Tajomstvá sveta-17.kapitola

17. kapitola: Monštrum chce von. Prales v púšti

Azazel sa len uškrnul a objavilo sa tam rovnakým spôsobom, lenže bez pečatí, 100 Azazelov.

Takto trénovali asi 2 hodiny a Naruto sa snažil čo sa dalo. Napadlo ho, že sa nemusí sústreďovať na seba, ale na tie kamienky, ktoré na neho leteli.
„V boji bude ľahšie ak sa sústredíš na seba a svoje okolie ako na predmet, ktorý na teba ide. Ale ideš na to dobre.“ pochválil ho Azazel.
„Ja to dokážem, musím. Pre svoj sen. Pre Konohu. Pre Hinatu.“ hovoril si v duchu Naruto.
Ani si neuvedomil, jeho oči začali červenať a jeho telo začala obklopovať červená čakra, ktorá nadobudla tvar líšky s 3 chvostmi.
„A toto chceš robiť zakaždým? To nie je riešenie. Tak ho zažeň tam, odkiaľ vyšiel a pokračujme!“ zavelil Azazel.
Kyuubi sa cez Narutove oči na neho pozrel a niečo sa mu na ňom nezdalo. Cítil niečo, čo ešte nikdy necítil. Cítil strach a zároveň rešpekt. Zrazu sa Naruto objavil znova v miestnosti s klietkou, kde za mrežami a pečaťou sídlil jeho démon vypúšťajúci čakru, ktorá ho pomaly pohlcovala. Ale niečo sa mu tam nezdalo; bolo tam nejako viacej svetla.
„Páľ odo mňa preč ty blbá líška!“ zavelil Naruto a v tom momente mreže zažiarili a čakra, čo bola mimo zmenila svoju farbu na modrú a začala sa vťahovať do Naruta.
„No vidíš, treba si udržať chladnú hlavu, netreba sa rozrušovať.“ povedal mu s povzdychom Azazel, „Môžeme pokračovať?“ spýtal sa ešte.
Naruto sa takto už dávno necítil; cítil sa silnejší, menej unavený. Zrazu na neho Azazel hodil jeden kamienok, ktorý ho vytrhol z rozjímania. Dostal ale nápad, ktorý začal hneď aj realizovať. Sústredil všetku svoju duševnú silu pod kožu a začal ju pomaly vypúšťať von a pridávať jej veternú podstatu. Všimol si, že na neho letí jeden kameň, no asi 20 centimetrov od neho sa zastavil. A to sa stalo aj u každého jeho klonu. Preto ich radšej zrušil a zhlboka dýchal od toľkého prívalu skúseností.
„Tak, vidím, že ti to už začína ísť. Skúsim teraz po tebe hodiť kunai, zvládol by si to?“ spýtal sa ho zvedavo.
Naruto len prikývol a zaujal postoj. Azazel vytiahol jeden kunai, chvíľu si ho pohadzoval v rukách, pretáčal a potom nečakane hodil. Naruto to ani veľmi nečakal, ale div divúci sa mu ho podarilo zastaviť.
„Naruto, techniky tohto tipu sa ti po určitom čase budú aktivovať aj samé, rovnako ako si sa učil dajme tomu sústreďované uvoľňovanie čakry do chodidiel, aby si mohol chodiť po vode a podobne. Daj ho sem, skúsim ešte niečo.“ navrhol Azazel nastavujúc ruku.
Naruto ten zastavený kunai nezobral do ruky, ale ho odsunul vzduchom Azazelovi do dlane.
Ten sa nad tým len pousmial, pevne ho uchytil a okolo ostria sa objavila červená čakra. Takto upraveným kunaiom zamieril a hodil. Naruto vytušil, že to nebude asi niečo príjemné a tak sa snažil svoju novonadobudnutú techniku nejako použiť. Ani netušil ako, ale okolo neho sa utvoril kruh z ohňa, ktorého teplo ale príliš nepociťoval. Potom akoby cítil nejaké zovretie a prudkým napnutím tela sa ho zbavil. Vtedy zmizol aj ten kruh, čo ho obklopoval.
„Čo to do pekla bolo?“ spýtal sa nechápavo Naruto.
