Sny sa neplnia, 2.diel

Dievča pobavene nadvihlo obočie. „Dúfam, že Konoha má lepších informátorov ako máš ty, Kakashi.“
„Hej, hej, hej, kto si?! A odkiaľ poznáš majstra Kakashiho?!“ Upozornil na prítomnosť geninov Naruto.
„Nepotrebuješ poznať moje meno a dokonca prežiješ aj bez toho, aby si vedel, odkiaľ poznám Kakashiho,“ usmiala sa na chlapca, potom sa obzrela a zahľadela sa na dedinu v diaľke. „Zdá sa, že máme spoločnú cestu.“
„Z akého dôvodu ideš do tej dediny?“ Podozrievavo si ju prezrel Kakashi, no ona iba pokrčila plecami a žmurkla na neho.
„To vieš, cestujem a tak,“ uškrnula sa. Ešte raz prebehla pohľadom po geninoch a potom sa im otočila chrbtom a vyrazila k dedine.
„A tú katanu máš len tak na ozdobu, však?“ Začula hlas Kakashiho a pousmiala sa. Jeho jednoducho neoklame, ale aj tak mu neplánovala povedať pravdu.
„Spomínaš, Kakashi, časy, keď si ma trénoval, sú už dávno za nami?“ Odvetila bez toho, aby sa na svojho bývalého senseia pozrela.
„Nie je mi sympatická,“ ozval sa hlas Naruta, ktorý kráčal so svojimi dvoma kamarátmi tesne za nimi.
Tvárila sa, že nič nepočula a pokojne kráčala ďalej. Potom si však uvedomila, že do dediny nemôže vstúpiť spoločne s ďalšími štyrmi ľuďmi. Bola by príliš nápadná a ona potrebovala, aby si ju nik nevšimol. Náhle sa jej nápad, ukázať sa Kakashimu a jeho tímu, nezdal správny. Jednoducho sa od nich musí odpojiť.
„Rada som ťa stretla, Kakashi,“ povedala a veselo na neho žmurkla. Bez toho, aby počkala na jeho reakciu, odrazila sa od zeme, skočila do koruny najbližšieho stromu a stratila sa v tieňoch.

„Kam zmizla? Prečo zmizla?“ Ozval sa opäť Naruto, zatiaľ čo jeho tímový partneri hľadeli na strom, kam dievča vyskočilo.
„Agr! Naruto! Nemôžeš aspoň chvíľu mlčať?!“ Oborila sa na neho Sakura a sotva sa udržala, aby mu nevenovala facku.
„Blbec,“ zahundral Sasuke a Naruto sa k nemu otočil s nebezpečným výrazom v tvári.
„No tak, decká,“ zapojil sa do toho Kakashi, „mali by sme sa poponáhľať, aby sme misiu skončili čo najskôr.“
„Počul si, Naruto?“ Pripomenula mu Sakura, keď sa nehýbal z miesta a stále zazeral na Sasukeho.
„Ale Sakura-chan,“ chcel namietnuť, že to Sasuke si začína, no Sakurin nepekný pohľad mu naznačil, že ak bude vo vete pokračovať, neskončí to dobre. Preto radšej prehltol slová, ktoré sa mu drali na jazyk a vykročil za ich senseiom, ktorý si už ich roztržky nevšímal. Vlastne ich sensei si práve vtedy veľmi nevšímal, čo sa dialo okolo neho. Bol stratený vo vlastných myšlienkach.
„Je to už dlhá doba, čo sme sa naposledy stretli, však, Lin,“ pomyslel si Kakashi a v spomienkach sa vrátil do čias, keď čiernovlasé dievča s katanou na chrbte videl naposledy. Od toho dňa ubehli sotva dva roky, napriek tomu sa Lin zmenila. Jej oči boli iné, akési chladné a ľahostajné. Bolo mu však jasné, že jej cieľ sa nezmenil.

