Tajomstvá sveta-21. kapitola

21. kapitola: Tajomstvá sveta. Krátka misia

Zobral žltý plášť, prehodil si ho cez seba a zmizol v piesku.
Objavil sa už rovno doma, plášť odložil k ostatným a šiel si ľahnúť.

Nasledujúce ráno sa zobudil až takmer pred poludním a rozhodol sa ísť trochu schladiť do jazera. Plával až tam, kde ešte nebol, až sa dostal k ústiu malej riečky, ktorá ono jazero zásobovala vodou. Plával stále proti prúdu, až sa to nakoniec nedalo, vyšiel na breh a ďalej už len kráčal.
Voda vytekala z pod nejakej hory, no otvor bol dosť veľký a tak sa cezeň Azazel prepchal. V ruke sa mu objavila ohnivá guľa a pokračoval ďalej vo svojom bádaní. Chodba sa zvyšovala a zvyšovala, až Azazel nedovidel na strop a v diaľke uzrel svetlo, ku ktorému sa vydal.
To svetlo bolo len niekoľko metrov od neho, keď začul jemné padanie vody a vyšiel na svetlo.
Objavil sa v malom údolíčku s nedotknutou prírodou, nádherne zelenou trávou a rôznymi druhmi rastlín. Uprostred toho všetkého bola vyvýšená skala, na ktorej vrchole bola preliačina, do ktorej neustále stúpala z podzemia voda, ktorá po tejto skale neustále stekala.
Azazel sa nevedel vynadívať na túto nádheru a rozhodol sa, že sem privedie aj Ino.
Ešte chvíľu sa pozeral na to, čo tam videl a rozhodol sa odísť. Rozhodol sa využiť jedno testovacie jutsu. Postavil sa do vody a po chvíli sa zmenil na nejakú kvapalinu, ktorá začala stekať dole prúdom.
Takto sa dostal až k ústiu, kde sa radšej zhmotnil a doplával domov.
Rozhodol sa pohľadať Ino a podeliť sa s ňou o svoj najnovší objav.
Našiel ju na jednom cvičisku, kde trénovala hody zbraňami spolu s jej malým bratom.
„Ty si ten, čo naštval môjho tatka?“ spýtal sa chlapec, mimochodom už menovaný Joshi.
„Asi hej. A ty budeš asi Inin malý brat Joshi. Mám pravdu. Som zvedavý ako sa odprezentuješ na skúške.“ povedal milo Azazel.
„Ja sa odprezentujem výborne a ak ublížiš mojej sestre, tak ti rozkopem zadok na fašírku, osmažím ju a prinútim ťa ju zjesť.“ povedal hroziac.
„No, tak to by som chcel vidieť, ale teraz nemám na to náladu.“ povedal nezaujato, „Ino, mohla by si ísť prosím so mnou, chcel by som ti niečo ukázať.“
„Nevidíš že trénujeme? Sadni si a čakaj, alebo sa pridaj.“ povedal Joshi a hodil do terča kunai.
Azazel si teda z príručnej tašky vytiahol svoj, avšak tvarovo aj farbovo odlišný. Bol dlhý asi dvadsaťpäť centimetrov, mal čiernu farbu a ostrý špic. Azazel si ho začal pohadzovať, kadejako s ním krútiť a Joshi sa nechcel nechať zahanbiť a tak začal robiť tiež nejaké kúsky.
„Somariny s ním vieš robiť, len či ho dokážeš aj presne hodiť.“ povedal Joshi a letmým pohybom ruky ani len nepozrúc na terč hodil ten svoj a zasiahol stred.
„Dobre, a ja sa mám kam trafiť?“ spýtal sa Azazel.
„Presne na moje miesto.“ povedal s úsmevom Joshi.
Azazel mal onen terč za chrbtom, hodil svoj kunai a zasiahol.
V spomalenej verzii by sa dalo vidieť: Azazelov letiaci kunai zasiahol očko Joshiho kunaia a prerezal ho napoly, rovnako ako celý kmeň a zastavil sa až pol metra hlboko v skale.
