Kvetinky útočia 1 : Čo v tom asi bude?

„Dúfam že neprídem neskoro.“ muž bežal v daždi po ceste. „Už je to iba kúsok.“ Hovoril si a bežal stále ďalej. Po chvíli to zbadal. Pribehol k poklopu, odsunul ho nabok, vliezol dovnútra a zasunul poklop späť na miesto. Zliezol dolu rebríkom a rozbehol sa dlhým kanálom. Po chvíli behu zbadal svetlo. Vbehol do veľkej okrúhlej miestnosti.

„Ale ti to trvalo!“ zakričal na neho muž, stojací v tieni na druhej strane miestnosti.

„Prepáč mi to. Mal som s nimi trochu problémy.“ ospravedlňoval sa.

„Máš to?“ spýtal sa muž stojací v tieni.

„No...ehh...nie tak celkom .“

„Áno či nie?“ prudko zdvihol hlas.

„Ja...teda...ehh... áno, mám to.“ povedal a podal druhému mužovi krabicu. Ten mu ju rýchlo vytrhol z ruky. Rýchle krabicu otvoril a boli v nej... boli v nej... boli v nej...

„Pribináčikovia.“ Povedal dojato. „Moji sladký Pribináčikovia.“ Druhý chalan už dávno poznal závislosť svojho šéfa na tejto značke vysoko nekvalitného jogurtu, tak ho to ani moc neprekvapilo. Zrazu sa Mr. Pribináčik otočil. „Ty si tu ešte? Nechaj ma tu osamote s mojimi miláškami.“ Druhý len niečo odfrkol a otočil sa k odchodu. „Počkaj ešte chvíľu. 1 ...2 ...3 ...4 ...5 ... ehh...čo nasleduje po päť?

„Myslím že 7.“odpovedal mu.“

„Jaj díky...teda 5...7...8...9...9...9...kde je desiaty?!?!?!.“

„Kde? Ja neviem. Keď som ich naposledy počítal ...tak ich bolo 10.“

„Buď klameš a zjedol si ho, alebo nevieš počítať. Každopádne ťa...“

„Sasuké??? Čo je to tu za hluk ?“ zakričalo dievča ktoré práve prišlo z druhej strany kanála.

„Nie!!! Chod preč Karin!!! Sú len moji, nikomu ich nedám!!!“ zakričal Sasan.

„Fuj! To by som v živote do huby nedala. Inak, prečo musíme mať úkryt v kanály, smrdí to tu viac ako Juugove trenky, je to tu samá krysa a tma jak v pr*eli.“

„Po prvé! Nič viac ako Juugove trenky smrdieť nemôže. Po druhé! Krysy tu možno sú, ale aspoň budeš mať kamarátky. A po tretie! Bola si už niekedy v pr*eli? Nie? Tak sa nesťažuj. Lebo v pr*eli je možno tma, ale je tam dobre.“ Dal svoje názory Sasan najavo.

„A najhoršie je, že musíme mať na sebe toto. Vypadám v tom ako chodiaca reklama na BauMax. Samá kvetinka na kvetinke. To aj ten Akatsuki plášť s obláčikmi bol lepší. A potom sa môj nediv, že nás stále napadajú včely. Čo je to v poslednom čase s tebou? Najprv to tu bola plná p***l žiletiek...a teraz na každom metre je tu kvetináč alebo vodná fajka. A to ma tiež štve. Najprv tu kytku v tom kvetináči otrháš ...zabalíš tie veci čo na nej rastú do papiera...zapáliš katonom a strčíš to do huby...potom je tu plné dymu a nakoniec sa začneš dusiť ... keď nie dusiť, tak tu začneš pobehovať ako ožratý šimpanz a robíš vtákoviny .“ sťažovala sa Karin.

„Nejaký problém?"

„Nie, nič.“ Odvrkla mu. Zrazu z jedného z kanálov sa doplazil Juugo.

„Máš to?“ povedal Sasan.

„Jasné, aj keď nechápem, prečo si ma poslal pre takú blbosť .“ odpovedal mu Juugo a podal svojmu šéfovi neznámu vec.

„A tu je...“zakričal Sasí a zdvihol nad hlavu tú neznámu vec.

„Ehh...čo chceš robiť stým starým železom?“ spýtal sa ho Suigetsu.

„Aké staré železo. To je legendárne žezlo z chrámu kvetiniek. Volá sa kvetinka smrti.“ Povedal Sasan a začal sa diabolsky smiať.

„Vážne desivý názov.“ Poznamenal Juugo.

„A čo chceš Sasuke s tou kvetinkou smrti spraviť? Priniesť svetu mier a lásku, alebo usmiať všetkých k smrti?“ spýtala sa Karin.

„Nie! Toto žezlo spojením s mojím HMSkom vytvorí legendárne Flower no jutsu.“ujasnil ostatným.

„A čo to znamená ?“ spýtal sa Suigetsu.

„Zničíme Konohu pomocou kvetiniek.“