Tajomstvá sveta-22.kapitola

22. kapitola: Vidina budúcnosti

Po tomto kúsku všetkým zmizol úsmev z tváre a začali to brať vážne. Nakoniec ich Tsunade poslala pre výplatu, keďže zadanie splnili.
Azazel zobral svoj nákup a išiel sa už konečne najesť.

Ako prišiel domov, skontroloval či sa Ino ešte neprebrala a išiel spraviť obed, ktorý si poriadne vychutnal.
V hlave sa mu zrodil nápad, ako trénovať a pritom skoro nič nerobiť. Vytvoril si klon, podal mu štyri fixky, rovnaké ako tá, ktorou maľoval Leemu tetovanie a vyzliekol sa. Klon otvoril jednu a začal Azazelovi kresliť po celom tele nejaké značky a zakryl takmer všetku kožu na rukách, trupe aj nohách. Keď dokončil toto umelecké dielo, zostal tam sám. Nákresy za začali vnárať do kože a vytvárať trvalé tetovanie a podaktoré aj úplne zmizli.
Zostalo mu len pár symetrických znakov na rukách, nohách, bruchu a pozdĺž chrbtice.
Už ubehlo takmer dvadsaťštyri hodín a Azazel sa pripravil na jej prebudenie. Po chvíli Ino hodilo dopredu s hlbokým nádychom. Azazel ju chytil do náručia a ukludňoval ju.
„Tak čo, spokojná?“ spýtal sa Azazel.
Ino preglgla, pozrela sa mu do očí a prikývla.
„Tak teda rýchlo hovor, čo si videla?“ nevedel sa dočkať.
„Najskôr to bolo ako pri nejakom skoku a padala som do temnoty, no po chvíli som sa ocitla v Konohe, pri tomto dome. Videla som budúcnosť, našu budúcnosť a bolo to nádherné. Žili sme vo svete mieru a lásky. Naruto bol hokage, všetcia boli šťastný. A potom to prišlo, tá hrozná udalosť. Znovu ma to hodilo a videla som akoby peklo zostúpilo na zem a bolo tam veľa mŕtvych tiel a uprostred nich si stál ty a držal moje ochabnuté telo. Niečo si vravel ale ja som to nepočula. Zrazu sa zatriasla zem, ty si ma odložil a znova ma to hodilo....“ hovorila roztrasene Ino a Azazel ju ešte pevnejšie objal.
„A zrazu som padala, no tentoraz to bola asi prítomnosť a videla som tých, čo hodlajú tamto urobiť, konkrétne ktoré osoby. Boli to vodcovia Akatsuki.“ povedala.
„Neboj, nedovolím aby sa to stalo.“ povedal jej a nežne ju pobozkal.
Po chvíli sa ukludnila, Azazel vložil knihu späť a rozhodli sa pozerať film z predošlého večera.
Nasledujúci deň skúsil trošku trénovať, no po chvíli zistil, že už len čakra ním vypustená ničí okolie. Sadol si teda a skúsil niečo vymyslieť.
„Pri maximálnom zadržaní čakry sa vypustí aj tak veľké množstvo čakry, že to je až neúnosné. Asi by som ju mal zahustiť, nemalo by to potom taký dopad.“ povedal si a v ruke sa mu vytvorila guľa čakry, avšak nie ako rasengan.
Uprene sa na ňu pozeral a začala sa pomaly zväčšovať čím do nej púšťal čakru. Sústredil sa preto ešte viac a táto guľa sa začala pomaly zmenšovať až nakoniec nadobudla veľkosť, že by sa zmestila pod necht.
Jemne sa pousmial a nechal to zmiznúť. Potom tam ešte chvíľu sedel so zatvorenými očami a skúšal to preniesť do celého tela, až ho niečo vyrušilo.
„Azazel-san, hokage vás volá do svojej kancelárie.“ povedal chlapík v maske opice.
Azazel len prikývol a pomalým krokom odkráčal do Konohy.
Vošiel do kancelárie hokage, odkiaľ sa ozýval veľký hluk.
„Čo sa to tu deje?“ spýtal sa nezáživne.
„Takže s týmto mám pracovať? Čože? To nemyslíte vážne. Sotva som si zvykol na tuto Naruta a teraz ešte tento? No ale to hádam nejako prežijem, dám mu nejakú Kaimyou prezývku a bude.“ povedal posmešne.
„Zrejme nevieš, ale taká prezývka sa dáva mŕtvym a určite zomriem neskôr ak budeš takto pokračovať aj ďalej.“ povedal pomaly Azazel.
„Má to znamenať, že sa mi vyhrážaš?“ spýtal sa nazúrene Sora.
„Nie, je to len varovanie.“ povedal znovu pokojne Azazel.