„To bol kunai obohatený o ohňovú čakru. Vzduch je v podstate slabší ako oheň, ale dá sa to aj otočiť, ak ho od seba udržíš dosť ďaleko. A ty si ho nielenže udržal, ale si sa ho aj zbavil.“ pochválil ho, „A to je asi tak všetko, čo som ťa chcel dnes naučiť. Je už len a len na tebe ako to ešte použiješ. Ja ti teraz ukážem ešte 3 také experimenty, ale ak sa ich budeš chcieť naučiť, tak len bez mojej pomoci.“ povedal mu znudene Azazel.
„Najviac využívam tieto 3: tlakovú vlnu, ktorá spacifikuje viacero ľudí naraz, potom ochranu nejakej osoby a to posledné ti poviem ak sa pozrieš na nohy.“ povedal Azazel s úškrnom pre neho typickým.
Naruto si obzrel svoje nohy a skoro onemel. Nie však od toho, čo na nich mal, ale od toho, kde ich mal. Visel v asi 20 metrovej výške a ani nevedel ako.
„Niektorí ľudia to nazývajú levitácia, ale je to proste len usmernenie čakrovej podstaty a manévrovanie s ňou.“ vysvetlil mu to Azazel a pomaly sa vzniesli späť na zem.
„Paráda, tak na tomto popracujem. To sa mi celkom zapáčilo.“ rozmýšľal nahlas Naruto.
„A mám na teba ešte jednu prosbu: používaj to len v nutných prípadoch, poprípade ako tromf na skúšku a nikomu o tom nehovor, dobre?“ nakázal mu ešte Azazel.
Naruto len neochotne prikývol, lebo ho to, že ju nemôže hneď každému ukázať trochu znechutilo.
„Nevieš náhodou, koľko je hodín?“ spýtal sa ešte Azazel pozerajúc na slnko.
Naruto sa pozrel na hodinky a znudene povedal: „O 5 minút 4. Prečo?“ spýtal sa nechápavo.
Netrvalo ani pol minúty, keď sa ozvalo od oboch: „A kurnik!!!“. Pozreli na seba a znovu jednohlasne zvolali: „Hinata.“„Ino.“ a utekali domov.
Naruto vbehol dnu, keď práve jeho hodiny odbíjali štvrtú hodinu, pričom sa zhrozil a začal sa zmetene prehrabávať v svojich porozhadzovaných veciach a zisťovať, ktoré z nich sú čisté. Nakoniec našiel nejaké tričko, nohavice a samozrejme čisté boxerky. Rýchlo to natiahol na seba a vybehol k miestu ich stretnutia. Bežal závratnou rýchlosťou, ponarážal do mnohých ľudí ale neobťažoval sa ospravedlňovaním. To miesto bolo už na dohľad, no Hinatu ešte nikde nevidel. Radšej si teda sadol na blízku lavičku a oddychoval po takom behu.
Hinata práve kráčala po chodníku, keď uvidela Naruta celého červeného v tvári a zhlboka dýchajúceho. Rýchlo k nemu pribehla a starostlivo sa spýtala: „Naruto, nie je ti nič? Si taký červený a tak rýchlo dýchaš.“ strachovala sa o neho Hinata.
„Nič mi nie je Hin, len som bežal trochu rýchlo a tak oddychujem.“ povedal milo Naruto a zdvíhal sa na nohy, „Tak čo, kam pôjdeme? Nedáme si najskôr ramen, nejako som vyhladol.“ priznal Naruto, načo Hinata len kývla hlavou a už sa poberali oným smerom.
Ako sa Naruto s Azazelom rozišli, tak domov dobehli obaja v tú istú chvíľu. Azazel vybehol úžasnou rýchlosťou po schodoch, rýchlo sa stihol ešte osprchovať a nahodil na seba niečo, čo deň predtým kúpil s Ino. Pozrel sa na hodiny a usúdil, že bude musieť použiť nejaké jutsu aby to stihol včas. Sústredil sa na miesto ich stretnutia a razom tam bol. V diaľke uvidel Ino, tak sa frajersky oprel o strom a čakal. Ino bola o chvíľku pri ňom, vášnivo sa pobozkali a odkráčali zaľúbene cestičkou v parku. Azazel sa zaujímal, čo také Ino za ten týždeň, čo tu nebol zažila a tá mu to radostne vyrozprávala, že jej malý brat Joshi už ukončil akadémiu a že pravdepodobne ho stretne na skúške, ďalej mu porozprávala všetko, čo sa podozvedala za celý týždeň, na čom sa Azazel z chuti zasmial a ešte že dnes sa celý čas starala o tú kvetinu. Azazel jej zas povedal, že dnes trochu trénoval s Narutom, nech sa nezahanbí na skúškach.
