Sila tmy,tieňov a ilúzie - časť 2- čierny dážď a plamene

Druhé pokračovanie série Sila tmy, tieňov a ilúzie...

Oboro zareagoval na jeho slová útokom miereným presne medzi rebrá, ale v tom momente pocítil na svojom zápäsťí obrovskú bolesť a tá mu zatienila zmysly natoľko, že jeho tvár pripomínala mramorovú sochu a padol na kolená.

Jeho oči, ktoré ledva rozoznali farbu plášťa od farby jeho krvou zaliatej ruky,boli dočasne ochromené. Len čo sa mu zrak vrátil, všimol si, že z Omogurového chrbta vyčnieva niečo, čo by nahnalo strach každému shinobimu. Bola to tmavá končatina, ktorá bez akéhokoľvek otvoru vytŕčala zo súpervoho chrbta a lesknúca sa vo svetle plápolajúceho onňa pripomínajúca konár starého stromu. V silne zovretej pästi držala ostrý kunai po ktorého čepeli stekali kvapky Oborovej krvy.
Oboro nadobudol silu a uskočil tak ďaleko ako len vládal a po dopade sa oprel o ľavú ruku, pretože jeho pravica bola od krvy a nedokázal ňou pohnúť.
" Kyuusho ude no jutsu! ešte stále ma chceš zabiť?"
Oboro sa postavil, vystrúhal na Omogureho vražený pohľad a vyceril naňho zuby. nenápadne za chrbtom poskladal pečať a zvolal:
"Kasumi: Juusha no jutsu!"
Zo zeme vyliezlo asi sedem iluziórnych klonov, ktoré sa začali hýbať a snažili sa v behu prekvapiť muža v červenom plášti. Ten ostal nehybne stáť aj napriek tomu, že kažú chvíľu mohol očakávať útok.

"Oboro, vieš že so mnou sa nemôžeš len tak hrať!" zvolal práve vo chvíli, keď na neho z tmy vystrelilo aspoň destať kunaiov s výbušnými lístkami.
Čepele predierajúce sa chladným vzuchom však zastavilo to, čím nindžovia zo Skrytej Dažďovej bojujú: na dáždnikoch. Z tmy sa zrazu ozval hlas:
"Mám ťa!"
Za hlasom nasledoval len zvuk shurikenu, ktorý sa zapichol do mužovej nohy.
Ten pri bolesti stratil kontolu nad dáždnikmi a jeden z výbušných kunaiov ho zasiahol priamo do ochrannej čelenky. Kunai vybuchol a krik ninju a lesk čelenky na zemy prezrádzal, že nindža je zranený.
"To ti vyšlo, ale skús toto!"
Zrazu sa so zakrvaveným čelom a ľavou stranou tváre rozbehol na miesto, kde Oboro čakal. Poskladal zložitú pečať a skríkol:
"Ninpou: Hishou senbon no jutsu!"
Jeho ruka sa premenila na senbon, ktorý vyletel priamo na Oborovu hlavu, ktorá sa s obrovskám šťastím a odtrhntou maskou uhla jeho ruke. Oboro prebehol pár metrov naľavo aby získal prehľad a stihol sa uhnúť. Spoza neho však so šuchotm pribehla iná postava a len čo prišla, z úst jej vyšlo:
"Suiton: Kokkuu nagashi no jutsu!"
Z čiernej oblohy sa spustil prúd čiernej tekutiny a polial celú postavu v červenom plášti. tá začala nadávať a oháňala sa jeho dáždnikom, pretože čierna tekutina mu zalepila oči.
"Kagari, to ti trvalo! teraz musíme zvoliť plán, bez Mubiho sa nám naše finálne kombo nepodarí," povedal Oboro a s úsmevom kývol na Kagariho.
Použili svoje klonové jutsu a rozmiestnili ilúzie strategicky tak, aby im vyšiel ich cieľ.
" Oboro! len čo otvorím oči, urobím s teba vankúš na ihly!"
Jeho rozmazané videnie ho priviedlo k prvému klonu, ktorý rozsekol čepeľou dáždnika na dve polovice.
Nechal sa viesť svojim sluchom a šiel za šľapajami v tráve. vystrelil niekoľko senbonov, no tie opät prederavili len klon. Rozbehol sa za ním a len čo sa zahnal zbraňou, do chrbta sa mu zabodlo niečo ostré.
Prenikavá bolesť mu otvorila oči, otočil sa a vyskočil smerom dozadu. Bol plný hnevu a jeho zúrivosť mu jeho vizuálne vnímanie zahatala natoľko, že ho v jednej sekunde oblízli plameňe jedného z ohňov, ktoré na začiatku súboja zapálil. Omogure sa rozhorel ako pochodeň a s krikom, ktorý by zobudil aj hluchého sa zmohol len na niekoľko slov.
"M-m-moje techniky..budú vo mne zapečatené.n-n-navždy!"
Len čo prestal hovoriť, spadol na mokrú trávu a prestal sa hýbať.
"Podarilo sa! dnes je nepochybne jeho šťastný deň!", povedal Oboro a pousmial sa.
"Teraz ho musíme dostať preč tak aby to nikto nezistil!"
Oboro a Kagari zahasili telo, spoločne ho chytili a s maximálnou tichosťou opustili bojisko.