Sabaku no Gaara sa zamiloval- 19 Dážď

„Gaara...“
„Psssst.“
Gaara si priložil ukazovák k perám.
„Tíško, nenamáhaj sa.“
„Ale ja nie som vyčerpaná.“
Veselo sa zasmiala.
„Ach, kruci, veď sa to takto vždy hovorí, aspoň v tých romantických príbehoch, ktoré som videl.“
Povedal ale v momente si prikryl ústa rukou.
Ale neskoro, Sandy sa už váľala po zemi.
Neznášal, keď sa takto rehotala a hlavne, keď sa rehotala z neho.
„Milujem, keď ma rozosmeješ.“
Povedala a pohladila ho po vlasoch.
„Mali by sme sa vrátiť domov, už je neskoro.“
Gaara prikývol.
Obaja sa postavili a pobrali sa smerom ku Konohe.
Asi po desiatich krokoch sa Gaara odvážil a nežne sa dotkol prstami jej ruky, na jeho veľke prekvapenie Sandy na neho ani len nepozrela ale ponúkla mu svoju útlu dlaň.
Zovrel jej ruku vo svojej a tak ruka v ruke šli ďalej.
Niekto by povedal: „Aha! Aký krásny pár, určite ich spája horúca láska.“
Ale ten niekto by určite neuhádol čo, ich donútilo milovať jeden druhého.
Neuhádol by čo ich okrem lásky pevne spojilo.
Nevedel by, že sú rovnaký, obaja vedia ako sa ten druhý cíti.
Vedia pochopiť samotu a boja sa jej, preto ich rozdelí už iba smrť.
Cesta prebiehala pokojne a hlavne ticho, ani jeden z nich nepovedal čo i len slovko.
Prvýkrát na seba pozreli, keď stáli pred dverami Sandynho domu.
Usmiala sa, odomkla, vkĺzla dnu a rozsvietila.
Pohľad jej padol na vyhasnutý kozub, rýchlo ho zapálila a zabehla na poschodie skontrolovať svojich zvieracích miláčikov.
Došlo jej, že ešte pred tým ako niečo zjedia a zaľahnú spať, musí vziať svojo psíka na večernú prechádzku.
Prezliekla sa do pohodlného bieleho kimona. Vlasy si zopla na temeno hlavy skrútené do malého drdolca. Za široké obi si založila malý vejárik.
V tomto oblečený sa cítila príjemne a vyzerala v ňom fakt úžasne.
Zišla po schodoch do obývačky v ktorej sedel v mäkučkom kresle Gaara.
Len čo ju zbadal spadla mu sánka.
„Musím sa ísť ešte prejsť so psíkmi. Pôjdeš so mnou?“
Prehovorila zamatovým hlasom.
Nezmohol sa ani na slovo, len s otvorenými ústami nemo prikývol.
Otvorila dvere a vyšla do hviezdnatej noci.
Roztiahla vejárik a skryla si za ním svoje plné pery a rozkošný noštek.
Za ňou vybehli jej psy, vystrájali ako zmyslov zbavené a navzájom sa hrýzli.
Početnú skupinku uzatváral Gaara, ktorý hneď ako zavrel dvere dobehol k Sandy.
Šibla po ňom pohľadom.
To ako na neho pozrela a to ako nevinne vyzerali jej oči.
Gaara si nevedel pomôcť, došlo mu, že je to to najkrajšie dievča na Zemi.
„Sandy, vyzeráš úžasne.“
Šepol.
Odmenila ho váhavým pohľadom.
Netušila aký je Gaara vďaka nej rozpálený.
Boli už dosť ďaleko od jej domu, keď ticho a pokoj noci, preťal strašidelný hlas hromu.
Spolu s ním sa spustil hrozný lejak.
Obaja v momente premokli do nitky.
Pre Sandy bolo nemožné bežať, jej kimono to nedovoľovalo.
Gaara sa usmial a skôr ako stihla čokoľvek namietať vzal ju na ruky a ponáhľal sa domov.
Sandy bolo neskutočne dobre na jeho hrudi, preto bola ticho.
Len čo vošli do domu, oblohu preťal blesk.
V kozube dohorieval oheň, pred ním bola rozložená hrubá, chlpatá a hlavne mäkká deka.
Na nej zvykla Sandy ležať, keď nemohla spať.
Jediným zdrojom svetla bol oheň a hrôzostrašné blesky.
Gaara sa zahľadel na premočenú Sandy, videl ako jej pramienky vlasov vypadli z drdola a padali jej do tváre.
Videl ako jej tenká, biela látka kimona priliehala k telu.
Ako jej obopína pevné prsia a vlní sa jej okolo nôh.
Už sa nevedel zdržať, pritisol sa k nej, objal ju a žiadostivo sal jej pery.
Sandy zostala zaskočená a chcela čosi namietať ale on bol tak sladký, že sa nezmohla ani na to aby ho odstrčila.