Ako tak kráčali a rozprávali sa, ani nepostrehli, že sú v samotnom srdci tohto rozľahlého parku. Sadli si tam na lavičku, pritúlili sa k sebe a pozorovali, ako si tam labute čistia perie a veveričky sa bijú o nejaký spadnutý keks.
Medzitým Naruto čakal s Hinatou na jednu špeciálnu misku ramenu pre dvoch, ktorý pridal na zoznam pochúťok Teuchi len nedávno. Ako tak sedeli, tak sa rozprávali o kadečom a prišiel rad aj na rodinu. Keďže Naruto tú svoju ani veľmi nepoznal a z Hinatinej rodiny poznal ľudí len po mene, rozhovorila sa o jej sestre. Povedala, že síce minulý rok ju na chuuniínsku skúšku nepripustili, no tento rok tam pôjde stoj čo stoj a že je už rovnako silná ako jej bratranec Neji.
Ako sa tak bavili, Teuchi im naservíroval ich objednaný pokrm a oni sa s chuťou do toho pustili. Uchytili paličky a začali pomaly do seba ťahať dlhé rezance, ale chvíľka nepozornosti a obaja jedli v tú istú chvíľu jeden rezanec, čo bolo príčinou ich bozku práve v momente, keď dnu vošli Ten-Ten s Nejim. Ten len vyvalil oči, sánka mu padla až na zem a nemal jednoducho slov. Naruto ich oboch zbadal a z toho ľaku spadol na zem, pričom stiahol so sebou aj Hinatu, ktorá dopadla priamo na neho.
„Čo tu do pekla robíš s Hinatou Naruto?“ spýtal sa naštvane Neji, keď sa po chvíli spamätal.
„Mám tu s Narutom rande, no a? Čo teba do toho?“ odpovedala mu s dôrazom v hlase Hinata.
Naruto ani nevedel, že v Hinate je vôbec toľko odvahy. Neji na ňu len udivene civel, mysliac si svoje, potom sa otočil, zobral Ten-Ten a odkráčali preč.
Naruto sa pozrel na Hin a v tom momente sa obaja začali smiať ako o dušu.
Celý večer sa rozprávali o tej udalosti až nadišiel čas rozlúčky. Kráčali po ulici ruka v ruke a hľadeli na nebo. Ani nevedeli ako, no už stáli pred bránou do štvrte Hyuuga. Pozreli sa jeden druhému do očí, pomaly sa k sebe priblížili, až sa ich pery navzájom spojili a vytvorili tak jeden dlhý, nádherný bozk, ktorý trval dobré dve minúty. Potom sa od seba odtiahli, Hinata sa veselo usmiala a odkráčala domov. Naruto za ňou hľadel až kým mu nezmizla z dohľadu, otočil sa a išiel priamo domov.
Ako tak sedeli na lavičke, ani nepostrehli ako rýchlo sa zotmelo a ochladilo. Ino sa z pocitu chladu ešte viac pritúlila k Azazelovi a ten ju objal, aby ju zahrial. Navrhol jej, nech sa ešte trochu prejdú, hádam by ich to mohlo otepliť. Ino prikývla na súhlas a stále pritúlená k nemu sa zdvihla. Kráčali po kamennej cestičke v ústrety zapadajúcemu slnku a rozprávali sa o plánoch na ďalší deň. Azazel navrhol, či by si nešli zaplávať, čoho sa ale Ino zdráhala, pretože nevedela dobre plávať. Azazel sa jej ponúkol ako učiteľ s čím samozrejme rada súhlasila..
Pomaly dokráčali až k Ininmu domu, kde sa dlhú chvíľu lúčili a potom odišli každý domov.
Ráno sa ozvalo klopanie na celý dom. Azazel rozospato zišiel dolu len v nohaviciach od pyžama. Pretierajúc si oči otvoril dvere, za ktorými stála Ino v letných voľných šatách.
„Ahoj, tak som tu. Môžeme začať?“ spýtala sa plná elánu, no razom sa začervenala, keď ho videla len v pyžame..
„Čo? Jaj, už je ráno? Počkaj chvíľu v kuchyni, zájdem sa prezliecť.“ povedal jej bežiac hore schodmi.
Ino teda vzala smer kuchyňa. Sadla si tam na barovú stoličku a čakala. Azazel bol za pár minút späť, v plavkách a s prázdnym žalúdkom.