Joshi nemohol uveriť tomu čo sa stalo.
„Ako si to spravil?“ spýtal sa nechápavo.
„Je v tom len trochu cviku a špeciálny kunai.“ povedal Azazel vyťahujúc ho zo skaly.
Vyzeral úplne neporušene a ukázal ho Joshimu. Nebol na ňom jediný škrabanec a jeho ostrie bolo neporušené.
„Je to mnou vyrobený kunai zo špeciálneho kovu, ktorý je tvrdý a možno jeden centimeter hrúbky porovnať s desiatimi centimetrami diamantu, čo ho robí samozrejme aj ťažším. A okrem toho, je ešte nabrúsený na tú najvyššiu úroveň. Čiže ho netreba hodiť ani príliš silno a prereže zotrvačnosťou čokoľvek.“ vysvetlil Azazel.
„Čo by si zaň chcel?“ spýtal sa podozrievavo Joshi.
„Ja ho nepredávam, ale za to, kto si, ti ho podarujem aj s menšou katanou aby pri skúške bola aspoň zábava.“ povedal Azazel podávajúc mu kunai a vyťahujúc niečo z vrecka.
Vytiahol akýsi zvitok, rozbalil ho, prešiel prsom po asi dvoch riadkoch a nastal menší výbuch. Na zemi pod ním sa objavila asi osemdesiat centimetrová katana s puzdrom a ešte dva kunaie.
Toto všetko mu podal so slovami, nech si s tým neublíži.
Joshi hneď zobral katanu, ale na jeho počudovanie nešla až tak ľahko vytiahnuť. Musel dať do toho dosť sily aby ju vytiahol a ešte viac do toho, aby ju udržal.
„Je príliš ťažká!“ posťažoval si.
„Hovoril som ti to, ale skús po niečom seknúť a uvidíš. Treba len vedieť precítiť jej pohyby a jej váhu.“ povedal mu Azazel.
Z celej sily sa teda sústredil, aby ostrie išlo práve tadiaľ, kadiaľ chce udrel do jedného cvičného pňa. Čepeľ ním prešla ako rastlinným maslom, čo Joshi nečakal spadol.
„No, bude to chcieť chvíľu času, tak trénuj a ja zatiaľ pôjdem Ino ukázať to, čo som chcel, okej?“ spýtal sa Azazel.
Odpoveďou mu bolo Joshiho otočenie a pohyby katany.
Azazel sa pozrel na Ino a keď sa ich pohľady stretli tak len pokrčili plecami a odišli.
„No čo si mi to chcel ukázať?“ spýtala sa Ino po pár metroch.
„Dobre, zatvor oči a otvor ich až keď poviem!“ prikázal jej Azazel a ona nevoľky zatvorila oči.
Azazel ju celú objal a povedal: „Tak a môžeš otvoriť.“
Stáli uprostred údolíčka, ktoré Azazel ráno objavil a Ino nevychádzala z úžasu.
„Ako si to tu objavil?“ spýtala sa ho po chvíli.
„Ráno som si bol zaplávať a prešiel som sem po prúde.“ vysvetlil jej.
Celé poobedie strávili na onom mieste pozorujúc ničím nedotknutú prírodu, až si uvedomili, že je už neskoro a že obaja sú hladný. Azazel ju preto znovu objal tak, aby nič nevidela a premiestnil sa k jeho domu.
„Niečo zjedzme, pozrime film a potom ťa odprevadím domov, môže byť?“ spýtal sa Azazel.
Ino sa išla hore osprchovať a Azazel zatiaľ pripravil niečo ľahké k filmu.
Po pol hodine zišla dolu už vysprchovaná Ino a Azazel jej povedal, nech vyberie nejaký film, že on sa ešte musí ísť prezliecť.
Ino sa teda začala prehrabávať v Azazelových filmoch a vybrala hneď prvý. Potom začala chodiť po izbe a čo ju zaujalo, to si poriadne prezrela.
