„Budeš skvelý Hokage!“ 18 – Tréningové boje

18. kapitola : Tréningové boje

Pred nemocnicou sa ich cesty rozdelili.
Tsunade šla ešte pozrieť Jiraju a pacientov, no a Naruto sa vybral domov.
„Dnes je výnimočný deň, porazil som oboch svojich senseiov.“ pomyslel si.
Hneď si spomenul na Sasukeho.
„Kiež by sa vrátil. Prečo vlastne odišiel?
Čo mu dáva Orochimaru, čo v Listovej nemal?
Silu?
Čo je podľa neho sila?“
Takéto otázky si kládol celu cestu. Tušil odpovede.
Rozhodol sa, že sa to Sasukeho raz spýta.
Ani sa nenazdal a bol doma. Bola už skoro polnoc. Aj tak nebol unavený.
Prezliekol sa, umyl si katanu a vybral sa späť na cvičisko.
Vyvolal tri chakrové klony.
Jedného poslal domov sa vyspať, aby nebol ráno taký unavený.
S ďalšími dvoma začal tréning. On proti dvom klonom.

Asi okolo 10 ráno sa tam objavila Sakura a Sai. Naruto si ich ani nevšimol, lebo mal čo robiť, aby sa vyhýbal shurikenom.
„Narutoó!“ zvolala Sakura.
Všetci traja Narutovia sa otočili.
„Sakura-chan? Sai? Čo tu robíte?“ divil sa Naruto.
„No, vieš ...akoby som to ... včera sme oslavovali a tak si nám dlžný tréning a mysleli sme, že tu budeš, tak sme došli.“ povedala nevinne Sakura.
„Aha , už viem. Zabudol som pri tom všetkom na to. Nebojte, ja niečo vymyslím.“ usmial sa Naruto.
Urobil niekoľko pečatí a vytvoril dva ďalšie klony.
Skoro pritom omdlel, ale Sai ho našťastie zachytil.
Všetky klony boli čulé a plné energie, ale o Narutovi sa to povedať nedalo.
„O mňa sa nebojte, ja sa dám hneď dohromady. Zoberte si každý klon a môžte ísť trénovať. Len mu povedzte, čo chcete robiť. Ja ešte musím poraziť týchto dvoch a o chvíľu dorazí ešte jeden, tak aj jeho. Potom sa vám môžem venovať.“ rozkázal im zadychčaný Naruto.
Sakura k nemu podišla a zašepkala: „Sľúbil si mi, že mi vysvetlíš, čo sa deje. Dúfam, že si na to nájdeš čas. A .... nepreháňaj to.“
Naruto jej venoval oslnivý úsmev, ale chvíľu sa tváril, že nevie o čom hovorí. Potom mu však zaplo.
„Jasne, že hej. Veď to bol sľub.“
Sakura sa usmiala a pre zmenu vzala za ruku klon ona a ťahala ho ďalej od Naruta.
Sai tam len tak stal a tváril sa, že nevie čo tam robí. Po chvíľke však tiež odišiel s klonom.

„S čím ti mám pomôcť?“ spýtal sa ho klon.
Sai premýšľal. Nevedel o ničom v čom by mal nedostatky.
„Neviem.“
Klon sa zamyslel.
„Myslím, že by si potreboval nové jutsu. Skús vymyslieť príšeru, ktorá bude ako chameleón. Keď ju vytvoríš, splynie s okolím a moment prekvapenia je zaručený. Viem, že máš nenápadné zvieratka, ale nie útočné. To by bolo lepšie ako tie myši a hady.“
Sai nevedel čo povedať. To by ho nenapadlo.
„Skvelý nápad. Ale ja vážne nemám šajnu ako to urobiť.“ priznal Sai.
„Tak s tým ti ja nepomôžem. Také jutsu neovládam a ani v kresbách sa nevyznám. To je predsa tvoj živel. Musíš to skúšať. Raz to určite vyjde. Skús nad tým popremýšľať. A teraz, pokiaľ nemáš námietky, tak si poďme zabojovať.“ nenapadne ho vyzval Naruto.
„OK, tak poď.“
Obaja sa do seba pustili.

