„Budeš skvelý Hokage!“ 19 – Sľuby sa majú plniť

19. kapitola : Sľuby sa majú plniť

„Popravde? Prišiel som po Saia.“
„Prečo?“ spýtal sa tentoraz Naruto.
„Sai dostal misiu a musí na ňu ihneď vyraziť. A ešte pred tým ako sa spýtaš...“ povedal, keď videl ako otvára ústa „...my nejdeme, lebo je to Anbu misia, Tak preto.“ dopovedal Kakashi.
Všetci sa zatvárili trochu trpko pri spomienke na ich prvú spoločnú misiu.
Jasné, veď Sai je Anbu. Skoro by na to zabudli. Aj tak bolo divné, že ma misiu sám, lebo bol už v ich tíme. Sama Piata tak rozhodla.
„Tak dobre. Ja pôjdem. Predpokladám, že informácie dostanem od veliteľa.“
„Nie, máš ísť rovno za Hokage. Ona osobne ti povie o čo ide.“
„Ďakujem. Tak sa majte zatiaľ a ... Naruto, budem nad tým jutsu premýšľať.“ usmial sa na blondiaka.
Zdvihol svoj ruksak a zmizol. Sakura, Naruto a Kakashi tam ticho ostali stáť. Nikto nič nevravel, tak sa chytil slova Naruto.
„Sakura-chan, ty si vážne skvela. Skoro si ma porazila.“ povzbudivo sa na ňu usmial.
Tá mu úsmev opätovala, ale niekde vo vnútri ju išlo roztrhnúť.
„Neboj sa Naruto. Raz ťa porazím. Kedy si dáme odvetu?“
Naruto sa čertovsky usmial.
„Ak chceš, tak aj hneď.“
„To nie je dobrý nápad.“ nesúhlasil sensei „Predsa nechceš skončiť v nemocnici. Pozri sa ako vyzeráš. V tomto stave neustojíš Sakuru ani ty. Iní by sa už dávno zložili.“
Obaja vedeli, že prekročil svoje limity.
„Tak dobre. Aspoň budem mať čas ti všetko vysvetliť Sakura-chan. Veď som ti to sľúbil. A ja sľuby plním.“ nahodil svoj typický úsmev Naruto a dal si ruky sa hlavu.
Vtedy ho vyrušilo z jeho frajerskej pózy škvŕkanie. Sakura aj Kakashi sa začali smiať.
Naruto mierne sčervenal a chytil sa za brucho.
„Všetko ti vysvetlím, ale po ceste do Ichiraku. Idete tiež Kakashi-sensei?“
„Nie, prepáč, mám ešte niečo ....“
„Jasné, výhovorky. To poznáme. Sakura-cha, ideme!“
Zakývali senseiovi a pobrali sa na ramen.

„Naruto? Ak nechceš, nemusíš mi to hovoriť.“ ozvala sa Sakura.
Kráčali po viac menej lesnom chodníku smerom na hlavnú cestu.
„Už vyše týždňa to chcem povedať všetkým. Hlavne tebe. Len som na to nemal čas. Konečne ti to poviem.“ usmial sa Naruto.
Niežeby sa chcel vychvaľovať alebo čo, ale chcel sa o jeho radosť s niekým podeliť. A tiež bol zvedavý ako budú jeho priatelia reagovať.
„Ok, tak spusti.“
„Noó, začalo to tým, že som sa nejako dostal do skladu .....“
Naruto jej líčil všetko do detailov.
„....no a tak som zistil kto bol môj otec.“
Sakura sa tvárila, že nič nechápe.
„A kto že je to?“
Naruto sa zatváril naštvane.
„Ty ma vôbec nepočúvaš. Predsa Namikaze Minato.“ odpovedal hrdo Naruto.
Sakura to meno už viac krát počula. Alebo aspoň niekde čítala. Áno, žltý blesk z Konohy.
„Tvoj otec bol Štvrtý Hokage?“ spýtala sa ohromene.
„ Ale veď ti to celý čas hovorím. ... potom mi dala Piata jeho veci aj zvitky a ....“ pokračoval a rozprával jej úplne o všetkom.
O rozhovore s Kakashim, o Gaarovi , o tréningu, a jeho dedičstve , o liste od jeho mamy a tiež o Shinhane.
Sakura na neho hľadela ako v tranze. Neraz sa potkla, ale našťastie sa spamätala, skôr ako dopadla na zem.
„O Shinhane som v živote nepočula. Ani o žiadnom podobnom kekkei-genkai. To je akoby spojených niekoľko kekkei-genkai do jedného. Je to čudné.“
Rozhodla sa, že si o tom Shinhane niečo v knižnici nájde. Veľmi ju to zaujalo.
„Preto som vás žiadal o pomoc s tréningom. Aby som sa Shinhan naučil používať. A ďalej už vieš.“ dopovedal Naruto a čakal na jej reakciu.
Sakura nevedela čo povedať, tak len kráčala vedľa neho až k Ichiraku.
Ticho prerušil až Naruto.
„Tri krát ramen, prosím!“ zvolal a sadol si k pultu.
Sakura si sadla vedľa neho. Pohľad jej padol na monumenty Konohy.
Konkrétne na tvár Yondaimeho. Keď ho porovnala s Narutom, ta podoba bola priam neuveriteľná. Bol ako jeho mladšia kópia s kratšími vlasmi.
Ako to, že si to nikto nevšimol? A prečo to Narutovi nepovedali?
Veď aj tak by sa to raz dozvedel. Až taký hlúpy nie je.
„Je vážne super , že konečne vieš o svojom pôvode. A som rada, že to berieš tak dobre.“ prehovorila po dlhom čase.
Naruto mal pne ústa ramenu. Rýchlo to však zhltol.
„Konečne. Už som si myslel, že si zabudla rozprávať.“ podpichol ju.
Sakura sa našťastie nenaštvala a radšej sa pustila do svojej porcie ramena.
Bol vážne výborný. Naruto bol na ramen špecialista.
Aj tak nerozumela tomu, ako ich Naruto môže toľko zjesť. Keď dojedla ten svoj, Naruto už mal v sebe šesť.
Tentoraz ho až tak nevinila, že bol hladný. Veď absolvoval tri súboje. Zaslúžil si najesť sa.
Ešte chvíľu sa zhovárali a po tom čo sa Sakura dozvedela o Jirajovi, rozhodli sa, že ho pôjdu pozrieť. Aj tak musela ísť do nemocnice. Mala tam nejaké povinnosti. Tak išli.
Naruto kráčal tak svižne až to vyzeralo komicky. Tie rameny mu museli dodať fakt veľa energie.
Raz-dva boli v nemocnici.

