Tajomstvá sveta-24.kapitola

24. kapitola:Tsui vs. Tsui

„Takže on vám nepovedal, že mal jediného brata, všakže? Asi si myslel, že by to bola potupa, že? Tak sa vám teda predstavím, moje meno je Azrael Tsui a doviedol som vás sem, aby som vás zabil a hlavne teba, Azazel.“ vykríkol a z budov naokolo povyliezalo množstvo ozbrojených ľudí a obkľúčili ich.

„Neviem prečo som tu ja a už vonkoncom nechápem, prečo sú tu oni. Keď chceš niečo so mnou, tak si to vybavme a nezaťahuj ich do toho.“ povedal Azazel.
„Ts, ts, ts. Azazel, Azazel. Takže ty nevieš, prečo ťa tak strašne nenávidím? Prečo tebou tak strašne pohŕdam? Tak ti to teda poviem. Ja som mal byť ten, kto bude nosiť prsteň Zakladateľa, počuješ? Ja!“ kričal ako šialený ukazujúc na seba, „To mne, mne keď ho dali podržať zažiarili tri kamene. Vieš si to predstaviť? Bol som pre nich všetkým, všetučkým. A potom si sa narodil TY. Už zo zvyku dali prsteň podržať aj tebe a on zažiaril viac ako na mne. Vieš čo je to prísť o všetko?“ spýtal sa jačiac na neho.
„Viem, veď som prišiel o rodinu, rovnako ako ty.“ zakričal tentoraz Azazel.
„Nie, nie, nie. Ja som o ňu neprišiel, ja som sa jej vzdal a zabezpečil jej vyvraždenie. A ešte niečo som získal. Zo starých listín som zistil, že ak niekto z rodiny, zabije niekoho iného z rodiny, prevezme jeho schopnosti a to za cenu straty občianstva v klane. Ale to mi bolo jedno, aj tak dostanem čo chcem. Doteraz som získal všetky existujúce kekkei genkai, ale ty máš aj tie vymreté a tie chcem, preto tu si.
Áno, dobre typuješ. Na ceste som stretol skupinu menom Akatsuki a jej ciele sa mi pozdávali. A tak som im povedal, či by mi nepomohli vyvraždiť klan, že tam je dostatok zlata a tak. Pozemské statky, nevedeli, že za tým mám vyšší úmysel. A teraz ti ukážem tú bitku.“ povedal, v ruke sa mu objavila akási zvláštna čakra a vyslal ju Azazelovi na hlavu. Toho to položilo na kolená a zavrel oči.
Stál na vrchu budovy, pred ktorou stál a hľadel na ľudí pod ním. Deti tam veselo šantili, dospelí jedli a smiali sa a všetkým bolo dobre. Malý chlapec hádzal kunaie a Azazel sa v ňom spoznal. Trošku sa pousmial, no v tom sa ozvala strašná rana a všade lietali kusy dreva a železa od južnej brány. Cez otvor prešla skupina ľudí a za ňou išla armáda. Tá skupina mala oblečené čierne plášte s červenými obláčikmi a vydávali rozkazy.
Vpredu uvidel Azraela, ako útočí na staršinov, ktorý mali len nejaké obranné schopnosti a s rehotom im seká hlavy. Pozrel dolu pod seba a videl tam malého chlapca, ženu a dospelého chlapa, ktorý jej podal nejaký balík a poslal ich preč a sám utekal proti Azazelovi. Viedli medzi sebou akýsi dialóg, ktorý Azazel nepočul a potom sa do seba pustili. Muž mal zo začiatku navrch, no potom sa to obrátilo. Azrael začal besne útočiť až ho nakoniec sotil na zem a ako tak kľačal na kolenách, tak mu odsekol hlavu a krv mu postriekala tvár.
Nasledujúce obrazy videl ako v zrýchlenom slede, smrť jeho sestier, ujov, tiet a nakoniec aj matky. Naposledy uvidel Azraelov šialený výraz, ktorý stál uprostred tých tiel, celý od krvi a smial sa a smial.
Nato sa Azazel vrátil späť do reality.
