posadnutosť_4(sr)

Po polhodine tichého kráčania schodmi v dutine stromu so dcérou kikageho sa ocitli na ďalšom obrovskom konári. Lenže tento bol úplne inak zariadený ,ako tie predtým – bolo na nich mnoho domov tiež z dreva a nimi vytvorené celé ulice. Kráčali pomedzi obydlia, ktorý každý z nich bol iného tvaru. Nad dverami boli vytesané rôzne ornamenty, hlavne ako konáre a listy.
„Táto rodina je celá divná....tamtí trepú zase niečo o ich krvi...namyslení ako pávy...“ to sa Gomii nezatvorili ústa od chvíle čo prešli druhou ulicou.
„Prečo nikto na uliciach nie je?“ ozval sa po dlhej dobe Shikamaru
„Ale, ty si myslíš, že sa ti tu budú pretŕčať? Sú buď dole, v podzemí alebo...“ zarazila sa „Ten imbecil Kiimaru, kde je?!“ Pohľad upierala na jeden z domov, ktorý bol iný ako tie ostatné ,nebol vyzdobený a bol oveľa vyšší .
„No to je zase v krčme?! To hovado, ach ,to zase treba ho ísť z tadiaľ odtiahnuť. Ako naschvál!“ Temari a Shikamaru sa na ňu pozerali ako na zjavenie.
Zrýchlenou chôdzou sa presunuli o tri ulice ďalej až ku hlučnej budove, ktorá vypadala ako krčma. Obišli ju ,pričom sa Gomia pozrela cez okno do podniku. Shikamaru urobil to istá a zbadal debatujúcich mužov za barom. Prišli až ku koncu konára.
„Počkajte chvíľku. Ja sa hneď vrátim.“ Povedala a odišla smerom ku krčme.
Temari si sadla a pozorovala spomedzi listov krvavú oblohu. Slnko nedávno zapadlo za hory.
„A čo teraz? Hmm...?“spýtala sa znudene
„Ja neviem.“ odpovedal takým istý m tónom a sadol si vedľa nej. Po piatich minútach ticha sa pozrel na Temari a otvoril ústa aby niečo povedal. Temari jeho pohľad opätovala.
,,Temari....ja....“nedokončil Shikamaru pričom sa hlavou pomaly k nej približoval. Suchý dych im dopadal na pery.....
,,ÁÁÁ! Môžeme ísť! Vy hrdličky naše, noo!“
Obzreli sa perami blízko ani nie na pól dlane a uvideli vyškerenú Gomiu a vedľa nej v pevnom zovretí jej ruky chlapca ani nie staršieho ako oni.
„Bóže, to je otrava!“ zavzdychal si znudene Shikamaru a postavil sa.
Temari urobila to isté. Chlapec (Kiimaru) na nich stále pokukoval s privretými očami a opileckým úsmevom.
„Nedokončil si čo si začal. Čo si chcel?“
„Nič...e...nič!“ zahanbene sa otočil Shikamaru od jeho milovanej aby sa jej nemusel priamo pozrieť do očí.
Gomia aj s Kiimarom vykročili smerom do uličiek pričom sa hádali o tom, koľko si vypil. Temari a Shikamaru hneď za nimi
„Nie! Len tri poháriky....ale váž-hyk-ne!“
„Neklam, bola to prinajmenšom polovica fľašky.“
Prišli až ku domu bez ozdobenia a vošli dnu.