„Dáš si nejaké raňajky?“ spýtal sa jej otvárajúc nejaké dvere.
„Keď ich pripravíš ty a bude to niečo dobré, tak jasné.“ povedala pobavene Ino.
Azazel sa len pousmial, vyniesol odtiaľ krabicu vajíčok, šunku a nejakú zeleninu. Otvoril linku, vytiahol odtiaľ jednu panvicu a nejaký olej. Zapol sporák, všetko to tam postupne nahádzal a po malej chvíli už servíroval na pult úžasnú omeletu. Sadol si vedľa nej a pustili sa do jedenia.
Po výdatných raňajkách vyšli dopredu na verandu, kde bola voda ešte dosť plytká. Ino zhodila zo seba svoje šaty, pod ktorými mala dvojdielne modré plavky. Do obeda sa už dokázala udržať sama na hladine, potom zašli dnu, osušili sa a Azazel začal pripravovať niečo na jedenie. Ino ešte nikdy nevidela, že by sa nejaký chlap tak šikovne obracal v kuchyni. O necelú pol hodinu už boli na tanieroch naservírované cestoviny s nejakou špeciálnou omáčkou, ktorá chutila priam božsky.
Poobede navrhol Azazel, že by ju mohol skúsiť naučiť skákať do vody, tak vyšli tentoraz na zadnú verandu. Ukázal jej šípku, ktorú mala potom zopakovať. Do 6 sa stihla naučiť skákať šípku priam dokonale a vedela urobiť dokonca aj salto vzad.
„Som nejaká hladná.“ povedala po chvíli Ino.
„No, už je dosť neskoro. Tak poďme von z vody.“ zavelil Azazel.
„Dobre, ale nevadilo by ti, ak by som skúsila spraviť večeru ja?“ navrhla mu Ino osušujúc si vlasy.
„Nie, len o 7 hodine mám mať jedno stretnutie, tak na 20 minút, nevadí?“ spýtal sa Azazel prehadzujúc svoju osušku cez zábradlie.
Ino len prikývla a spýtala sa ho, či by nemal niečo na prezlečenie. Vo svojom šatníku mal len chlapské spodné prádlo, čo Ino očividne nevadilo, lebo si zobrala jedny farebné boxerky a dlhé, voľné tričko, ktoré jej siahalo čosi nad kolená. Ako ju tak Azazel videl oblečenú, zdala sa mu v tom jeho obľúbenom tričku neuveriteľne príťažlivá. Tá sa pri jeho pohľade len pousmiala a zišla dolu do kuchyne. Azazel sa po chvíli prebral z toho šoku, hodil na seba nejaké oblečenie a zišiel dolu.
„Do pol hodiny som späť.“ povedal Ino Azazel nežne do uška, tá sa len zachichotala a on vybehol von dverami. Hneď za dverami však zmizol a objavil sa až niekde v púšti.
Stál na jednej dune a obzeral sa po okolí až našiel to čo hľadal. Čakal necelú minútu, až tá postava zahalená v zelenom kimone s kapucňou cez hlavu prišla až k nemu.
„Cesta bola bez problémov?“ spýtal sa prichodiaceho Azazel, ktorý len prikývol.

„Dúfam, že si sa dosť naučil, tak poďme na to.“ povedal Azazel.
Muž v zelenom si dal dolu kapucňu, čím odhalil svoju, vlastne Azazelovu tvár. Vystrel ruku pred seba, ktorou sa dotkol Azazelovho čela a okolo nich sa začala objavovať čakra. Ako sa postupne do seba vnárali, čakry stále pribúdalo, až nastal moment, keď nastalo úplné splynutie, všetka čakra sa rozletela do okruhu 5 kilometrov, kde sa však stočila a takmer všetka sa vrátila späť do Azazela, ostatná sa vtiahla do zeme. Ten príval spomienok, čakry a sily ho zrazil do kolien. Zrazu púšťou prešiel otras a všade naokolo začali vyrastať bujné stromy, kry a tráva.
Azazel sa nad tým pousmial, zobral zelené kimono z piesku, poskladal ho a išiel do tohto novo vyrasteného pralesa. Po asi 5 metroch sa rozletel na piesok, ktorý vietor rozfúkal a rovnakým spôsobom sa objavil pred mólom, pričom pod ním zostalo trochu piesku. Stihol si to všimnúť, preto ho odmietol do vody a vošiel dnu, kde to nádherne voňalo.