„Vedel som o tom, čo si spravil. Čítal som Tajomstvá sveta a získal som odtiaľ knihu, kde sú mená a popisy vrahov. A bol si tam aj ty.“ povedal a ukázal malú knižôčku, „A na poslednej strane bolo napísané, že len úprimná ľútosť alebo smrť dokáže vymazať meno. Ale ako vidím, ty neľutuješ. A to som chcel, aby si si to premyslel, chcel som ťa ponechať na záver. Možno by si sa zmenil, ale čo už.“ povedal pevne Azazel vstávajúc na nohy.
„Takže ty ma hodláš zabiť, že?“ povedal pohŕdavo, „No pozrime že, mladý pánko sa nám rozhodol.“ povedal a jeho muži sa zasmiali.
„Tak, ale teraz vážne. Jediný, kto dnes umrie budeš ty a tí tvoji kamaráti.“ povedal a ešte hlasnejšie sa rozosmial.
„Ľudia, zvládnete týchto tu?“ povedal tímu, ktorý prikývol.
„Dobre, odtiahnem ho niekam bokom aby vám nejako neublížil a potom...“ povedal, avšak Naruto ho stopol.
„Čo si o sebe myslíš? Pekne pôjdeme s tebou.“ povedal mu.
„Naruto a všetcia ostatný. Je silný, silnejší než si myslíte. Predstavte si všetkých týchto zabijakov v jednom tele, so všetkou ich spoločnou silou, čakrou a bojovými schopnosťami a dostanete akurát tak slabý, veľmi slabý odvar toho, čoho je schopný on.“ povedal a kývol hlavou na Azraela.
„Ja jediný som schopný sa mu postaviť a možno aj Kyuubi. Ale to by bolo neovládateľné, tak preto.“ povedal, ani nečakal na odpoveď, rozbehol sa na Azraela, chytil ho okolo pásu, zmenil sa spolu s ním v blesk, ktorý preťal oblohu a ocitol sa na vrcholku kopca poriadne ďaleko od nich.
Po ich odchode zostali všetcia v pomykove, ale Naruto to prerušil prvým útokom a začal sa boj. Na každého pripadlo niekoľko desiatok nepriateľov, tak mali čo robiť.
„Tak, teraz sa nemusím krotiť.“ povedal Azazel, v ruke sa mu objavila čakra, ktorú vyslal niekam k horizontu.
Azrael sa nad tým nezamýšľal a zaútočil. Všade vo vzduchu lietali zbrane a všelijaké techniky. Vrchol, na ktorom stály sa začal rozpadať pod náporom toľkej sily, no oni sa vznášali vo vzduchu a lietali oproti sebe. Jeden blokoval údery toho druhého, no Azazel len holými rukami, zatiaľ čo Azrael sa oháňal všemožnými zbraňami.
„Extra pevné kosti.“ povedal Azrael, „Už sa na tú schopnosť teším.“
Azazel vyslal naň nejaké veterné jutsu, ktoré Azrael nedokázal zablokovať a rozštvrtilo ho to.
Azazel spadol na pozostatok hory, kam pristál a zhlboka oddychoval. Pozrel sa dole do priekopy, kam malo jeho telo dopadnúť a ešte stále padať, no nič tam nevidel. Zdvihol oči k miestu, kde zasiahlo ono justu svoj cieľ. Vo vzduchu sa vznášali časti Azraelovho tela a medzi nimi boli akési vlákenka.
Zrazu sa napli a Azrael stál znovu na svojom mieste.
„Ako si to spravil? Veď nik z rodiny okrem mňa to nemal a ten klan vymrel už dávno, samy sa pozabíjali. Tak ako teda?“ spýtal sa nechápavo Azazel.
„Vieš, braček, vymyslel som jedno jutsu na predĺženie života, akúsi alternatívu tej tvojej schopnosti. Ale nie je to ono. Cítim pri tom neprekonateľnú bolesť. Ale dá sa to. Pred smrťou ti teda poviem, o čom to je. Je to extrémne zakázaná technika. Naučil som sa ju od jedného kolegu z Akatsuki, ale vylepšil som ju. Každý máme nejaký ten čas na život, ale čo ak náhodou zomrieš? Kam zmizne ten čas? A ja som ho skrotil. Z každej zabitej osoby som si zobral jej zostatkový čas. Tak si odžívam ich životy a svoj si šetrím. No má to aj nevýhodu: keď využívam práve niečí čas, ktorý má trvať ešte dvadsať rokov a niekto ako ty ma zabije, tak tých dvadsať rokov stratím.
