Kto druhému jamu kope...časť 03: Prvé plány

Čas neúprosne bežal a hodiny mali každú chvíľu odbiť šesť hodín. Naruto sa preto náhlil k ich „úkrytu.“ Keď prišiel k búde videl, že ostatní sú už pravdepodobne vnútri. Teraz už vchod našiel na prvý krát. Po minulej skúsenosti s pichľavými kríkmi ( ešte stále mal škrabance)sa už nerozbehol do vnútra ale vošiel radšej ako človek. Aj keď, neubránil sa pár škrabancom a nadávkam...
Zišiel dole po schodoch a vnútri už naozaj boli všetci. Vlastne až na Shikamara...Nikoho to ale neprekvapilo. Minulé stretnutie aj tak celé prespal...
„Ehch...tak čafte.“ Pozdravil, zatiaľ čo si práve vyberal zradný tŕň z ruky.
„Naruto čakáme tu na teba už hodnú chvíľu.“ Poznamenal Kiba. Naruto si s nezrozumiteľným frflaním sadol.
„Takže už ste zatiaľ určite prebrali náš plán...“ poznamenal sucho. Všetci sa zatvárili že tu otázku prepočuli.
„Takže, už vieme ako sa náš spolok bude volať?“ aktívne sa dožadoval Lee. Znova sa všetci zatvárili znechutene. Očividne nevymysleli nič. „No tak! Musíme sa predsa nijako volať!“ zvolal. Začali padať neisté návrhy...Ale ako sa zdalo Hviezdne vojny, Evendžri, Killeri a pod. sa nikomu nepozdávalo. Po asi pätnástich minútach to vzdali... Uzavreli, že sa predsa len nebudú volať nijako. Leemu a Narutovi sa páčilo Pomsta Sasukemu s.r.o. ale Kiba s Nejim držali spolu a povedali, že sa radšej zabijú akoby sa tak mali volať...
„Názov dopadol...no tak ako dopadol. Je čas dohodnúť náš plán.“ Začal Kiba.
„Mal by som jeden návrh... Budeme za Uchihou chodiť a fotiť ho v rozličných trápnych situáciách,“ navrhol Neji, ktorého očividne naštartovalo to ráno v Ichiraku.
Ostatní sa zamysleli. Celkom sa im to pozdávalo...
„Každopádne je to dobrý nápad. Ale niečo musíme poopraviť...“ dumal Kiba.
„Tak za prvé, nemôžme čakať že sa mu tie trápne situácie stanú sami...“
„Spôsobíme ich mu!“ zvolal Naruto vzrušene, že aj jemu už konečne niečo došlo.
„Naruto má pravdu,“ Povedal Kiba slová o ktorých si myslel že ich nikdy z úst nevypustí.
„A mali by sme sa rozdeliť. Ja a Lee sa ho budeme snažiť nijako ponížiť, zatiaľ čo Naruto a Neji ho budú nenápadne pozorovať a fotiť.“
„No dovoľ! Prečo musím byť v týme s týmto pakom?“ kývol Neji na Naruta. Kiba vzdychol. Vedel že bez rečí to nepôjde...ale zdalo sa mu blbé povedať, že dávať dvoch najväčších bláznov spolu by bola chyba. Preto si zobral Leeho k sebe a Nejimu pridelil Naruta...
„Proste preto.“ Povedal odhodlane.
Naruto, ktorý si ich rozhovoru až doteraz nevšímal, spozornel.
„Heeej! O čom sa to vy dvaja bavíte?“ spýtal sa podozrievavo.
„Heheh...“ rozhodil Kiba rukami a rozpačito sa zasmial. „Ale o ničom Naruto-kun...“ povedal bezstarostne zatiaľ čo Nejiho nenápadne prepaľoval pohľadom.
„Tak... ale odkiaľ zoberieme foťák?“ nečakane zmenil tému Naruto a poobzeral sa po ostatných.
„No...myslím že jeden máme doma...“ povedal Neji zamyslene.
