy. Chvíľu ich sledoval a potom od únavy zaspal.
Hinata na neho ticho pozerala. Vždy sa jej páčil. Už od akadémie. Nie preto, že by bol nejako zvlášť pekný alebo chytrý.
Bolo to pre jeho láskavosť, neodolateľný úsmev a pre jeho dobre srdce.
Už dlho mu to chcela povedať. Odvtedy čo sa vrátil. Teraz je vhodná príležitosť.
„Naruto-kun?“ začala.
Naruto sa ihneď strhol a posadil.
„Čo sa deje Hinata? Niekto nás napadol?“ unavene sa jej spýtal.
Hinata sčervenala ešte viac ak to bolo vôbec možné.
„Prepáč Naruto-kun, nevedela som, že spíš. Ak chceš chod spať, ja to tu postrážim.“
Naruto sa na ňu vďačne usmial, ale nešiel do stanu. Ľahol si naspäť na zem a znova sa zapozeral na hviezdy.
„Vieš, keď som bol ešte malý, vždy keď som mal voľný čas, som pozoroval hviezdy.
Vtedy som sa necítil tak sám.“
Hinata nevedela čo povedať. Radšej na neho len ticho hľadela.
„Som rád, že si tu.“ usmial sa na ňu a ukázal na trávu vedľa seba.
Pochopila. Vstala a pomaly prešla k nemu, kde si ľahla na voľné miesto vedľa neho.
Bola asi len pol metra od Naruta. Kŕčovito sa na neho usmiala a spolu sledovali hviezdy. Naruto poznal skoro všetky súhvezdia. Nikdy by si nepomyslela, že Naruta tak zaujíma astrológia. Povedal jej, že to ma z jednej knižky. To, že Naruto čítal knihu bolo ešte nečakanejšie. Hinata ešte nikdy takto nehľadela na hviezdy. Iba niekedy z izby.
Ale s Narutom to bolo celkom iné. Teraz sa jej hviezdy zdali oveľa krajšie.
Netrvalo dlho a obaja zaspali.

Okolo piatej ráno zoskočil nejaký človek zo stromu blízko lúky. Pomaly sa blížil k táboru. Vošiel do Kakashiho stanu.
„Striedanie!“ zašepkal.
Kakashi sa strhol. Bol to Naruto. Pomaly sa posadil.
„Ok, idem zobudiť Sakuru-chan.“ zvolal.
„Netreba, nechaj ju pospať si. Zvládnem to aj sám.“ zastavil ho sensei.
„Keď myslite.“ pokrčil plecami a .... „PUF“ .... bol preč.
„To bol len klon?“ čudoval sa Kakashi.
Vyšiel von a všimol si Naruta a Hinatu.
„Ten mysli asi na všetko.“ usmial sa, vytiahol svoju obľúbenú knižku a začal si čítať.

Ráno ich Kakashi nebudil. Ešte mali dosť času. Nevedel prečo ich tak Naruto uháňa.
Mal by predsa vedieť koľko tam cesta potrvá. Jedine, že chcel mať pre istotu náskok.
Nechal ich nech si ešte trochu pospia.
Prvá sa zobudila Sakura.
„Sensei? Nemala som strážiť s vami? A kde je Hinata?“ spýtala sa keďže nenašla svoju kamošku v stane.
Kakashi ukázal na dve postavy ležiace neďaleko v tráve.
„Aha! Dobre, tak urobím aspoň raňajky.“ usmiala sa a pustila sa do ich prípravy.
Keď sa zobudili Naruto a Hinata, už bolo skoro poludnie. Naruto sa nastrašil, že meškajú, ale keď zacítil vôňu raňajok (v podstate obeda) okamžite pribehol k Sakure a nastrčil pred ňu prázdne ruky.
Sakura sa zasmiala a obom spachtošom podala raňajky.
Keď boli všetci konečne najedení, zbalili všetky veci a pokračovali v ceste.

Bežali až do večera. Boli už len necelých desať kilometrov od hranice.
Ráno to určite stihnú dobehnúť. Žiadnu čistinku nenašli, tak sa usadili v lese pod stromami. Kakashi navrhol, aby strážili opačne ako včera, ale Naruto tento nápad hneď zatrhol.
„Dnes budem strážiť iba ja. A neprijímam žiadne námietky. Z nás všetkých mám najviac energie a potrebujem, aby ste zajtra boli v plnej sile.“
Najviac sa to nepáčilo Sakure a Naruto si to všimol.
„Viem, že si včera nestrážila, ale si náš jediný lekársky ninja, ktorý musí byť v pohotovosti. Dobrú noc.“ zaprial a sadol si pred ohnisko.
Všetci traja poslušne zaliezli do stanov a nechali Naruta samotného.
Ten si musel niečo overiť. Už dlho sa mu zdalo, že ich niekto sleduje.
Odkedy sa vydali z luky preč. Skoro dve hodiny sedel na mieste, ale nič sa nedialo.
Vyvolal klon a sám sa vydal preskúmať okolie.
Nemusel ísť ani veľmi ďaleko. Ani nie o kilometer ho našiel.
Človeka, ktorý ich pravdepodobne sledoval.
Stal tam. Mal čierny plášť s červenými obláčikmi a na hlave kapucňu.
Naruto vytasil katanu a zvolal : „Kto si a čo po nás chceš?“
Dotyčný na výzvu nereagoval a stal bez pohybu naďalej. Naruto sa chcel sa na neho rozbehnúť, ale neznámy zrazu zdvihol ruku smerom k hlave a dal si dole kapucňu.
Chvíľu hľadel neveriacky do tých očí. Do oči človeka, kvôli ktorému stratil priateľa.
Do tých prekliatych oči ......oči so sharinganom.
„Uchiha Itachi.“ precedil.