Sabaku no Gaara sa zamiloval-18 Chuť lásky

„Čože? Sestrička? Kto si?“
Nechápala.
„Som tvoj brat.“
Zaškeril sa.
„Nie to nemôže byť pravda, čo odo mňa chceš?“
„Uvidíš.“
Šepol zlovestne, potom ju surovo zdvihol zo zeme a sácal ju smerom k východu.
Dostali sa na provizórne cvičisko.
„Takže, už asi vieš, že vo svojom vnútri máš čosi moje a to čosi musí zosilnieť aby sa mohlo premiestniť, a zosilnie jedine tréningom.“
Šepol a sotil ju tak, až padla na kolená.
Sandy sa do očí začali tisnúť slzy, z hrdla sa jej vydral bolestný vzlyk.
„Prestaň fňukať!“
Okríkol ju, tým ju však len vyplašil a dieťa začalo plakať ešte viac.
Keďže jej brat nedostal do vienka pochopenie a trpezlivosť, naštval sa a chudinku Sandy kopol do boku. Odkotúľala sa niekoľko metrov od neho a zostala ležať na zemi.
„Vstávaj ty malá špina!“
Zrúkol, podišiel k nej, zdvihol ju za vlasy a prefackal ju. Sandy horeli líca ale neodvážila sa ani len nahlas vzdychnúť.
„Varujem ťa za každú chybu draho zaplatíš. A neposlúchnuť svojho staršieho brata je jednou z chýb. Tak teda vstávaj!“
Sandy zatla zuby a vstala, zakolísala sa a opäť dopadla na tvrdú zem.
Katsuma to rozzúrilo do nepríčetnosti, postavil sa nad ňu a začal ju mlátiť päsťami do celého tela.
Gaara bol zhrozený, keď videl ako dospelý muž bije malé dieťa. Zhrozene sa pozrela na mačku čo sedela vedľa neho, tá však nespúšťala oči z výjavu pred nimi, ale jej oči sršali nenávisťou.
Čas v tomto svete temnej minulosti sa opäť nekontrolovateľne zrýchlil.
Gaara sledoval tie hrozné formy mučenia a násilia aké si nevedel predstaviť ani v tej najhoršej nočnej more.
Všetko sa spomalilo až o hodnú chvíľu, Sandy ktorá stála tentoraz pred Katsumom sprevádzala Tsunade a vyzerala o dosť staršie a silnejšie.
Gaara s otvorenými ústami sledoval ako Sandy využíva Katsumovu zbraň, ktorou ju chcel kedysi dávno zničiť.
„Ty kokso netušil som, že je tak silná a krutá.“
Ohromene šepol Gaara keď videl ako Sandy zahnala brata do kúta a pomocou Nekomaty mu vysala dušu. Bol to otrasný pohľad preto Gaara odvrátil hlavu a zapchal si uši aby nepočul bolestný rev.
Nevidel ako mačka čo mu sedela pri nohách spokojne pradie.
Sandy si to vychutnávala až do úplného konca.
Peklo konečne prestalo pomyslel si Gaara, keď otvoril oči.
„Sandy...“
Šepol. Mačka sa k nemu pritúlila a vtedy Gaara opäť pocítil tú bolesť, čo mu spaľovala celé telo.
Keď si už myslel, že sa zblázni, skončilo to. Horko ťažko sa posadil, prvé na čo myslel bola Sandy. Rozhliadol sa ale netušil kde sa ocitol, bol niekde na okraji lesa. Sám.
„Sandy.“
Zavolal nervóze.
Nikto sa mu však neozval na odpoveď. Začínal sa o ňu báť.
„Sandy!“
Gaara začal pobehovať po okolí ako zmyslov zbavený.
Všade bolo ticho a šero, mesiac len máličko dával obyčajným smrteľníkom možnosť zbadať jeho bledú tvár. No zrazu vykukol spod oblakov a osvetlil na čistinke neďaleko Gaaru, telo.
Bola to ona, ležala bez pohnutia.
Gaara zostal stáť ako prikovaný a telo mu obliala horúčava. So slzami na krajíčku sa rozbehol k nej. Rýchlo ju prevrátil na chrbát aby zistil či ešte žije. Padol mu balvan zo srdca keď zacítil na líci jej slabý a prerývaný dych a počul, že jej srdce stále bije. Nemohol si pomôcť naklonil sa k nej a nežne ju pobozkal na čelo.
To však robiť nemal, Sandyna päsť vyletela ako raketa a pristála na Gaarovom líci. Ten sa odkotúľal asi dva metre od nej.
„Vidím, že už ti je lepšie.“
Šepol pobavene a hlavne šťastne, keď videl ako sa pousmiala.
„Kazekage, prečo sa vždy snažíte využiť moju nepozornosť?“
Usmiala sa a posunula sa bližšie k nemu.
„Lebo ťa milujem?“
Spýtal sa a prisunul sa aj on, objal ju a pozrel sa jej do očí.
„Ale, ale Kazeka.....“
Chcela mu čosi vytknúť ale už nestihla, pretože jeho pery sa priblížili k jej a obaja sa nechali unášať sladkou chuťou lásky.
Bol to ten najkrajší bozk aký kedy zažili.