„Skvelé! Takže Naruto-kun a Neji-kun ho budú fotiť a my sa snažiť niečo vymyslieť!“ zvolal Lee nadšene. Všetci súhlasili. Niektorý viac ochotne, iný menej. Každopádne ti nieje podstatné...Dohodli sa, že začnú hneď zajtra ráno.

Na druhý deň skutočne začali. Mali sa stretnúť pred Ichiraku...
Kiba s Leem tam už boli, čakali na Naruta s Nejim. Tí prišla pár minút po nich.
„Takže všetci pripravený?“ zavelil Kiba.
„Áno!“ odpovedali svorne. Hneď nato sa Neji začal prehrabávať v ruksaku čo mal na chrbte, načo z neho s víťazoslávnym gestom vytiahol...
„Prečo tu máš televízor Neji?“ zaujímal sa Lee.
Ten ho spražil pohľadom a odsekol: „To je foťák ty idiot.“
No... je pravda, že jeho foťák vyzeral zvláštne. Nebol si istý, či je ten čo našiel na povale po ich pra pra dedkovi skutočne ten čo myslel, ale každopádne aj tak iný nenašiel.
„Toto je foťák? Vyzerá to ako menšia plazma...“ nedal sa Naruto a začal si ten exemplár obzerať. „Aby ste vedeli to je najnovší model od Nikonu! Foťák X45L!“ zasyčal.
„To je jedno! Hlavne, že to fotí...“ prerušil nastávajúcu sa hádku Kiba.
„Nebol by som si tak istý...“ zamrmlal Naruto a potom stíchol.
„Takže môžeme začať?“ pýtal sa Kiba a ani nečakal na odpoveď. „Takže všetci ideme nato! Naruto, Neji, vy pôjdete nenápadne za ním a budete fotiť. O ostatné sa už my postaráme...Ideme na to!“ zvolal a s Leem sa vyparili.
Neji a Naruto po sebe chvíľu nevraživo pokukovali.
„Ehm...Takže kde ten Uchiha vlastne je?“ spýtal sa Naruto.
„Kde asi...išiel do mesta. Ideme za ním...“ odhodlane odvetil Neji a pochodoval preč.

Mali pravdu...Náš Sasuke bol skutočne v meste. Nakoniec ho aj našli...Ale nanešťastie bol v ten deň v meste jarmok. Všade samé kolotoče, stánky s burčiakom a inými potravinami, plno ľudí...Neji a Naruto mali čo robiť aby Sasukeho nestratili z očí, keď sa predierali davom.
Nejiho nerozlučný X45L mu visel na krku...Dokonca sa už aj stihli presvedčiť či fotí. Pár záberom „trápneho Sasukeho“ urobili ale...Boli to samé úbohosti. Lee s Kibou sa zatiaľ rozhodne nepretrhli...
Najprv mu na chrbát nalepili leták s nápisom „Kick me“ ale po niekoľkých minútach mu odpadol. Potom, keď stál pri stánku s vyrezávanými potrebami mu nenápadne strčili do vrecka varešku, akože ju ukradol...ale skoro si to všimol a len ju s frflaním vyložil naspäť.
„Čo tam do pekla tí dvaja robia?“ sťažoval sa Naruto. „Ešte sa im to ani raz nepodarilo!“
„No...neviem. Snáď majú v rukáve aj niečo iné...“ hlesol Neji. V jeho hlase bolo viditeľné sklamanie.
„Počkaj Naruto!“ zasyčal Neji a strhol Naruta za strom.
„Čo robíš baka?!“ zahučal Naruto. Neji sa naňho otrávene pozrel. „Ak si si práve nevšimol, Sasuke sa zastavil. Keby si pokračoval tak ťa uvidí chápeš?!“ vybuchol.
Naruto sa zahľadel pred seba. Neji mal pravdu... Sasuke práve stál pri stole pri ktorom sedeli Asuma, Kurenai, Kakashi a popíjali burčiak. Podľa ich nálady, toto nebol ich prvý pohárik...