Ako si zistili, Jiraja ležal na izbe číslo 27. Naruto vtrhol hneď dnu. Sakura ho pomaly nasledovala. Pacient sedel na posteli a zhováral sa s privolanom žabou. Keď ich však uvidel, dal žabe nejaký rozkaz a žaba zmizla.
„Dobrý deň Jiraja-sama.“ slušne pozdravila Sakura.
Naruto nenasledoval jej príkladu.
„Prečo tu bola ta žaba?“ spýtal sa namiesto pozdravu.
„Zdravíčko!“ pozdravil ich, pozrel na Naruto a prevrátil očami.
„Už je vám lepšie?“ spýtala sa ružovláska.
Jiraja trochu sčervenal. Predpokladal, že Naruto jej všetko povedal. Bola to hanba.
„Ďakujem, je mi celkom dobre. Gratulujem Naruto. Bojoval si vážne dobre. A ..... Naruto odkiaľ máš tu novú podobu?“
Zvedavosť mu nedala. Odkedy sa zobudil nad ničím iným nerozmýšľal.
Naruto sa na neho neprítomne pozrel.
„Sai mi pomáhal.“
Obaja na neho vyvalili oči.
„Super, ďalší perverzák v tíme.“ pomyslela si Sakura.
Naruto si to nevšímal. Premýšľal nad iným.
„Prečo si v Konohe?“ spýtal sa senseia.
Sakura sa tvárila, že by mu najradšej strelila. Chcela mu vysvetliť, že je to jeho domov a môže byť v Konohe kedy chce. Taká sprostá otázka. Nestihla však nič povedať.
„Akože prečo? Myslíš aké znepokojivé informácie som získal?“ spýtal sa zvrhlík.
Naruto prikývol na súhlas. Jiraja chvíľu vyzeral, že im nič nepovie, ale nakoniec začal.
„Je dobre, že ste tu obaja. Tsunade vám to chcela povedať, ale keď už ste tu ... ta najdôležitejšia správa je, že Sasuke zabil Orochimara a teraz sa chystá do úkrytu Akatsuki zabiť Itachiho. Neviem koľko je na tom pravdy, ale ľudia si to povrávajú. A povedalo mi to aj pár dôveryhodných ľudí.“ vysvetlil.
Naruto a Sakura nevedeli či sa majú tešiť alebo plakať. Konečne Sasukemu došlo, že Orochimaru ho len využíval. Ale ak ide po Itachim do akatsuki sídla, čaká ho takmer istá smrť. Nevedeli ako zosilnel, ale určite sám nepremôže všetkých členov Akatsuki.
Sannina táto správa evidentne tešila. Aspoň tak vyzeral. Veď Sasuke sveta zabil slizkého hada, ktorý zabil kopu ľudí vrátane Sandaimeho.
„A Naruto, aby som odpovedal na tvoju prvú otázku, tu žabu som poslal k Tsunade. O chvíľu sa vráti. Niečo sa stalo.“
Naruto kývol, že rozumie, ale stále rozmýšľal nad Sasukem.
Sakuru tiež prekvapilo, že Sasuke sám zabil Orochimara, tak sa radšej pobrala za svojimi povinnosťami, aby vyhnala z hlavy nepekné myšlienky.
Hneď ako zavrela dvere, v izbe sa objavila žaba a na chrbte mala priviazaný zvitok.
Jiraja ho vzal a žaba zmizla. Rýchlo začal čítať čo sa v ňom píše.
Keď dočítal, začal sa obliekať.
„Máš sa ihneď dostaviť k Tsunade. A čakaj na mňa. Idem s tebou.“ povedal po chvíli, zatiaľ čo si obúval dreváky.
Vyzeral, že sa stalo niečo veľmi vážne.
Naruto počkal kým bol oblečený, potom ho schytil za rukáv a nejakým zázrakom sa mu podarilo premiestniť ich oboch rovno k Tsunade do kancelárie.