A preto chcem tvoju schopnosť.“ zakričal, uvoľnil kvantá čakry a vrhal po Azazelovi všemožné techniky.
Azazel sa uhol a zhlboka dýchal.
„Kedy to už príde?“ hovoril si a uhýbal sa.
„Ako by som ho dokázal poraziť?“ hovoril si ďalej.
„No na čo čakáš, útoč.“ kričal po ňom Azrael a zvýšil tempo.
Obloha sa začala zaťahovať a z neba padali ťažké dažďové kvapky. Azazel jednu chvíľu nedával pozor, Azrael ho zasiahol a Azazel padal dolu, mnohokrát sa poudieral až sa ocitol na dne akejsi rokliny.
Cez nebo sa prehnal blesk, ktorý prehlušil Azraelov smiech. Azazel sa pozrel hore, postavil sa na nohy a v podobe blesku vyletel hore, kde zastal tesne pred Azraelom.
„Takže ty si ešte tu? Máš tuhý korienok.“ povedal.
„Ja viem a teraz ti ukážem niečo, čo môžeš vidieť len raz.“ povedal, blyslo sa popri ňom a vedľa neho sa objavila nejaká osoba.
„Čo to ku**a je?“ zreval nechápavo Azrael.
„Je to niečo, čo nemá síce útočnú povahu, no zničiť ťa to dokáže.“ povedala tá osoba, zložila si kapucňu a odhalila Azazelovu tvár. Ten sa začal do neho vnárať, všade prúdil silný, ostrý vietor a začala sa uvoľňovať čakra.
Znamenia na Azazelovom tele sa rozžiarili, niektoré sa objavili a v okamihu splynutia nastal výbuch, pred ktorým sa snažil Azrael utiecť, no pohltilo ho to. Čakra dosiahla svojej hranice a začala sa vracať späť do Azazela. Ako pozostatok zostali akési ihly, ktoré sa kadejako mihotali a čím viac čakry v Azazelovi zmizlo, tým viac sa ich objavilo až v úplnej Azazelovej blízkosti , kde sa nejakým zázrakom objavil Azrael sa zhlukli a útočili na neho, ale až v momente, keď v Azazelovom tele zmizla posledná kvapka čakry.
„Ááááááááááááá, čo to robíš? Nie, nerob too.....“ kričal Azrael, no bolo už neskoro.
Všetky ihly ho dobodali a zostala len akási neurčitá hmota vo vzduchu. Po chvíli sa začala pohybovať až nadobudla pôvodný Azaraelov tvar.
„Čo si to spravil? Zobral si mi všetky životy.“ povedal trasúc sa.
„Ale na niečo si zabudol, zostal mi ešte ten môj. Ver mi, dúfal som, že to nebudem musieť použiť, ale asi to fakt urobím.“ povedal a začal robiť obrovskou rýchlosťou pečate a jeho dlane vyzerali, akoby v tej rýchlosti horeli.
„To...to hádam nie. To neurobíš. To nemôžeš.“ koktal Azazel pozerajúc neveriacne, „Nemôžeš zlomiť tú pečať i keď by mi to uľahčilo tvoju smrť, ale nemôžeš. Zničí ťa to.“
„Hej, ale na chvíľu získam obrovskú moc, ktorou ťa porazím a potom už budem naozaj večný.“ povedal so smiechom a dokončil pečate.
„Spojenie! Povstaň mocný Lucius, prepožičaj mi tvoju moc, ty ten, kto sa dokázal postaviť titánom. Prepožičaj mi tvoju silu, nech zničím tohto človeka. Vyjdi spoza pečate, prepožičiavam ti svoje telo. Znič ho!“ povedal stále nepúšťajúc pečať.