Skôr sa zdalo, že pár sudov sa už vypilo...
„Sasuke! Chlapče môj!“ skríkol Kakashi a chytil Sasukeho okolo pliec. Ten zbledol sa snažil sa ho striasť...bezúspešne. Asuma a Kurenai s toho dostali hysterický záchvat. Naší dvaja špióni za stromom tiež...
„Cvakni to! Rýchlo!“ volal Naruto, dusiac sa smiechom.
„Áno, áno minútka...“ otrávene mrmlal Neji a snažil sa ich vyfotiť. Po značnej námahe sa mu to podarilo...Akorát načase, pretože Sasukemu sa podarilo oslobodiť a šprintoval preč.
„No rýchlo za ním...“ rozbehol sa Naruto. Niečia ruka ho ale zastavila...
„Naruto, rozmýšľaj! Chceš aby nás zastavili a týrali ako Sasukeho?“ kývol smerom ku stolu Neji. „Musíme ísť inou cestou...poď obídeme to hentam pri stánku s pečeným mäsom.“ Rozkázal a už aj kráčal preč. Naruto mu bol v pätách.
Asi desať metrov od stánku ich znenazdajky zastavil Kiba.
„Počúvajte s Leem máme plán. Vy musíte nájsť Sakuru s Ino a ísť za nimi. Povedzte im, aby čo najskôr išli k Sasukemu a zobrali ho na tamten kolotoč,“ kývol Kiba smerom k retiazkovému kolotoču. „Keby nechceli...tak si trebars vymyslite že Sasuke kolotoče zbožňuje, alebo niečo také...“ vybalil na nich Kiba a hneď aj zmizol.
„Ehm...pochopil si to?“ čudoval sa Naruto.
„Nie...ale asi fakt majú nijaký plán. Musíme urobiť čo povedal Kiba...Ja idem za Sakurou, ty si berieš Ino. Stretneme sa tu.“ Kývol naňho a vyparil sa tiež.
Naruto pokrčil plecami a začal Ino hladať.

Nebolo ťažké ju nájsť. Bola hneď v prvom stánku s handrami na aký Naruto narazil. A jej smiech sa ozýval na kilometre ďaleko.
Naruto k nej zozadu pristúpil a poťukal ju po chrbte.
„Huh...Čo je?“ obrátila sa naňho.
„Ino...mám pre teba jednu supertajnú informáciu!“ žmurkol na ňu. Zatvárila sa pochybovačne.
„Akú?“
„No...predsa by si chcela vedieť niečo o Sasukem či nie?“ zatváril sa Naruto ako anjelik.
Ino sa zaraz rozžiarili oči. Supertajnú informáciu o Sasukem? Čo to...
„Samozrejme! No tak hovor Naruto!“ chytila ho- nie moc jemne- sa límec.
„Dobre dobre! Len ma pusť!“ odvetil, načo ho Ino pustila. „No, ide o to...počul som že...“
„Vymáčkni sa Naruto!“
„No...Sasuke miluje kolotoče! Počul som že by strašne rád vyskúšal ten retiazkový kolotoč...A myslím, že by bo rád keby si ho naňho pozvala...“ dopovedal, ale Ino už nebolo. Bežala k stánku z lístkami...
To šlo dobre, usmial sa Naruto a vrátil naspäť.
„Tak ako to šlo?“ vybalil naňho Neji hneď ako prišiel.
„Super...Sasuke má zajednanú cestu na kolotoči,“ Zaškeril sa. „A ty?“
„Podobne.“ Odvetil Neji.
„Aj tak stále nechápem prečo to všetko...“ zamračil sa Naruto.
„Už začínam niečo tušiť...“ usmial sa Neji. „Poď sa pozrieť do vnútra.“ Kývol na Naruta.

Vnútri to bolo naozaj zábavné...Keď Naruto tam Naruto prišiel myslel, že zle vidí.
