Svet v tvojich očiach 1. časť

1. kapitola – Nová nádej.
Naruto sedel na kraji postele vo svojej novej izbe. Díval sa do zeme a na prste sa mu točil kunai. Jeho nový dom bolo o niečo väčší. Bol primeraný pre dospelého mladého muža, aký sa z neho stal. Už dávno nebol tým vysmiatym, hyperaktívnym ninjom. Úsmev z jeho tváre za tie roky plné sklamaní a strát zmizol. Nepodarilo sa mu splniť sľub, ktorý dal Sakure a Sasukeho nepriviedol späť. Stal sa z neho netvor a Sakura ho sama zabila. Vzdala sa lásky, len aby zachránila Naruta. Po tom krvavom incidente, kedy sa konečne zbavili toho mizerného Orochimara aj s jeho partiou, vrátane Sasukeho, mu Sakura povedala:

„Milovala som Sasukeho. Ale nemohla som ho nechať, nech zabije teba. Ty si vždy stál pri mne, v šťastných aj smutných chvíľach, vždy si sa snažil vyčariť mi úsmev na tvári. Aj vtedy, keď nebola najmenšia nádej si ma ubezpečoval, že všetko bude v poriadku. Ale on odišiel a preto si ty pre mňa dôležitejší.“

Sakura našla šťastie s niekym iným a je z nej vynikajúci ninja, čo už Sasuke nikdy neocení. Aj keď bol už Orochimaru mŕtvy, stále tu boli nepriatelia, ktorých sa potrebovali nadobro zbaviť. Akatsuki! Stále ich bolo dosť a naberali nové sily. Vyvrcholilo to súbojom, pri ktorom Naruto takmer zomrel a Akatsuki takmer získali silu Kyuubiho. Nestalo sa tak a Akatsuki boli nakoniec porazení. Keď už sa zbavili tých najhorších nepriateľov, zdalo sa, že svitá na lepšie časy. To bol však veľký omyl. Jedného dňa Naruto stretol Hinatu, ako sa niekam veľmi ponáhľa. Stále bola taká nesvoja, keď ho videla.
...
„Hinata, počkaj! Kam tak letíš?“
„Ja, ponáhľam sa. Mám misiu.“
„Aha, tak sa potom uvidíme.“
„Dobre.. Maj sa!“
...
To bolo ale posledný krát, kedy Naruto videl Hinatu takú, aká naozaj je. Po návrate z misie to už nebola ona. Akoby bola stále zamyslená.
...
„Hinata? Čo robíš tak ďaleko od dediny?“
„Hm? Nič. Chcela som byť sama.“
„Deje sa niečo?“
„Nie. A keď hovorím, že chcem byť sama, myslím tým, že máš ísť preč!“
...
Nikdy sa k nemu tak nechovala. Toto nebolo v poriadku. Takto to šlo niekoľko dní až dovtedy, kým nadobro nezmizla z dediny. Hneď ako sa to Naruto dozvedel, bežal za Kibom.
...
„Kiba! Musíš my povedať, čo sa stalo na tej misii!“
„Čože? Na akej misii?“
„Na tej, na ktorej ste boli prednedávnom!“
„Čo sa akože malo stať?“
„Odkedy ste sa vrátili, Hinata sa chovala zvláštne.“
„Tak toto. Viem, tiež som si to všimol. Ale neviem, čo sa mohlo stať.“
„Čo to bolo za misiu?“
„Nič zvláštne. Mali sme len robiť stráž na istej súťaži. Vtedy bola normálna. Ale potom...“
„Čo sa stalo?“
„Keď sme sa vracali, napadla nás skupina ninjov. Jeden z nich mal na pravej ruke nejaký symbol. Hinata s ním bojovala a vtedy použil veľmi zvláštnu techniku. Bol som zaneprázdnený inými nepriateľmi, rovnako ako Shino, ale po boji som si všimol, že Hinata má na chrbte roztrhnuté oblečenie. A na tom mieste mala do tela vrytý ten znak, ktorý mal on na ruke. Chcel som sa jej na to pozrieť, ale udrela ma len čo som sa jej dotkol.“
...
Naruto ho celý čas pozorne počúval. Potom čo mu Kiba povedal, spomenul si na Sasukeho znamenie, ktorým ho označil Orochimaru. Hinata nebola pre dedinu priveľkou stratou. Všetci sa s tým po nejakom čase vyrovnali. V Konohe už bol v týchto časoch čoraz väčší pokoj. Na nebezpečné misie bolo treba ísť veľmi ďaleko od dediny.
Naruto prestal krútiť kunai na prste a zo sedu si ľahol na chrbát. Spomínal na chvíle, keď bol ešte len hlúpim dieťaťom a nevidel to, čo mal vidieť. Vždy mu dolo čudné, že sa k nemu Hinata chovala tak, ako sa chovala. vždy sa červenala a bola nesvoja v jeho blízkosti. Ale až teraz to pochopil, keď je už neskoro. Až teraz si uvedomil, ako je pre neho dôležitá, keď tu nieje. Už vzdal pátranie po nej. Vzdal sa všetkých nádejí, že ju ešte niekedy uvidí.
Niekto mu zaklopal na dvere...
„Do čerta, kto otravuje?!“
„Môžem ďalej?“
„Ah! To si ty? Čo chceš?“ dvere sa otvorili a dotyčný vstúpil dnu.
„Nemáš náladu?“
„Dobre vieš!“
„Viem. Preto som prišiel.“
„A načo? Prišiel si ma rozveseliť.“
„To nie. Ale práve som sa vrátil z misie a mám niečo, čo by ťa mohlo zaujímať.“ Naruto sa posadil.
„Kiba..?“ Z Kibovho pohľadu vytušil, že ide o ňu. „Č-čo.. vieš o nej niečo?“
„No.. ja, niesom si celkom istý, ale myslím, že som videl niekoho Hinate veľmi podobného. Totiž.. je možné, že to bola ona.“
„Myslíš to vážne?“
„Ona.. Zazrel som ju len na okamih. Bola dosť ďaleko. Shino ju zbadal prvý. Preto ma upozornil, aby som sa pozrel. Ale ani on si nieje istý. Ona... ak to bola ona... dosť sa zmenila. Nie je to tá istá Hinata.“
„Kde to bolo?“
„Ak to Hokage-sama dovolí, zavediem ťa tam.“

V kancelárii Hokage:
„Nie som si istá, či to mám povoliť. Hinata odišla pred dvomi rokmi a to je dosť dlhá doba. Pátrali sme po nej a žiadne výsledky to neprinieslo.“
„Áno to si pamätám a aj to, že ste ju považovali za mŕtvu!“
„Naruto, viem ako ťa to trápi, ale...“
„Prosím, Tsunade-baachan, toto môže byť posledná šanca, prosím. Ja musím vedieť či je nažive!“
„Myslím, že je jedno či ti to povolím alebo nie. Aj tak ťa nezastavím. No dobre.“ Tsunade už nepokračovala. Naruto a Kiba sa poďakovali a odišli sa pripraviť na ich misiu.