„Buďte už kurnik ticho. Na zoznámenie, Azazel, toto je Sora, Sora, toto je Azazel.“ predstavila ich Tsunade a oni si podali ruky.
„Týmto ste plnohodnotný tým a ešte vám treba kapitána, ktorým bude Yamato. Zajtra odchádzate na prvú misiu, tak sa choďte nachystať a zajtra o desiatej nech ste pri hlavnej bráne.“ prikázala Tsunade a otočila sa na stoličke von oknom.
Títo traja sa otočili a vyšli von.
„Počuj, nepleť sa mi do cesty a nebudú problémy!“ povedal Sora so vztýčeným prstom.
„To isté platí pre teba.“ povedal s úsmevom Azazel a zmizol z miesta.
„No tak hovor, ako bolo v chráme ohňa?“ spýtal sa vzrušene Naruto cestou k Ichiraku-ramen.
„No, najskôr som trochu chodil po svete a až potom som tam zašiel. Naučil som sa manipulovať s podstatou čakry na úplne inej úrovni. Je to paráda. A potom som sa ešte v chráme ohňa naučil využívať vo mne zapečatenú Kyuubiho čakru, takže to má ešte lepší účinok. A ešte som sa sám učil jednu špeciálnu budhistickú techniku a poviem ti, je to fakt sila.“ hovoril natešene Sora.
„Takže si sa mal teda dobre to ma teší. A na skúšku si tiež pripravený.“ povedal Naruto hádžuc do seba ramen.
„Hej, ale po skúške musím odísť.“ povedal trochu posmutnelo.
„A to už prečo?“ povedal nechápavo Naruto s plnými ústami.
„No, chcel by som pomôcť pri obnove chrámu ohňa, pretože sa ešte dostatočne nespamätal z útoku Akatsuki.“ povedal Sora.
Ako tam tak sedeli, zrazu sa niekto prikradol odzadu a chytil Naruta okolo krku, čím ho dostatočne prekvapil.
„Hinata, čo ty tu? Ozaj, však by som vás zabudol predstaviť, Hinata-Sora, Sora-Hinata.“ povedal Naruto modro vlasej kráske.
Tá sa pozrela na Soru, hneď na to zčervenala a schovala sa za Naruta. Sora sa nad tým pousmial a pozdravil ju letmým mávnutím ruky.
„Naruto, kam pôjdeme dnes večer?“ povedala mu do ucha.
„Kam len chceš, dojem, rozlúčim sa so Sorom a môžeme ísť.“ povedal jej do tváre Naruto a bozkal ju na pery.
Ako povedal, tak aj urobil, rozlúčil sa so Sorom a poď ho ruka v ruke s Hinatou do mesta.
Nasledujúce ráno sa všetcia stretli pred bránou Konohy a čakali už len na Yamata, ktorý sa dostavil pár sekúnd na to.
„Tak, sme tu všetcia. Vy dvaja ma už poznáte, no tuto Azazel asi ne. Takže ja som kapitán Yamato a povediem tento tým. Cieľom bude hlavne upevniť tímovú prácu a zvládnutie nasledujúcej niekoľkodňovej misie.“ vysvetlil im situáciu Yamato a vydal sa na cestu s Narutom, Sorom a Azazelom v pätách.
Keď boli už dobrých pár kilometrov od Konohy, dali si pauzu.
„Tak, po tomto krátkom oddychu si dáme menší pokec, aby sme sa kadečo podozvedali, lebo Sora bol preč a Azazel je v celku nový.“ povedal s kamenným výrazom Yamato.
Niečo si zajedli a popredstavovali sa, akoby sa videli prvý raz, vlastne Azazel sa videl so Sorom fakt prvý raz.
„Tak, ja som Naruto Uzumaki, mojím snom je byť hokage a používam najčastejšie taijutsu a ninjutsu a ovládam niekoľko techník najvyšších kategórií.“ povedal Naruto chvastúnsky.
„Moje meno je Sora, som tu len pre to, aby som mal splnený limit misií a mohol zložiť skúšku chuuniínov. Vychovali ma v Chráme ohňa a tam sa aj vraciam. Používam veterné techniky a aj veterné ostrie. A netreba si so mnou začínať.“ povedal nabrúsene Sora.
„Ja som Azazel, posledných pár rokov som putoval svetom a učil som sa rôznym veciam. Ovládam ninjutus, taijutsu, genjutsu a lekárske jutsu na úrovni nad úrovňou kage. Len výnimočne používam na moje techniky meno, pretože by na ne nestačili kategórie. A môj sen je splniť to, čo som sľúbil rodine.“ povedal pokojným hlasom Azazel.
„Dobre, takže sme zoznámený a teraz k formáciám.“ povedal Yamato a predostrel im tri formácie; normálnu, obrannú a útočnú.