Akonáhle dokončil svoj predslov, do ovzdušia sa vyvalilo množstvo čakry a zabránilo Azazelovi vidieť, čo sa stalo. Azrael sa chytil za tvár a začal trhať dole kožu, ktorá mu odpadávala a odokryl tak šupiny. Vlasy sa mu zmenili na čisto biele a začalo spomedzi nich niečo vyrastať, niečo ako rohy. Strašne zreval, pričom si roztrhol oblečenie a odhalil, ako sa mu po celom tele odlupuje koža a odokrýva šupinovité, svalnaté telo.
Na mieste, kde mala byť pečať bolo ale prázdne miesto a odtiaľ sa šírila tá strašná čakra.
Obuv sa mu rozpadla a odhalili sa pazúrovité nohy, ktoré sa nápadne podobali na jeho už premenené ruky. Zo spodnej časti chrbta mu vyrástol chvost a medzi lopatkami mu narástli blanovité krídla. Keď bola celá premena zavŕšená, pred Azazelom stála päťmetrová bytosť s odpudzujúcim zjavom.
„Konečne sloboda.“ povedal hromovým hlasom, „Takže s týmto si nevedel poradiť? Pche. Skončím to s tebou a pôjdem niečo zničiť.“ povedal so smiechom.
„Tým som si nie istý.“ povedal s úškrnom Azazel.
„Ty hádam nevieš kto ja som? Tak sa ti teda predstavím, volám sa Jecheamer a som z rodu Titánov Zeme. Neschvaľoval som politiku, že si máme byť všetcia rovný a tak som sa vzbúril. Avšak, keď sa na teba vrhne päť vodcov Titánov, nemal som šancu a oni ma zvrhli k zemi na trest tristoročný v podobe ľudskej. Keď ale tie tri dlhé storočia uplynuli a mohol som nadobudnúť moju pravú podobu, prišiel nejaký chlap a zapečatil ma tuto do Azraela. Zúril som, ale zistil som, že zdieľa moje ciele a tak som mu pomáhal. A teraz ma pustil, blázon.“ povedal a rozosmial sa.
„Hej, on ťa pustil a ja ťa zničím.“ povedal pevne Azazel.
„Ty a zničiť mňa? Blázniš? Asi ti osviežim vedomosti o titánoch. Titána môže zabiť len boh, alebo iný Titán. A z tvojho zjavu nie si ani jedno.“ povedal s ešte väčším pobavením.
„Nie som ani jedno, ale v mojom tele je jeden a taktiež dokážem jedného privolať.“ povedal mu Azazel a prvý krát vytvoril pečať, no len na chvíľu a potom položil dlane pod seba s výkrikom „Kuchiyose no Jutsu“ a z pod dlaní mu vyšiel dym, ktorý sa rozľahol po okolí.
„Konečne si ma zavolal, Azazel-san. Tak čo to tu máme, že ma voláš.“ ozval sa hlas z toho dymu, ktorý sa pomaly začal rozplývať a odhalil telo podobné tomu Jecheamerovmu, no malo inú farbu, bolo čierno-modré.
„Takže on je tvoj problém?“ spýtala sa tá bytosť.
„Áno, Merkon. Možno by som ho porazil, ale potreboval by som silu titána, aby som ho zabil.“ povedal Azazel Merkonovi.
„Aha, tak ty si teda Merkon. Si rovnako vyhnanec ako ja. Poď a pridaj sa ku mne. Spolu dokážeme veľké veci. Ja, ako extra silný svojho druhu a ty potomok dvoch druhov, ale sám silnejší ako ktorýkoľvek iný v hociktorom z druhov, z ktorých si vzišiel. Pridaj sa ku mne.“
povedal nástojčivo.
„Nepridám, hoci keby sa ma to spýtaš pred pár rokmi, tak by som prikývol. Ale som iný. Azazel mi ukázal cestu, cestu odpustenia. A okrem toho, je mi dobre ako som.“ povedal Jecheamerovi.
„Tak teda nemám inú možnosť, ako ťa zničiť.“ povedal kývajúc hlavou zo strany na stranu.
„Merkon, nechcem aby sa ti niečo stalo, potrebujem len silu titána na jeho zabitie, vedel by si mi ju prepožičať?“ spýtal sa Azazel, ktorý tam vyznel divne malý.
