„Budeš skvelý Hokage!“ 07 – Kekkei- genkai

7. kapitola : Kekkei- genkai

„Ďalej ťa chcem informovať o kekkei- genkai nášho klanu Uzumaki, ktoré si s veľkou pravdepodobnosťou zdedil. Má 3 špeciálne vlastnosti.
Prvá je liečivá schopnosť.
Ak ju ovládneš, tak by si mal dokázať vyliečiť akékoľvek povrchove zranenie, zaceliť akýkoľvek orgán okrem srdca, akékoľvek tkanivo a obnoviť akúkoľvek zlomenú kosť v tele iba dotykom ukazováka alebo dlane na poškodenom mieste.
Druhou dokážeš vidieť silne zážitky druhých priložením dlane na ich srdce. Tiež môžeš vidieť do budúcnosti musel by si veľa trénovať, aby sa ti to podarilo.
Posledné ti umožní pohľadom na iných prečítať ich momentálne pocity a pri sústavnom cvičení aj čítať myšlienky.
Toto nie sú všetky vlastnosti nášho kekkei- genkai a sú to tie hlavné. Ostatné časom zistíš sám. Je to unikátne kekkei- genkai klanu Uzumaki, ktoré nazývame Shinhan.

(ta neviem čo to znamená, ale myslím, že som si to práve vymyslela...nechcela som dávať tomu názov, ale písať stále kekkei- genkai je strašné!!! )

Inak nemá žiadne meno.
Je to akoby si zdedil farbu vlasov. Shinhan som plne ovládla a myslím, že to dokážeš aj ty. Nikto už nemá toto kekkei- genkai iba ja a ty ako posledný z klanu Uzumaki.
Aby si zistil či máš Shinhan, prilož si ten kus červeno- fialového papiera na čelo a povedz „KAI“.
Ak máš Shinhan tak hneď precitáš pocity osoby, na ktorú sa pozrieš.
Jediným znakom, že používaš Shinhan je, že ti stmavnú končeky vlasov.
Avšak nemusíš zdediť všetky vlastnosti Shinhanu.
Prosím, aby si Shinhan nezneužíval, lebo preto bol náš klan vyvraždený.
Pri tréningu ti môže pomôcť Kakashi Hatake. Bol to môj dobrý priateľ a videl ma používať Shinhan viackrát. On ti pomôže.
Chcela by som aby si sa ma nepokúšal hľadať. Na tvoje 17. narodeniny sa vrátim do Konohy. Ak budem ešte žiť.
Tento list ti píšem tesne predtým ako odídem z Konohy. Odovzdávam ho Sandaimemu.
On jediný z rady bol proti tomu, aby mi ťa vzali. Jemu dôverujem.
Dúfam, že sa o teba postará.

S láskou tvoja mama Kushina Uzumaki“

Tsunade celý čas pozerala na Naruta. V jednu chvíľu mala pocit, že ho niečo nesmierne prekvapilo. Nevedela, čo je v liste. Vyzeralo to, že ho pred Narutom nikto nečítal.
Keď dočítal vyčaril taký hrejivý úsmev, že bolo teplo aj Tsunade.
Určite v liste bolo niečo, čo ho veľmi potešilo.
„Dobre, tak nepôjdem, ale ten týždeň voľna si aj tak nechám.“ zasmial sa.
Vybral z obálky nejaký papier a priložil si ho na čelo.
Vykríkol „KAI“.
Tsunade sa zdalo, že sa nič nedeje, ale po chvíli sa končeky jeho blonďavých vlasov zafarbili na oranžovo.
Naruto necítil žiadnu zmenu. Pozrel na Tsunade.
Hneď sa mu dostavili všetky jej pocity akoby boli jeho vlastné. Prekvapenie, šťastie, starosti a láska. Tie v tejto chvíli dominovali v Tsunadinom srdci.
Na tvári sa mu roztiahol ešte väčší úsmev. Už vedel, že zdedil po mame Shinhan.
Vydať sa za ňou by nemalo zmysel, ak sa rozhodla vrátiť o rok.
Nevadilo mu to. Aj keď ju chcel mať pri sebe čo najskôr, radšej si počká, akoby ju mal zase stratiť. Musí to vydržať a potom sa pred svoju mamu postaví ako skvelý shinobi.
Už si rozmyslel čo urobí.
Bez vysvetlenia sa rozlúčil, ale na okne sa zastavil.
Tsunade už ničím nemohol prekvapiť.
Vtedy ako sa zohol všimla si, že ma na krku náhrdelník štvrtého. No tak dobre.......môže. Nevedela odkiaľ ho ma, lebo v krabici nebol. Ale ...... veď je jeho.
„Ja len či je Kakashi-sensei v Lisovej.“
„Teraz nemá misiu, takže by mal byť. Ale Naruto prečo ....“ ani nedopovedala a Naruto bol preč. Tsunade tresla do steny, ktorá bola už aj tak dosť popraskaná.
„Prečo mi vždy zmizne skôr ako dopoviem?“
Hnev ju však hneď prešiel a začala sa smiať.
„No jasné, veď je to Naruto Uzumaki. Tvrdohlavý hyperaktívny ninja, ktorý ma vždy niečím prekvapí, a ktorý si vždy robil čo chcel.
Presne tak ako jeho mama Kushina Uzumaki, skvelá kunoichi zo zeme Víru.“