Byť Hokage časť 1- Konoha

Skoré ráno sa prejavovalo v Konohe ako prebúdzanie k životu. Stánok z ramenom sa už prehýbal pod návalom ľudí túžiacich po chutných raňajkách. Malé deti sa lúčili s rodičmi a smerovali do akadémie. Ďalší ľudia robili ranné nákupy, skupinky shinobi si užívali bezstarostnosť. Ráno ako každé. Takto to pokladala aj Sakura, sledujúc to všetko z okna kancelárie Hokágeho. Po chvíli vrhla svoj pohľad na Tsunade, tá pred kopami papierov ohrýzala pero a premeriavala si ich.

„Na toto som už vážne stará. Ľudia v mojom veku sú niekde zalezení a popíjajú čaj z rumom,“ Tsunade spustila hlavu a podoprela si ju rukami.
„Ale, Lady Tsunade, to vždy musíte hovoriť o alkohole?“ uštipačne poznamenala Sakura.
„No, aj ty by si ho mohla občas skúsiť, máš už dvadsaťdva rokov, a v živote si si nedala ešte ani jeden pohárik,“ obraňovala sa Tsuade.
„Aspoň bude moje telo zdravé,“ nervózne zavrčala Sakura a odvrátila sa späť k oknu.
„Myslím, že tomu už dám pokoj,“ zmenila tému Tsunade a ľahostajne hodila perom o stôl, „už ma to nudí, je čas aby sa v sieni slávy objavil nový hokáge.“

Zo stánku z ramen krásne voňali nudle. A tá vôňa nechala na pokoji ani čuchové zmysli Naruta Uzumakiho. Predieral sa ulicou s tečúcou slinou a neustále opakoval: „ Jesť, jesť, jesť....“
„Ale Naruto, už dávno som mal trénovať,“ odúval líca Konohamaru.
Naruto zastal. Vystrel sa a výstražne zdvihol ukazovák: „Konohamaru, už som ti vravel, že ma máš volať Sensei. A okrem toho učiteľovi sa neodvráva.“ Konohamaru prekrížil ruky a otočil sa k Narutovi chrbtom.
„ A čo teda prikazujete, že budeme robiť Naruto-Sensei?,“ pohřdavo zamrmlal.
Narutovi sa rozšírili oči, svoľvoľne spustil ruky, z úst mu opäť začala tiecť slina a poznamenal: „Budeme jesť.“ Po dokončení vety zažal čaptavo krivkať k stánku, pričom mu ruky lietali horu, dolu. Konohamaru povzdychol, no nezostalo mu nič iné, ako vyraziť za svojim senseiom.

Iruka, a skupinka ANBU smerovali do neďalekého mesta. Hľadali tam istú osobu, ktorú si z okamžitou platnosťou vyžiadala Tsunade. Osoba mala mať dlhé vlasy, ženské pohlavie, krátku sukňu a biele tričko ako im to popísala.
Iruka to zvyšku skupinky vysvetľoval jednoduchšie: „Tak dámy a páni, hľadáme dlhovlásku, v krátkej sukni a bielom tričku. Nachádza sa v meste pod nami. Rozdeľte sa, a ak ju nájdete chcem, aby ste ju okamžite doviedli tuto na toto miesto.“

Tucet ANBU nečakalo na ďalšie rozkazy, vrazilo do nôh čakru a skočili priamo do mesta. Iruka, ako skúsený shinobi túto reakciu očakával.
Team Kiba spoločne s Amkamarom leteli lesom. Skákali z konára na konár tak rýchlo ako len mohli. Nezastavovali sa, neobzerali sa, čo bolo pre Kibu Hinatu a Shina dosť neobvyklé. Čo to malo znamenať? Len jedno. Sú prenasledovaný súperom silnejším, akého doteraz poznali.