Stál v tieni pri bráne Konohy a čakal, kým postava, ktorá sa k bráne blížila, bude dostatočne blízko. Už z diaľky ju spoznal. Nebolo to ťažké. Koľko deciek v jej veku by tak neohrozene kráčalo nocou? A koľko z nich by sa rozhodlo odísť z dediny pod rúškom nočnej oblohy? Možno, že by sa nejaké našlo, no on poznal iba ju. Zahalená v čiernom plášti, ktorého kapucňa jej zakrývala polovicu tváre, rýchlym krokom kráčala k bráne.
„Má zmysel zastavovať ťa a prehovárať ti do duše?“ Ozval sa, až keď dievča prešlo okolo neho. Nevedel, či si ho naozaj nevšimla, alebo ho len ignorovala, no keď prehovoril, zastavila.
„Kakashi, ty si nedáš pokoj,“ prehovorilo dievča a otočilo sa ku svojmu senseiovi.
„Zabudni na svoj cieľ, Lin,“ prehovoril vážne, „nepomôže ti to vyrovnať sa s minulosťou.“
Dievča sa zasmialo. „O to mi ani nejde, dala som sľub a tie sa majú plniť.“
„Vieš, že to nie je správne.“
„A čo je správne? Bolo správne to, čo sa mi stalo? Je správne to, čo sa deje? Je to relatívne, nemyslíš? Záleží of uhlu pohľadu. A z môjho pohľadu...ah, áno...je to správne.“
„Lin...“ Začal, no ona ho prerušila mávnutím ruky.
„Pýtal si sa, či to má zmysel prehovárať mi do duše. A odpoveď znie nie, takže si môžeš odpustiť svoje poučné rečičky, lebo ja o ne nemám záujem.“ Povedala a on sa mierne zamračil. Nechcel jej dovoliť, aby opustila dedinu a vykročila na tú cestu, ktorou práve v tejto chvíli chcela ísť. Bol si takmer istý, že to Lin bude ľutovať. Jej odchod bude znamenať jeho zlyhanie, pretože mal na ňu dohliadať. Bolo však ťažké prehovoriť ju, aby si odchod rozmyslela, lebo bola presvedčená, že cesta, ktorú si vybrala, je správna.
„Keď spravíš to, čo chceš spraviť, staneš sa našim nepriateľom,“ začal inak, ale dievča sa zase iba usmialo.
„Pridám sa k lovcom ninjov,“ pokrčila plecami a poodhalila mu kúsok zo svojho plánu.
„A čo potom?“
„To ťa nemusí zaujímať, Kakashi, od dnešného dňa už nie si môj sensei,“ pousmialo sa dievča a otočilo sa mu chrbtom. „Zbohom.“
Nezastavil ju, hoci to mohol urobiť. Síce násilne, ale zastavil by ju. Možno by prehral, lebo Lin, hoci bola len dieťa, bola silnejšia ako niektorí Jounini. Trénovali ju odmalička, lebo sa raz mala pripojiť k lovcom ninjov tak, ako to bolo v jej rodine tradíciou. Nakoniec sa k nim možno pridá, ale z iných dôvodov ako by mala.

Vtedy zlyhal a nesplnil sľub, ktorý dal kedysi jej rodičom, ale možno teraz by to mohol napraviť. Možno ešte nie je neskoro.
„Kakashi-sensei?“ Vyrušil ho z myšlienok hlas Sakury. Až teraz si uvedomil, že už dorazili na miesto. Stáli pred dverami kancelárie muža, ktorý si ich najal. Zaklopal a po vyzvaní vstúpili dnu. Za mohutným stolom sedel starší chlap zahĺbený do čítania nejakej zložky. Keď sa však za nimi zavreli dvere, zdvihol hlavu a premeral si ich pohľadom.
„Vy musíte byť ninjovia z Konohy, už sme vás očakávali,“ prehovoril suchým hlasom a napravil si okuliare.
„Áno, to sme, ja som Hatake Kakashi,“ predstavil sa Kakashi a ukázal na svojich troch spoločníkov, „to je Uzumaki Naruto...Uchiha Sasuke...a Haruno Sakura.“
„Moje meno je Hiro a vediem túto dedinu,“ povedal muž a potom otvoril inú zložku, ktorá ležala na stole. „Najali sme si vás, aby ste ochránili istého muža, jeho blízky priateľ je už po smrti a on tvrdí, že vrah jeho priateľa si príde aj pre neho. Jeho meno je Ukara Makishi.“
Kakashi prižmúril oči, lebo meno toho muža spoznal.
„Teraz už rozumiem, prečo si tu,“ pomyslel si.