Prstom prechádzala po názvoch kníh uložených v knižnici až na jednej zastala.
Zdala sa jej úplne iná, ako všetky ostatné, už len z toho dôvodu, že vyzerala stará. Vytiahla ju teda, sadla si do kresla a položila si ju na kolená, aby si ju mohla lepšie prezrieť.
Celá väzba bola z nejakého lesklého kovu, asi platiny. Po rohoch bola vykladaná rôznymi drahokamami rozličných farieb a na prednej strane vytvárali zeleno-červené drahokamy nápis: Tajomstvá sveta. Nikde však nevidela meno autora, či logo vydavateľstva. Predná a zadná strana väzby boli na boku spojené a uzamkýnali tak onú knihu. Na mieste, kde napríklad u diárov mala byť kľúčová dierka bola však priehlbinka, ktorá mala rovnaký tvar ako Azazelov prsteň.
Skúsila nazrieť dnu, no zámok bol pevný. V momente, keď to urobila, tak do izby vošiel Azazel.
„Čo to robíš?“ spýtal sa nechápavo.
„No...ja...vieš...ako by som ti...eeee....táto kniha...vieš...“ koktala zo seba Ino no Azazel ju prerušil.
„Asi viem čo. Zaujala ťa a tak si si ju pozrela, veď zvedavosť je normálna. Ale radšej by si ju nemala otvárať, pretože by si si mohla ublížiť.“ varoval ju Azazel.
„Ako ublížiť? A odkiaľ ju vlastne máš?“ spýtala sa zvedavo.
„Ino, beriem ťa ako osobu, ktorej plne dôverujem, tak ti to poviem. Už som to vlastne raz začal a teraz na to nadviažem. Hovoril som, že pred šesťsto rokmi mal môj pradedo rozhovor so Shinigamim, ktorý mu čosi daroval. A toto je ono. Táto kniha obsahuje všetky tajomstvá Tohto aj Onoho sveta, všetko čo sa kedy stalo, deje alebo by sa mohlo stať.“ povedal Azazel a chvíľu počkal, kým to Ino pochopí.
„Avšak tieto veci tam nie sú písané, človek ich priamo uvidí. Má to však svoju daň, vstrebe to do seba všetku zásobu čakry toho človeka a nedá sa použiť hocikedy, na človeka len raz za päťdesiat rokov. A vtedy sa človek dostane k udalosti, po ktorej túži jeho srdce a nie jeho rozum. Ale je určité minimum čakry, ktorú treba mať inak by tá osoba mohla zomrieť. A ty si ešte nedosiahla ani tú hranicu. A preto tam bol daný ten zámok.“ vysvetlil jej Azazel.
„Ale ak by si chcela, dalo by sa pre to niečo urobiť.“ navrhol jej Azazel.
„No, ja presne neviem čo by sa dialo. A ty si to skúšal?“ spýtala sa.
„Áno, keď som mal osem. Vtedy som ju otvoril a presunul som sa do doby vyvraždenia môjho klanu a videl som každému, kto prelial čo i len kvapku krvi mojej rodiny, do tváre. Videl som tam aj nejaký zvitok, na ktorom boli mená, popisy a fotky tých osôb. Chcel som ho vziať do ruky a prečítať si ho, no ako som sa ho dotkol, zobudil som sa. Na moje veľké prekvapenie som onen zvitok držal v ruke a tak teraz po nich pátram.“ povedal posmutnelo Azazel.
„No, to je veľmi pekné. Mohli by sme to skúsiť, ale ako dlho budem mimo?“ spýtala sa Ino.
„Presne dvadsaťštyri hodín.“ povedal jej Azazel.
„Tak dobre, čo by som mala urobiť?“ spýtala sa odhodlane.
„Len seď, relaxuj, po niečo zabehnem a hneď som tu.“ povedal a vybehol hore po schodoch.