Lee stál na stole a hulákal na Sasukeho: „Tak čo chlapče?! Prijímaš moju výzvu?“
Sasuke len znechutene pohodil vlasmi a otočil sa. „Nebudem sa o tom s tebou ani baviť.“
„Ooo! Z veľkého pána Uchiha sa stala sliepka!“ kričal posmešne Lee, zatiaľ čo začal na stole napodobňovať sliepku. Sasuke ho prebodol pohľadom.
Lee sa vduchu usmial. Tak tomu ešte trošku pomôžeme...
„Priznaj sa! Ty sa ma bojíš! Bojíš sa že ťa porazím! Haha...bojíš sa ako baba! Malá Sasánka! Sasánka!“ dobiedzal Lee ďalej.
To už bolo na Sasukeho priveľa. Nasrdene sa na Leeho pozrel. „Dobre. Prímam. Ale prehrajaš...to ti sľubujem!“
Kiba ktorý stál obďaleč sa všetkému prizeral. V duchu sa začal radovať...Ich plán navnadiť Sasukeho aby si s Leem dal súťaž- kto toho zje viac- vyšiel dokonale. Potom, keď sa Sasuke napráska, uvidíme ako to zvládne na kolotoči...Už začínal tancovať víťazný tanec, keby...
„Hej hej! Počkajte na mňa! Neviem, v čom súťažíte ale rozhodne si to nenechám ujsť!“ hrnul sa k nim Naruto.
Kiba zaúpel. Preboha nie! Všetko skazí!
Ale ani Neji nezaháľal...okamžite vyštartoval k Narutovi.
„Naruto! Čo to do pekla robíš? Ja si myslím...“ začal.
„Neji nechaj ma! Viem, že na toto ty nemáš potrebnú guráž...tak ma nechaj! Toto si predsa nenechám ujsť!“ zvolal a na Nejiho ani nepozrel. Hneď sa hrnul k Leemu a Sasukemu.
„Tak v čom vlastne súťažíme?“ pýtal sa.
„Ehm...Naruto-kun...“ začudoval sa Lee.
„Súťažíme v jedení. Vyhráva ten, kto toho najviac zje,“ Povedal Sasuke pohŕdavo. „Som rád že sa zúčastníš aj ty. Aspoň vás porazím naraz...“ odsekol a premeral si ich.
„To ani náhodou!“ zvolal horlivo Naruto. „Už aby sme začali nie? Čo vlastne budeme jesť? Ramen?“ pýtal sa s nádejou.
„Tam tadadá!“ napodobnil fanfáry Kiba a postavil pred každého obrovský kýbeľ...cukrovej vaty.
Naruto vyvalil oči.
Lee sa v duchu usmial.
Sasuke prehltol. S týmto nepočítal...Ale predsa s nedá pokoriť. On je správny evendžr!
„Tak páni...každý si sadnite nech možme začať!“ zavolal na nich Kiba s elánom a čakal kým sa posadia.
„Takže...na jedenie máte presne pätnásť minút. Potom sa dozvieme výsledky. Taaaak...Nijaké posledné slová predtým ako začneme?“ pozrel na všetkých.
„Síííla mladí do toho!“ zvolal Lee a začal blýskať zubami.
„Ja neprehrám!“ zakričal Naruto odhodlane.
„Tss...banda idiotov.“ Sykol Sasuke.
„ŠTART!“ zrúkol Kiba.
Všetci sa pustili do jedenie. Lee to zobral naozaj vážne, šrotoval rýchlosťou blesku...Naruto o niečo pomalšie. Tá chuť sa mu zrejme nepozdávala...A Sasukemu tiež. S nechuťou si ružovú hmotu pchal do úst. Za chvíľku gong alias Kiba oznamoval polovicu času. Sasuke pozrel na svojich súperov...Nad Leem jasne vyhrával ale Naruto...už mal skoro polku kýbľa zjedeného. Ak chcel vyhrať musel pridať...ponoril ruku do ružovej hmoty a začal jesť dvakrát rýchlejšie. Nesmie prehrať nad takým lúzerom!