Vedľa sa zatiaľ bil pravý Naruto s posledným klonom. S tým, ktorého poslal včera spať.
Mal silnú motiváciu poraziť ho.
Po prvé , klon sa vyspal a on nie. A to horšie je, že ešte bol aj na ramen. Kruté. Keď ho porazí, dostaví sa super pocit nasýtenia a vyspatia. Aspoň na chvíľu.
To je fakt silná motivácia.

Celu túto scénu, ako po sebe Naruto neľútostne hádzal kunaie sledovala Sakura.
„Čo by si chcela vedieť?“ spýtal sa jej klon.
Sakura sa otočila a zadívala sa mu do očí.
„Myslíš ako jutsu?“
„Ja neviem. Niečo s čím by som ti mohol pomôcť. Na oplátku.
V lekárskych ninjutsu si skvelá a v taijutsu tiež. Mohla by si robiť niečo s genjutsu.
Kakashi-sensei vždy vravel, že by ti to malo ísť. Možno, že si aj talent.“ zhodnotil klon Sakurine schopnosti.
Sakura nad tým takto ešte nerozmýšľala.
Genjutsu? Na to je potrebne dokonalé ovládanie chakry. To predsa vie.
„Môžeš nad tým popremýšľať a potom sa spýtať Kurenai-sensei alebo Ino keby si chcela pomôcť. A zatiaľ si zabojujme ako ostatní.“ navrhol klon.
Súhlasila. Zaumienila si, že ho určite porazí.

Naruto dobojoval ako prvý. Hneď si všimol, že ich niekto pozoruje.
Na strome sedel Kakashi a sledoval boje. Vyčerpaný Naruto k nemu s posledných síl vyskočil a prisadol si.
„Čo tu robíte sensei?“
„Áá Naruto. To sa nemôžem ani pozrieť ako vám to ide?“
Naruto sa pochybovačne usmial. „Odkedy nás sledujete?“
„Asi keď začala bojovať Sakura. Všetky tri boje boli dosť zaujímavé.“ uznal a zachytil Naruta za rameno.
Keby ho nechytil včas, ležal by už rozpučený dole na zemi.
„Nechceš si oddýchnuť? Nemal by si sa toľko premáhať. Vyvolať toľko chakrovych klonov ta muselo stáť veľa chakry.“
„Mate pravdu sensei, ale taký tréning býva.“
Kakashi sa zachmúril.
„Už mi nemusíš hovoriť sensei. Veď si ma predsa porazil. Sme si rovnocenný.“
„To nevadí. Pre mna budete vždy sensei.“
Vyrušil ich hlasitý BUM. Obaja sa pozreli dolu na boje.
Sakura práve vrazila pravačkou do zeme celou silou.
Sai sedel na zemi zviazaný vlastným hadom. Klon už bol preč.
Sakura mala tiež už dosť. Chystala sa zasadiť poriadnu ranu, ale klon už nemal chakru a zmizol skôr ako sa ho dotkla. Sai sa zatiaľ vyslobodil a prišiel k Sakure.
Kakashi aj Naruto zoskočili tiež dole k nim.
„Išlo vám to vážne skvele. Stavím sa, že dobehnete Naruta do roka.“ pochválil ich Kakashi.
Myslel to vážne. Lepší tím si ani nemohol priať. Až na Sasukeho. Ale aj on bol dobrý študent. Bol rád, že sa ich vtedy ujal a nenechal ich vyhodiť z akadémie.
„Sensei? Čo tu robíte?“ podozrivo si prezerala Kakashiho Sakura.
Kakashi si povzdychol.
„To som až taký čitateľný?“ spýtal sa.
Sakura aj Naruto sa uškrnuli a prikývli.
„Popravde? Prišiel som po Saia.“