Po pár sekundách bol späť a v ruke držal malý prstienok.
„Jéj, ten je zlatunký.“ povedala Ino. (ženy)
„Je to najľahší spôsob navýšenia tvojej čakry bez toho, aby sa ti niečo stalo.“ povedal Azazel, chvíľku sa sústredene naň pozeral a potom jej ho podal.
„Obsahuje moju čakru, ktorá by mala stačiť na to minimum. A ešte k tomu sa pridá tá tvoja, tak by to malo byť dobre. Pripravená?“ spýtal sa Azazel.
Ino len nervózne prikývla a nastokla si prsteň. Azazel zobral knihu, priložil na znak svoj prsteň a jemne ním pootočil o stoosemdesiat stupňov, pričom to jemne cvaklo. Zámok sa otvoril a rovnako aj kniha mohla byť otvorená.
„Neboj sa, keď sa preberieš, budem tu.“ sľúbil jej Azazel podávajúc jej knihu.
Ino ju vzala do trasúcich sa rúk, otvorila ju a pozrela sa dnu. Jej oči zbeleli a bolo vidno ako z jej tela odchádza čakra do knihy. Potom sa oprela dozadu akoby odpadla.
Azazel sa na ňu pozeral a po chvíli zaspal.
Zobudil sa až ráno so strašným hladom. Pozrel, či sa Ino nič nestalo a išiel do Konohy niečo nakúpiť. Ako vychádzal z obchodu, stretol ho nejaký podivný chlapík v okuliaroch a vetrovke a spýtal sa ho.
„Ty si Azazel Tsui?“
„Hej.“ prikývol Azazel.
„Ctihodná hokage má pre teba misiu, tak či by si mohol ísť so mnou.“ povedal.
Azazel voľky-nevoľky šiel za tým chlapíkom, ktorý sa nakoniec predstavil ako Shino.
Vstúpili do kancelárie a tam už čakal Shikamaru, Hinata, Choji a teraz už aj Azazel so Shinom.
„Tak, konečne vás tu mám všetkých. Zadanie je jednoduché, misia asi zdĺhavá, tak počúvajte, nebudem sa opakovať. Okolité krajiny podávajú hlásenia o zvláštnych úkazoch, ako napríklad zamrznutie mora zo dňa na deň, vyrastenie bujného pralesu uprostred púšte, pred nedávnom jedna nepríjemná a silná piesková búrka. Vaša úloha je teda prostá; zistite, kto a prečo to robí a doveďte ho sem!“ prikázala Tsunade.
„Hai!“ vykríkli všetci okrem Azazela a chystali sa odísť až na neho.
„To znamená rozchod, chápeš?“ povedal mu Shikamaru.
„Ja viem, ale taktiež môžeme povedať, teda ja, že táto misia je ukončená.“ povedal pokojne.
Všetcia sa na neho pozreli ako na blázna a Tsunade sa ho spýtala, ako to myslel.
„Tie úkazy, to boli moje pokusy ohľadom nejakých techník. Ešte mám v pláne to vyskúšať s ohňom, vodou, vzduchom a jedným špeciálnym elementom. Ľutujem, že to niekomu vadí, ale inak to nejde. Nabudúce skúsim byť opatrnejší, myslel som si, že tam nik nechodí.“ povedal im.
„Dobre, takže nám chceš povedať, že to zamrznuté more, tá búrka a aj ten prales si urobil ty?“ spýtala sa s úsmevom Tsunade a Azazel len prikývol.
„Tak mi niečo ukáž, napríklad zamraz túto vázu.“ povedala už smejúc sa na celé kolo.
Azazel len mykol plecami, dotkol sa vázy a polka sa rozpadla na piesok a zvyšok poriadne ochladol.
Po tomto kúsku všetkým zmizol úsmev z tváre a začali to brať vážne. Nakoniec ich Tsunade poslala pre výplatu, keďže zadanie splnili.
Azazel zobral svoj nákup a išiel sa už konečne najesť.