Merkon nič nepovedal, hryzol si do prsta, pričom sa objavila dosť veľká kvapka krvi a podal ho Azazelovi.
„Je to krvou, tá dokáže zničiť titána. Potri si ňou zbraň, alebo ruky a prevezmú na jednu hodinu túto moc.“ povedal.
Azazel vytiahol zvitok, rozbalil ho, prešiel po ňom a objavila sa takmer dvojmetrová katana. Prešiel ňou cez ranu, pričom sa celá omočila v krvi. Ako z nej vyšla, krv sa vsiakla dnu a vyzerala rovnako. Potom si potrel ešte ruky až po lakte, pričom sa tiež vsiakla dnu.
„Veľa šťastia, Azazel-san a dúfam, že najbližšie ma povoláš k poriadnemu boju.“ povedal Merkon a zmizol v dyme.
„Zbohom, priateľu.“ povedal Azazel a zaujal pózu, „Tak poďme na to ty dedulo.“
Azazel sa po ňom vrhol, no Jecheamer sa dokázal na svoju veľkosť dobre uhýnať. Azazel teda pridal na rýchlosti a Jecheamer začal ustupovať dozadu. Až po chvíli si Azazel uvedomil, že sú neďaleko od miesta, kde sú jeho kamaráti. Po poslednom výpade postál a rozmýšľal, či to, čo chce urobiť zaberie. Nerozmýšľal ale dlho, lebo Jecheamer na neho vrhol plameň, nasledovaný akousi jeho technikou.
Neváhal teda, zložil ruky znova v pečať a povedal „Kai“.
Symboly, ktoré mal pokreslené po celom tele zmizli. Azazel sa na neho pozrel s úškrnom a slovami „Teraz môžeme začať.“ sa na neho vrhol takou rýchlosťou, že Jecheamer ani nespozoroval a prišiel o ruku, pričom zareval tak strašne, až sa hory otriasli. Začal teda aj on využívať svojej plnej rýchlosti a sily.
Dole už boj ustal, všetcia nepriatelia boli spacifikovaní, Ino liečila ľahké zranenia a všetcia sledovali boj nad ich hlavami. Videli, ako Azazel odťal tej bytosti ruku, tak sa všetcia radšej schovali, lebo padala priamo na nich.
Jechearem sa už poriadne naštval a vrhol po ňom čierny oheň. Ten zasiahol jeho meč, ktorý sa následne rozplynul.
„Čo takto dať do tohto posledného úderu všetko?“ navrhol Jecheamer a začal sústreďovať všetku svoju čakru do pravej a jedinej ruky.
Azazel urobil to isté a vrhli sa proti sebe rýchlosťou blesku. Na dobu jednej sekundy zastali na mieste toho druhého a nik nevedel, čo sa vlastne stalo. Túto nekonečne dlhú sekundu prerušilo až rozletenie sa Jecheamerovho tela na kúsky a to tak, že po ňom nič nezostalo.
Azazel tam stál ešte chvíľku, no potom začal padať. Padal strmhlav dolu priamo k sídlu jeho rodiny. Naberal rýchlosť až dopadol na zem. Vytvoril obrovský kráter hlboký niekoľko metrov. Všetcia sa k nemu rozbehli a Ino aj s plačom.
Našli ho uprostred tej pustatiny, no už nedýchal. Ino skúsila ešte prvú pomoc, ne pomohlo to.
Yamato a všetcia ostatný sklonili hlavy a každý z nich niečo o ňom povedal. Následne poskladal akési pečate a okolo Azazela vyrástla truhla zo zeme, až ho celého zakryla. Ino ešte stihla zobrať jeho knihu s menami vrahov a so sľubom, že dokončí jeho prácu ju schovala.
Ešte chvíľu tam zotrvali, potom si zobrali svoje veci a odišli preč s myšlienkami na Azazela.
Posledný krát sa pozreli na jeho domov, ktorý bol zaliaty západom slnka a začali schádzať dolu z kopca.
Na hrob si už stihlo posadať zopár vtákov, keď tu zrazu...