Na obrannú a útočnú však potreboval vedieť ich skutočné schopnosti. Najskôr povedal Narutovi, nech sa bráni a po pár minútach nech útočí. Zhodnotil to ako dosť veľký pokrok hlavne v obrane. Ďalej nasledoval Sora. Ten vytiahol z rukávu nejaké pazúry a dal si ch na ruku. Yamato na neho útočil a on jeho útok buď zablokoval alebo sa mu vyhol. Potom začal útočiť. Použil veterné ostrie a pár minút jemne útočil na Yamata. Ten sa bránil len tak-tak, že musel použiť až vystužený drevený štít.
Nakoniec prišiel na radu Azazel. Yamato na neho najskôr útočil dvoma kunaimi a taijutsu, no Azazel sa všetkému vyhol a ani sa počas boja nedotkli. Skúsil teda nejaké techniky Mokuton, ktoré však podľahli Azazelovým ohnivým jutsu.
„Tak dobre a teraz začni útočiť!“ prikázal mu Yamato a zaujal postoj.
„To by som radšej nerobil, lebo pod útokom si predstavujem zranenia. Nestačilo by len hodiť vás na zem alebo tak?“ povedal Azazel.
Yamato teda na to prikývol a nestihol ani len mrknúť a už ležal na zemi.
„To bolo rýchle. Čo to bolo?“ spýtal sa.
„Jedno veľmi jednoduché, ale zároveň aj zložité jutsu. Ide o to, aby bolo zadržiavané väčšie množstvo čakry a v určitom momente uvoľnené. Našťastie vás to zhodilo len z nôh, keby ste sa ma dotkli, zničilo by vám to čakrovody. Ale ak je tomu niekto vystavený viac ako dvakrát, tak si na to zvykne a nebezpečné môže byť pre neho len to dotknutie.“ vysvetlil Azazel.
„Veľmi zaujímavé.“ povedal si Yamato a zavelil na ústup.
Cestou premýšľal nad ich postavením vo formáciách.
Blížil sa večer a neďaleko uzreli hotel, do ktorého sa ubytovali.
Nasledujúce ráno boli už o ôsmej na ceste a až teraz im Yamato prezradil presnú úlohu, ktorou bolo dostať sa do zvučnej a nájsť tam určité dokumenty, ktoré tam Orochimaru zanechal.
Okolo obeda našli dobre skrytú bránu, cez ktorú sa dostali do onej dediny. Museli postupovať nenápadne, pretože všade bolo veľa zvučných ninjov, ktorý celé mesto strážili.
Po necelej pol hodine dorazili až do Orochimarovho rozbúraného sídla a rýchlo začali hľadať to, čo potrebovali.
V útrobách tohto domu bolo nespočetne veľa miestností a každú z nich museli prehľadať. Yamato im stručne opísal, čo by malo byť v tých dokumentoch a rozišli sa. Yamato cestou narazil na mnoho mŕtvych tiel a niekoľko nepodarených pokusov. Sora sa vydal do tej najtmavšej časti podzemia, avšak nič tam nenašiel, maximálne pár potkanov. Azazel prebehol pár chodbami, no ani on nič nenašiel, až sa ozval Narutov krik.
Všetcia sa tam rozbehli a vošli do jedinej miestnosti v ktorej sa svietilo. Každá jedna stena bola pokrytá akýmsi plesnivým mäsom a všade sa váľali papiere, no len jedny držal Naruto v rukách.
„Je to ono?“ spýtal sa natešene,
„Je, no malo by toho byť viac, tak hľadajte!“ rozkázal Yamato.
Po asi hodine hľadania našli všetko čo potrebovali a vydali sa na ústup. Mestom prebehli ako tiene a pustili sa do behu do Konohy. Azazel si začínal uvedomovať, že ak sa do nasledujúceho večera nevrátia, bude musieť zmiznúť pre príjem ďalších informácií.
Večer sa ubytovali v tom istom hoteli a nasledujúci deň už boli okolo obeda v Konohe.
„Perfektne zvládnutá úloha, musím uznať. Tieto papiere nám dajú mnoho informácií o jeho základniach a ešte nejaké tie informácie o členoch Akatsuki. Môžete ísť a Yamato, zajtra chcem mať na stole hlásenie.“ povedala Tsunade a všetcia sa odporučili preč.
Azazel si išiel ľahnúť, Yamato sa stratil bohviekam, Naruto išiel trénovať a Sora zostal pred budovou hokage sám a išiel sa teda poprechádzať po meste, aby zistil, čo sa tam stalo od jeho odchodu. Cestou stretol Sakuru, s ktorou sa nejako nepohodol a tá ho jednou ranou poslala až do tváre štvrtého hokage. Tam sa postavil, zasmial sa a pozeral na Konohu, ktorú mal ako na dlani.
„Už len tri týždne a bude to tu, už len tri týždne.“ povedal si pre seba a zoskočil dolu.