Minami je späť 001

..prečo by Naruto nemohol mať stratenú príbuznú?....

„Konečne sensei. Zase meškáte,“ Sakura spustila hneď ako sa pred nimi zjavil Kakashi.
„Prepáčte mi,“ začal Kakashi ale Naruto mu hneď skočil do reči : „To nevadí. Radšej by sme mali už vyraziť.“ Sakura aj Kakashi prekvapivo naňho pozreli. Naruto si to všimol : „Čo je?“
„Nič,“ odvrátila sa červenajúca Sakura.
„Sai nejde?“ opýtal sa Kakashi keď si všimol, že naňho čaká len Sakura s Narutom.

„Nie. Vraj ma nejakú inú misiu.“
„Dobre. Tak poďme!“ zavelil Kakashi a vykročili.
„A kam to vlastne ideme? Ešte stále nám nikto nič nepovedal,“ začala Sakura:

„Tsunade-sama mi nehovorila o nijakej misii pre nás.“
„Áno. Nie je to misia. Je to taký menší tréning. A preto je dobré, že s nami nejde Sai. Ja sám som požiadal Tsunade aby ho poslala na neakú misiu.“ povedal im Kakashi.
„Takže tréning. Načo, veď prednedávnom som mal jeden.“ povedal lahostajne Naruto.

„Je to taký menší tréning na výdrž. Podľa mňa je dobré, keď si možete trénovať vašu výdrž. A sme namieste.“
Prišli na miesto odkial mali veľa spomienok. Tu sa prvne stali geninmi. Keď som s nimi ešte aj Sasuke. Tu bojovali proti Kakashimu, keď sa Naruto vrátil s tréningu s Jirayou.
Trénovali dlho do noci. Aj keď bol tréning ťažký a vyčerpávajúci vydržali až do konca.

„Myslím, že na dnes by aj stačilo.“ odvetil Kakashi a zavrel svoji Icha Icha.

„Odteraz bude bývať takýto tréning zakaždým pred misiu. Majte sa.“ pozdravil ich Kakashi a zmizol a nechal tam vyčerpaného Naruta a Sakuru.
„Čím viac si myslím, že je to šialenec.“ zvolal naštvaný Naruto.
„To je dobré Naruto, poďme domov. Som taká vyčerpaná.

Ako kráčali domov, neuvedomili si, že ich pozoruje neaká zahádná osoba.
Naruto odprevadil Sakuru až domov, keď kráčal domov sám pocítil, že ho niekto sleduje. Keď sa obzrel nikoho nevidel. Nezdalo sa mu to ale bol taký unavený, že nevládal. Ako náhle prišiel dom lahol do postele oblečený a zaspal.

Tak to je on ? pomyslela si záhadná osoba, ktorá stala na streche druhej budovi a pozerala sa na Naruta ako zaspal. „To je môj synovec?“
„Je to on. A vítam ťa späť Minami.“
„To si ty? Čo tu chceš ty? Hatake,“ odvetila Minami.
„Narozdiel od Naruta a Sakury som si všimol tvoju prítomnosť hneď. Kedy si sa vrátila? Každý verí tomu, že si mŕtva.“
„To som aj chcela. Aký by malo zmysel tu ostať? Nemala som nikoho. Minato bola moja posledná rodina.“
„Ale mala si nás, priatelov, ktorí tu boli pre teba. Myslím, že Sandaime sa nikdy nevzdal nádeje nájsť ťa.“

„Bolo to zbytočné. Ja som sa im naschvál skovávala. Nechcela som sa vrátiť naspäť. Bolo by to pre mňa moc bolestivé. Aj teraz to ešte bolí. Po 16 rokoch. Prečo sa musel obetovať práve on? Veď bol tak mladý a má užasného syna.“ povedala Minami so slzami v očiach a pozrela na Naruta.
„Máš pravdu. Naruto je skvelý, ma Minatovu povahu a ako vidíš podobá sa naňho. Ale ma niečo aj z Kushiny. No a povec. Ako sa ti darí? 16 rokov je dlhá doba.“

„Áno je. Nemám ti čo povedať. Cestovala som a vymýšľala nové techniky. A čakala som nejaký čas kým môj synovec zosíli natolko aby ma porazil. Ale aj tak si myslím, že nie je tak silný.“
„Nepodcenuj ho Minami. Je silný a porazil už veľa silných ninjov.“
„To sa ukáže. Budem s ním bojovať! Zajtra. Prepáč, ale už musím isť a bola by som rada, keby si sa nikomu nezmienoval, že som tu.“ odvetila Minami a odišla.

Kakashi bol prekvapený. „Nikdy som neveril, že ťa uvidím a ty sa po takom dlhom čase vratíš sama od seba.“ hovoril si pre seba. „Ten súboj si nesmiem nechať újsť.“

tak asi tak.. toto je začiatok .. ďalšiu časť prídam nabudúce.