Pomsta klanu 03

Ďalšia časť po istej chíľke , tak vám želám len príjemné čítanie.

„Dobrý deň Zumoro!“ pozdravil Naruto.
„Ahoj Naruto a nemusíš mi vykať.“
„Zumoro, musíme ísť do skrytej trávnatej a zachrániť ju.“
„Ja nechcem ísť naspäť. Nemôžem.“
„Ale Zumoro, tvoji priatelia sú v nebezpečenstve. Ty im snáď nechceš pomôcť?“
„Chcem, ale... Dobre, poďme do trávnatej.“ Zrazu do izby vošla Sakura.
„Ahoj Sakura!“
„Ahoj Naruto! Pán Zumoro je čas na vaše lieky.“
„Sakura, musím ti niečo povedať, je to dôležité.“ povedal naliehavo Naruto.
„Poď von.“ Povedala a viedla ho do sesterskej izby.
„No môžeš hovoriť.“
„Viem, niečo čo ťa isto raní, ale je nevyhnutné, aby si to vedela, prepáč.“
„Ja ťa chápem, hovor!“
„Ide o to, že Itachi Uchiha je nevinný. On síce vyvraždil klan, ale mal svoje dôvody. Klan Uchiha chcel zabiť Tretieho a vládnuť Konohe, ale Itachi sa dohodol s Tretím a zabil svoj klan až na Sasukeho, lebo on a ja sme boli pre neho v živote všetko.“
„On a ty?“
„On bol veľmi dobrý kamarát s mojím otcom, s Minatom. Staral sa o mňa, keď som bol malý, ale z toho si veľa nepamätám. Teraz však už viem, že Sasuke premrhal svoj život. On si mohol užívať s tebou a nemyslieť na Itachiho a teraz nemusel byť mŕtvy, ale ženatý s tebou. To, čo z neho urobil Orochimaru bola len troska, len stroj, ktorý mal výzor Sasukeho Uchihu. Viem, že teraz ti je hrozne, ale musíš to prekonať a ja musím ísť pomstiť klan.“
„Naruto, prečo to Sasuke robil? Prečo si to nenechal vysvetliť?“
„Teraz ho už chápem, rodina je dôležitá.“
„Sľúb mi, že sa nestane z teba to čo sa stalo zo Sasukeho!“
„Zo mňa určite nie, ja mám Hinatu a tá ma vráti na zem, keby som sa vzďaľoval. Sasuke už nevnímal rozdiel medzi realitou a preludmi. Aj keby mu niekto povedal, to čo mne, tak tomu neuverí. Ďalej by si išiel za svojou pomstou. Môže už Zumoro odísť?“
„Áno, prečo?“
„On sa v trávnatej vyzná.“
„Tak mi to sľúbiš?“
„Sľubujem, vrátim sa a bude zo mňa Hokage.“
„Dávaj si na seba pozor a aj na Hinatu.“
„Pre Hinatu som ochotný zomrieť.“
„Veď toho sa obávam. A kedy sa vrátite?“
„Až urobíme, čo bude potrebné.“
„Tak sa maj.“
„Aj ty a nájdi si muža, veď to už je trápne, že dostávaš toľko ponúk a nikoho si nevyberieš.“
„No áno, pán úžasný.“ Smiech.
„Tak ahoj!“
„Ahoj!“

O 8 večer sa Naruto, Hinata a Zumoro vybrali do skrytej trávnatej.
„Zumoro, aký bol môj otec?“
„Bol veľmi živé dieťa, mal svoj sen a pre ten sen by urobil čokoľvek. Nie, že by niekoho zabil, ale ten sen mu dodával odvahu a sebaistotu.“
„A aký bol jeho sen?“
„Stať sa Gasukage.“
„Ale prečo potom prišiel do Konohy?“
„Nikto mu totiž neveril, že by mohol niečo také dosiahnuť. Geninom sa stal až na tretí krát, a aj to len preto, že zachránil svojho učiteľa a nie normálnou skúškou. A tak odišiel z trávnatej. Ja a moja manželka sme sa s ním pohádali a od vtedy sme ho nevideli. Takže keď som teraz počul, že sa stal Yondaime, tak ma to potešilo.“
„Akoby ste opisovali môj príbeh, ale ja som z Konohy neodišiel, ale stál si za svojím a dosiahol to po čom som túžil, stať sa Hokage. Vždy som obdivoval otca a stal sa pre mňa veľkým idolom, ale zároveň aj súperom, vždy som sa mu chcel rovnať a získať si úctu, ktorú som ako dieťa nemal.“
„Ja už nevládzem.“ povedal Zumoro a zastavil.
„Tak sa ma chyťte.“ povedal Naruto a začal robiť pečate.
„Teleportačné jutsu.“ skríkol a objavili sa pred trávnatou.
„Teraz sa musíme ukryť. Je tu jedna jaskyňa, o ktorej viem len ja.“ povedal im Zumoro.
„A je ďaleko?“ opýtala sa Hin.
„No, asi päť minút cesty na západ.“ povedal a vybrali sa tam.
Keďže boli unavený, tak im to trvalo o päť minút viac. Keď prišli pred jaskyňu, Zumoro urobil pár pečatí a vonkajšia skala sa pohla. Vošli dnu a tam to vyzeralo ako v byte. Stolík, stoličky, dve postele, kuchyňa, záchod, umývadlo a kozub.
„Zumoro, to je tvoj byt?“
„Áno, tu som býval a aj tvoj otec.“
„No, dobre, dnes sa vyspíme a zajtra pôjdeme pozrieť do dediny, pozná ťa tu ešte niekto?“
„Neviem, či ešte žijú moji priatelia.“
„Tak to zistíme zajtra, dobrú noc.“ Povedal Naruto a ľahol si do postele pre dvoch spoločne s Hinatou.“