„Hin, ako je ďaleko,“ kričal Kiba. Hinata sa otočila, no neprestávala skákať. Skakala dozadu, čo Shina dosť udivilo. Cez vlasy, ktoré jej viali do tváre jej však nevidel tvár.
Hinata dala ruky do znamienia tigra a šepla: “Biakugan.“ Oči jej ešte väčmi zmodreli, a z okolitou tvárou ju spájali akési podlhovasté žili. Jej pohľad sa rozšíril. Nevidela už len pred seba, ale vedela, čo sa deje vôkol nej.
Snažila sa trafiť konár za konárom a zároveň sústrediť chakru do očí, čo až taká ľahké nebolo. Zastala. Teraz jej už to až taký problém nerobilo. Svet vôkol nej sa začal meniť, a očami rýchlo prelietavala trasu, ktorou už prešli. Jej pohľad letel tri metre, štyri metre ba až kilometer keď našla to čo hľadala. Zastal aj zvyšok týmu. Všetci na ňu vrhli pohľad. Akamaru tichu zavrčal. Hinata prižmúrili oči, a žili ktoré ukazovali, že používa biakugan, ešte viac zhrubli.
„Je ďaleko, asi kilometer,“ šepkala, „môžeme trocha poľaviť.“
„ Ani malá lienka nie je pred predátorom v bezpečí, hoci je na míle ďaleko, a preto sa stále snaží dostať sa na to najvyššie steblo trávy.“ Mrmlal Shino.
„A mohol by si to teraz zopakovať ľudsky, a nie v tej hmyzej hatlanine,“ zavrčal Kiba a Akamaru na súhlas štekol.
„Povedal som, že by sme mali byť na pozore a nepoľaviť, až kým si nebudeme stopercentne istý, že sme v bezpečí.“

Kancelária Tsunade bola plná ANBU a mladého asi dvadsaťšesť ročneho dievčaťa. To stálo, pravou rukou sa opierala o bok a hľadela pred seba. Tsunade sa hojdala na stoličke ruky mala spolu zovreté a taktiež hľadela do očí dievčaťa. Sakura stála hneď za Tsunade a premeriavala si dievča.
„Oboznámil ťa Iruka s tým, prečo si tu?“ vážne sa pýtala Tsunade.
„Nestihol,“ povedalo dievča a ľahostajne hodilo vlasmi do strán.
„ Si tu preto, lebo som sa rozhodla, že na túto stoličku by si už mal sadnúť niekto iný. Mladý a skúsený človek,“ pokračovala Tsunade.
„A mňa ste zavolali ako toho mladého skúseného človeka,“ povedalo dievča a opäť sa ľahostajne pohrávalo s jej vlasmi, čo dosť vyvádzalo Sakuru.
„Nie, si len uchádzač na tento post,“ poopravila ju Tsunade.
„No tak kto ma mňa Hairu Sumanovú, môže poraziť,“ povedala Haira a prstom ukázala na seba.
To Sakuru dostalo. Stisla päste a vykríkla: „Čo tak legendárny sanin.“
Po dokončení vety Haira stvrdla, no pre dojem pohodovej flákačky sa pokúsila opäť uvoľniť a ľahostajným tónom odvetila: „Počula som o ňom, vraj porazil Painov a pomohol znova vybudovať Konohu, no napriek tomu mám pocit , že až taký problém to nebude. Predpokladám, že s ním budem musieť bojovať.“ Tsunade sa oprela o stoličku a šepla Sakure do ucha: „Nájdi mi Naruta, ihneď.“
„Jasné,“ prikývla Sakura a stratila sa v obláčiku dymu.
„A vy, ANBU, choďte, chcem sa porozprávať z Hairoi osamote,“ skupinka ANBU sa rozpŕchla cez dvere a okná.
„Haira, Naruto je na inej úrovni ako sa o ňom hovorí, je mocným, mocnejším, ako je či dokonca mocnejším ako to, čo nosí v sebe. Prekonal aj Yondaimeho. Si silná, to viem, ale on, bude asi to najťažši,e čo si doteraz strela,“ vravela Tsunade, tak vážne, že ani nežmurkala.
„No tak Tsunade- Sensei, viete, že som omnoho silnejšia ako on,“ pohodila rukami Haira a jej dlhé čierne vlasy brázdili hore dole vzduchom. „Chcem s ním bojovať, hneď teraz.“

