Sila tmy, tieňov a ilúzie- časť 1

..Toto je môj FF debut, prajem dobrú chuť..

Nad krajinou zavládol nepokojný, chladný večer prerývaný podivnými zvukmi z neďalekého lesa, sčasti osvetľovaného jasným bielym mesiacom. Tma a zvuk praskajúcich konárov len umocňovali tajomnosť krajiny. Šepot vetra preskočil do hlasného kvílenia, akoby sa krajinou prehnalo stádo diviakov, strhávajúc so sebou všetky prekážky.
Na okraji pláne akoby zastal čas, vietor ustal a mesiac sa prestal zahaľovať do oblakov. Spoza vekmi zničenej skaly vykročila tmavá postava, úplne potichu, akoby to bol len mrak či tieň stomu. Krok po kroku, na vlhkej, permočenej zemy však zanechávala malé stopy. Hneď na to siahla do vrecka a pomaly z neho vytiahla lesknúci sa predmet a pomaly ho dvíhala ku hlave. Stále vyššie a vyššie. Lesk predmetu sa odrazil v očiach tejto postavy. Jej tmavé oči kmitali zo strany na stranu ako v sne. Kvapky potu stekali dolu jeho lícami a mizli na brade.
V tej chvíli dosliahlo ticho svojho maxima a s hrozným zasvišťaním vystrelilo spoza skaly niekoľko predmetov takou rýchlosťou, že postava sa ledva stihla uhnúť veci, čo sa zapichla priamo do miesta kde stál.
S tichosťou opäť dopadla na zem, ale v momente dopadu jej ústa vydali bolestivý zvuk. Bolo počuť len jemný zvuk akoby ste brúsili nôž. Postava v tom momente v ruke držala asi desäť senbonov, ktoré sa leskli od krvi. Postava v tom momente skričala:
"Senbony! Ako som si myslel! Toto je určite tvoj šťastný deň! Ukáž sa a potvrdíš tým, že si ten, na koho som tu čakal!"
V tej chvíli sa ozval nepríjemný hrubý hlas: "Tak teba,bezcenného genina zo Skrytej Ďažďovej sem poslali zabiť ma!"
V tom tichu sa ozvalo tiché prasknutie a okolo nich sa rozhorelo niekoľko kôp dreva.
"Oboro, Oboro, ty sa snáď nikdy nepoučíš," povedala drsným hlasom zas, "prednedávnom si bol len arogantný nafúkanec, s obľubou urážať druhých!"
"Časy sa menia, Omoguro, teraz však vylez a nebuď padavka!" zvrieskla tajomná postava, ktorá sa volá Oboro.
Horiace plamene odhalili jej čelenku so štyroma zvyslími čiarami, jeho ústa, nos, tvár okolo očí zakritú bielou stuhou a prazvláštne biele oblečenie, pripomínajúce skafander.
So zovretými dlaňami čakal na moment, kedy sa jeho protivník ukáže. V tom postava vyskočila spoza skaly a dopadla medzi ním vrhnuté predmety. Ukázalo sa, že to sú dáždniky, ktoré muž, odetý v červenom plášti s kapucňou zodvihol.
"Je neskoro, šteňa!" Vyhodil dáždniky do vzduchu, zložil ručnú pečať a zvolal: "Ninpou! Kage jouro senbon!(Shadow senbon technique, technika tieňových ihiel)."
Z oblohy sa s obrovským rachotom do Obora zapichlo viac ako tisíc senbonov. Namiesto krvi sa však z rán začala vylievať tmavá čierna tekutina, až sa v nej Oboro stratil. Osoba s červeným plášťom sa pozerala na mláku mastnej tekutiny, keď v tom na chrbte pocítil ostrie nejakej zbrene.
"Hmm...Abura Bunshin no jutsu... Zlepšil si sa, ale aj tak to nieje dosť!"
Oboro zareagoval na jeho slová útokom miereným presne medzi rebrá, ale v tom momente pocítil na svojom zápäsťí obrovskú bolesť a tá mu zatienila zmysly natoľko, že jeho tvár pripomínala mramorovú sochu a padol na kolená.
...
**na druhej časti práve pracujem, ale dočkáte sa:)**