Za niekoľko minút Kiba oznámil koniec. Zbežne obehol súťažiacich. Lee mal jedenú asi jednu štvrtinu, jasne prehral.
Narutovi do konca chýbala už asi iba za dve hrste...Sasuke tam toho mal viac ako Naruto. Kiba sa zasmial. „A víťazom sa stáva...NARUTO UZUMAKI!“ zvrieskol.
Lee sa začal radovať, aj keď trochu sklamane. Naruto vyskočil na stôl, začal tancovať hulákať na všetky strany. Zrazu sa chytil za ústa, zoskočil zo stola a vyšprintoval z miestnosti. Bolo mu poriadne zle...Kiba sa v duchu musel smiať. Chudák, keby on vedel...
Sasuke ich všetkých išiel zavraždiť pohľadmi. Ako mohol prehrať?!
„Kašlem na vašu blbú súťaž! To nič nedokazuje...Od začiatku som nato kašlal!“ odvrkol a pobral sa preč. Nechcel si to priznať ale aj jemu bolo poriadne zle...
Ale neurobil ani zo desať krokov a ulovili ho Sakura s Ino.
„Sasuke-kun!“ zvolali obidve a hrnuli sa k nemu. „Konečne sme ťa našli!“
Len čo k nemu Ino dobehla spustila jedným dychom: „Sasuke-kun! Chcela by som ťa pozvať na ten...“ začala ale Sakura jej skočila do reči. „Na ten kolotoč! Kúpila som dva lístky!“ tie v zapätí vytiahla a zamávala mu nimi pred tvárou.
Ino ju prebodla pohľadom. „Vypadni široké čelo! Ja som tu bola prvá!“ odvrkla.
„Haha si slepá Ino-prase? Prvá som bola jednoznačne ja!“ nedala sa Sakura.
Začali sa hádať a prekrikovať jedna cez druhú. To už zasiahol Neji...
„Dámy, myslím že ste tu boli presne naraz. Čo keby ste tam zobrali Sasukeho spolu?“ navrhol nenápadne. Obidve chvíľu uvažovali a potom sa zhodli, že by to tak mohlo byť. Už nášho Sasánka aj ťahali k kolotoču...Akokoľvek sa vzpieral, tejto dvojke sa ubrániť nevedel.
Ani sa nenazdal, už bol v kabínke a kolotoč sa rozbiehal. Po pár metroch už jeho žalúdok hovoril svoje...
Kiba, Lee a Neji stáli pod kolotočom sa pozerali na trápiaceho sa Sasukeho.
„Natáčaš Neji?“ uisťoval sa Kiba.
„Samozrejme!“ odpovedal Neji pohotovo, v ruke zvierajúc jeho foťák.
Keď sa Sasukeho päť minút smrti skončilo, hneď sa hnal preč. Ino ho ale uzemnila že idú ešte raz, keďže majú lístky naviac...Tak si tam Sasuke posedel kolečko č.2.
Bolo veľmi zaujímavé sledovať to zdola, ako menil farby od bielej až po fialovú.
Jeho utrpenie sa skončilo a on mohol vystúpiť...Momentálne mal bielozelenú farbu.
Vytackal sa z vozíka na chodník. Začal bežať preč, ale jeho žalúdok to bohužiaľ nezvládol a vyvracal sa rovno na chodník.
„Fúúúj! Sasuke-kun! Si nechutný!“ zvrieskli Ino a Sakura zborovo. Sasuke išiel asi niečo povedať, ale nestihol...Len si prikryl ústa dlaňou a šprintoval preč dokončiť svoje tráviace problémy.
„Tak toto vyšlo!“ zvolal Kiba natešene.
„To teda hej...“ súhlasil Lee.
„Pridávam sa!“ povedal Neji s úsmevom a všetci traja si ťapli do dlaní. „Teraz už len nájsť Naruta-kun...“ odvetil Lee a pobrali sa ho hľadať.