Zapadávalo večerné slnko. Publikum v aréne pripravenej na chuninske skúšky nervózne čakalo a fandilo obom súperom. V lóži pre zvláštnych hostí sedeli tento krát v spoločnosti piateho hokágeho Iruka, Sakura a Konohamaru. V Strede arény stala Haira tvárou tvár Narutovi, ktorý si neunúval vziať si na seba svoj oranžový plášť lemovaný čiernym plameňom. Presne ten, ktorý mal na sebe, keď porazil Peina.
„Čo za čudo to je,“ uvažoval Naruto, „a prečo s ňou musím bojovať.“
Jeho myšlienky však prerušilo hlásenie z reproduktorov: „Bude sa bojovať podľa riadnych pravidiel. Súper, ktorý bude neschopný boja prehráva. Povolené sú všetky typy jutsu aj všetky typy zbraní. Zápas sa môže začať.“ Po dokončení vety začalo publikum fandiť ešte viac ako predtým.
„ Ninja technika, smrteľné povrazy jutsu,“ vykríkla Haira hneď po tom, čo spojila ruky do symbolu tigra. Jej vlasy začali hustnúť a zapletávať sa sami do seba. Naruto vedel, že nič príjemne ho nečaká, vytiahol z kapsy kunaj, a dal ho pred seba do bojovej polohy. Haira zvrieskla a vlasy sa vymrštili priamo na Naruta. Prvé, ktoré dorazili, stihol odseknúť, no ďalším sa len vyhýbal prudkými úskokmi. Odrážal sa od zeme tak dlho ako len mohol, sústredil chakru do nôh a dúfal, že vo väčšej výške sa mu podarí vlasov zbaviť, no tie mu čoskoro chytili pravú nohu a začali mu ju omotávať.
Naruto musel konať. Začal prepletať ruky v znameniach a vykríkol: „ Element vzduchu, vzdušná kosa.“ Vzduch vôkol Naruta spevnel a vytvoril vzdušnú kosu. Ta prefrčala vzduchom a presekla Hairine vlasy. Naruto padal na zem, no pred dopadom vytvoril jeden klon, chytil ho za ruku, a vrhol ho priamo do Hairi. Klon frčal vzduchom, dal ruky do znamenia a transformoval sa na diabolský shuriken. Rotoval smerom k Haire. Tá stála, bez pohybu. Naruto hľadel, čakal čo urobí. Haira zovrela dlane do polohy tigra. Vlasy už jej začali opäť hustnúť a zväčšovať sa. Keď nadobudli veľkosť minimálne desať násobku, urobila pár znamení a vlasy obchytili shuriken. Omotali ho celý a začali stláčať na toľko, že po pár sekundách zostal po klone len dym. Naruto bol týmto javom prekvapený.
„Tie jej vlasy sa mi nepáčili už od začiatku,“ premýšľal, „budem musieť použiť niečo, čo by ich rozsekalo.“ Zvažoval viaceré techniky. Ako dvadsaťtriročný ovládol bez problémov už aj ohnivý element. Rozhodol sa tie vlasy spáliť. No ohnivej guli sa mohla ľahko vyhnúť. Musel zariadiť, aby sa nehýbala, aspoň aby sa tomu nevyhla. Hneď po tom, ako pocítil zem pod nohami, stlačil ruku do päste a plánoval ju vyrazil po Hairinej tvári. Svišťal vzduchom.
„Zožer si to,“ zavrešťal a päsť už už vrazil do tváre Hairi. Pri tesnom dotyku s ňom sa pred ním zjavil obláčik dymu. Po rozplynutí sa tam objavila Tsunade, Sakura a team Kiba.
„Dosť,“ povedala Tsunade. Naruto len tak tak, že stihol pribrzdiť, inak by päsť vrazil priamo do tváre Shina.
„ Ty, Haira a Team Kiba pôjdete na misiu.“