Princess Mononoke

Vlčia duša zároveň s tvojým srdcom hlasno bije v hrudi,
zriekla si sa dedičného hriechu, skazeného sveta ľudí.
V splne žiarivého mesiaca a v spoločnosti bieleho vlka,
bolestivý je život človeka, iba tmavý les voľnosť núka.

Divoká, neskrotná vĺčia krv ti prúdi v horúcich žilách,
urobíš aj nemožné, všetko, čo by bolo v tvojich silách.
Len, aby si necítila krutú ťarchu akou je ľudská zloba.
Žiješ, dýchaš! Lovíš a zabíjaš! Preto sa ťa toľko boja.

Načúvaš tichému volaniu svojich druhov, nočného národa,
jediné, čo je pre teba najvzácnejšie je tá trpká sloboda.

Pre vlastnú rodinu ako aj priateľov by si sa zakaždým obetovala,
neprešiel by deň, dokonca noc, aby si však okamihom nezaváhala.
či je správna voľba o večnej noci alebo slúženiu cudzím bohom,
či je správne, žiť s vedomím, že nie si viac tým ľudským tvorom.

Zvieracia duša, no to tlčúce srdce je stále ľudské snáď?!
to je ten dôvod, pravý dôkaz, prečo dokážeš aj milovať.
Zabudnuté chodníčky ťa zase lákajú do temných čiernych lesov,
nie si človek ani vlk, si bytosťou, ktorú ti osud k nohám zniesol.

Plamienky neskrotného ohňa v týchto modrých očiach hniezdia,
nebo je posiate svetlami, avšak najjasnejšia je tvoja hviezda...