Keď minulosť nedá pokoja... 1

No síce pochybujem, o tom, či to je horror.... Ale to dúfam vadiť nebude. Je to také malé pokračko ku Misii v Akatsuki, ale keďže misia tam nie je, síce Akatsuki zase raz budú píliť nervy- a to statočne- dala som tomu krapet iný názov A už to radšej píšem v 3. osobe
A teraz k veci:

Malé dievča....podlaha od krvi....triasla sa....plakala....skláňala sa nad mužom....kvapky mu dopadali na pokojnú tvár....sklený pohľad....bol mŕtvy....ona plakala....plakala....vlasy im splývali do lesklej kopy....ruka muža zvierala akýsi zápisník....kroky...niekto prišiel....otočila sa a...

Z podivnej nočnej mory ju vytrhol chlad, ktorý cítila na čele. Studená voda jej stiekla do uší a vlasov. Chladilo ju to za krkom, no zároveň ju to príjemne šteklilo. Nútilo ju to otvoriť oči. Pomaly si uvedomovala, že leží na mäkkej posteli. Na čele mala očividne obklad. Pokrútila nosom, aby potlačila kýchnutie. Chcela si ho utrieť, no rukami nemohla skoro ani pohnúť. Len čo jej vystrelila do ramena prudká bolesť. Zasyčala. Radšej ich položila späť ku telu. V tom si uvedomila taký jeden malý, no veľmi zásadný fakt. Bola vlastne skoro nahá. Pod dekami, ktoré ju prikrívali, mala len obväzy. Potila sa. Niekto vedľa nej sa strhol. Doteraz si ho nevšimla. Zaklipkal očami a vymenil jej obklad. Namočil, vyžmýkal, a znova pricapil na čelo. Potom sa na ňu škodoradostne usmial.
"Bolí to?" spýtal sa jej a zas skoro zaspal. Očividne nespal tak dlho, že si to chudák vlastne ani nepamätá. Zúfalo potreboval aspoň kaffe. Pomaly prikývla, pričom sa jej vlhký uterák zošmykol na koreň nosa. Odfrkla si. Dotyšný sa opäť zchuti zasmial. Prstom jej ho posunul naspäť na čelo. Až vtedy zbadala, kto je vlastne jej ošetrovateľ. Ostala naň civieť s otvorenými ústami.
"Uchiha Itachi? Si to ty?"
Naklonil sa ku nej, aby ho videla lepšie. Zrazu už nemal problém udržať viečka. Príjemne sa usmial, no jej príjemne nebolo. Takže on sa o ňu staral po celý ten čas?
"Tak teda ďakujem ti" zamumlala, aby sa konečne odtiahol. Uhla pohľadom, vážne jej to vadilo.Len pokrčil plecami. Stiahol jej obklad, a hodil ho do lávora, ktorý čupel pri posteli.Trochu ju vytiahol do sedu a strčil jej do rúk polievku. Opäť zasyčala od bolesti. Držala misku s lyžicou, neschopná pohybu.Túžobne hľadela na pariacu sa gebuzinku vo vnútri. Naklonila sa ku nej, že to aspoň vypije, no nešlo to.Žalostne sa oprela o vankúš a hodila naňho zúfalý pohľad. Dobre sa na nej bavil. Vyplazila jazyk.Sadol si bližšie ku nej a zobral jej polievku z rúk. Nabral, zamieril jej ku ústam..
"Itachi...viem jesť aj sama! Mmmmm!!"namietla, no už mala zapchaté ústa polievkou. Sťažka prehltla. Pobúrene naňho pozrela.
"Jasné, vidím" nadvihol obočie a zasmial sa na nej. Výhražné pohľady si nevšímal, kŕmil ju ďalej. Robil to až s podivnou ochotou. "Nechcene" sa netrafil, a hustý vývar jej stiekol po brade.
"Ups, nechcel som." zaškeril sa nevinne.Položil misku a otrel jej ju rukávom. Díval sa jej do očí. Mala v nich výraz *len-to-skus-a-mas-po-xichte* . Utrel jej ju ešte raz, no pomalšie. Zahryzla si do pery. Nebola schopná vydať ani hláska. Obrátila hlavu, čo mu malo dať najavo jasné nie. No nedal si povedať.
"Staral som sa o teba celý týždeň. Vieš, čakám odmenu..."zatiahol sladko a odhŕňal jej vlasy. Chytil ju jemne pod bradou a otočil ku sebe. Nemohla nič robiť, hlas jej akoby zamrzol...Nechcela mu to uľahčiť. Rozhodla sa nevydať ani jeden zvuk, ktorý by ho potešil. Chcela mu to aj povedať, no len čo otvorila ústa, zapchal jej ich bozkom. Zamračila sa. Bolo to vlastne celkom príjemné... No kým nestratila zdravý rozum, mykla hlavou, nech ju pustí. Márna snaha. Držal jej ju pevne. Z hrdla sa jej vydral aj napriek všetkému úsiliu zadržať ho, hlboký ston.Keď sa od nej konečne odtiahol, bola od zlosti celá červená. V očiach hromy-blesky. Vzdychol a pokrútil hlavou.
"Takto nikoho nezbalíš" pohladil ju po krku, a na jej úľavu smeroval vyššie. No aj tak. Naklonil sa a pobozkal ju na ucho. Ak bola červená predtým, nemohlo sa to rovnať s tým, ako vyzerala teraz. A zas ten ston.
"Choď odomňa prosím ťa ďalej!" zakričala, keď nabrala dych. Bolelo ju celé telo a nemala náladu sa s ním hrať jeho perverzné hrátky. Zas jej do ramena vystreliala bolesť a miestnosť sa jej roztancovala pred očami...

Zas to dievča....plakala....POKRAčOVANIE NABUDÚCE....XD