Neskutočná pravda o tom ako sa Pein (takmer) zadusil na špagete

Prosím podržte sa! Môj prvý pokus o VTIPNÚ jednorázovku. Dúfam, že ma nikto neukameňuje, prípadne nespadne zo stoličky od smiechu (o čom dosť pochybujem)

Neskutočná pravda o tom ako sa Pein (takmer) zadusil na špagete

Bolo idylické dopoludnie v sídle Akatsuki. Aspoň na prvý pohľad do haly. Kisame a Deiadara pokračovali vo svojej týždennej téme na hádku a to- kedy Deidara začne vyrábať na svoje výbuchy aj ryby a prečo jedol shusi.

Začínali s k sebe nebezpečne približovať keď zrazu pomedzi nich preletel Itachi zo zdeseným výrazom na tvári, si držal svoj milovaný konský chvost a občas sa v tom šprinte obzrel na otvorené dvere od Peinovej kancelárie. Ako sa tak znova obzeral zakopol o jednu z Tobiho náhradných masiek.

Hodil peknú držku a zachytil si pri tom vlasy do škáry medzi podlahou.. Keď sa chcel postaviť jeho milované vlásky, ošetrované bambusovým krémom a šampónom, ho stiahli späť k zemi takou silou až dostal mierny otras mozgu a začal škúliť.

Keď sa mu konečne podarilo vytiahnuť svoj najobľúbenejší majetok- nikdy to nepovedzte jeho katane Keri lebo sa naštve- vyrútil sa von dvermi takou rýchlosťou, že ich zabudol otvoriť. Ostala v nich diera tvaru presného obrysu jeho postavy.

Kisame len zakrútil svojou rybacou hlavou a pozrel na kanceláriu. Keď to vyzeralo, že už nehrozí žiadna podobná neriadená strela znova sa pustil do Deiadru.

Po dvoch minútach ale bola ich hádka zase drzo prerušená. Z ešte stále otvorených dverí sa ozval taký vreskot že by zobudil aj mŕtvolu. Tento raz sa z nich vyrútila Konan ale oveľa elegantnejšie ako Itachi.

Vlasy mala po prvý raz rozpustené. Deidara na ňu čumel a napadlo ho, že naozaj môže konkurovať jeho postaveniu najkrásnejšieho člena Akatsuki.

Nas*ane pozerala na všetkých okolo seba a pri tom hľadala gumičku.

Keď bola tesne pri dverách svojej izby z kancelárie sa vynoril Pein. Oči mal vypúlené od zlosti fučal ako býk.

„Deiadara ku mne..... a nájdi aj Sasoriho.....potrebujem s vami rozprávať!“ potom zatresol dvere takou silou že Itachi schovaný v lese nadskočil a tresol si hlavu do stromu.

Deidara si prehrabol svoje dlhé vlasy a machersky pozrel na Kisameho. Potom sa vybral do komory kam sa Sasori zavrel a robil si inventúru svojej zbierky.

Keď tam vtrhol Sasori práve zašíval oblečenie takže bol celý od najrôznejších nití a ihiel. Nestihol sa ani oprášiť a Deidi ho už ťahal za ruku do Peinovej pracovne.

Ten sedel za stolom a pred sebou mal rozložené najrôznejšie nožnice a nože Keď zdvihol pohľad a uvidel ako zo Sasoriho všade visia nite schytil prvé nožnice čo mu prišli pod ruku (na Sasoriho obrovskú smolu záhradnícke) a začal s nimi štikať všade okolo neho.

Nakoniec mal Sasori dostrihaný celý plášť. Pein sa spokojne usmial na miniatúrne kúsky nití čo sa teraz všade váľali.

Potom pozrel na Deidaru a s psychopatickým výrazom sa začal k nemu približovať. Ten po zhliadnutí toho masakru nití pochopil prečo Itachi tak zdrhal a vzal si z neho príklad.

Cestou takmer zrazil nič nechápajúceho Kisameho na zem. Sasori sa len nešťastne pozeral na svoje najlepšie nite ako sa váľajú v centimetrových dĺžkach na zemi.

Nešťastne pozrel na Peina. Potom sa však len otočil na päte a vybehol von z jeho pracovne.

Deidara sa zastavil pred dverami Konaninej izby. Hrubo zatrieskal a ani nečakal na povolenie a rovno vtrhol dnu.

Konan sedela na posteli a okolo nej sa váľalo asi 50 ruží, ktoré rozhnevane skladala. Pozrela na Deidaru ako naštvane stojí v jej dverách.

„Nevieš prečo sa Pein chová tak divne?“ pretisol pomedzi zuby.

Kona len prikývla a ukázala na stoličku oproti svojej posteli. „Začalo to pri jednej našej romantickej večeri....

FLASH BACK

„Oh, Pein to je také milé. Už ani nepamätám kedy sme si spolu nikam takto zašli.“ Konan stála vedľa svojho priateľa s hromadou železa na tele a decentne ho držala pod pažou.

Pohli sa ku vchodu do reštaurácie. Čašník ich usadil k rezervovanému stolu a zdvorilo priniesol MENU.

Obaja si nakoniec dali špagety v syrovej omáčke s makrelami. Keď ich priniesli tak úžasne rozvoniavali.

So zaželaním dobrej chute a pohárom červeného vína sa pustili do jedla. Keď po nejakej chvíli tichého vychutnávania chcel Pein niečo povedať zabehol mu malinký kúsok špagety.

Začal sa dusiť a červenieť. Konan k nemu rýchlo priskočila a udierala ho po chrbte, snažila sa zákerný kúsok cestoviny dostať von.

Z Peina nakoniec vyletel asi 2 centimetre dlhý kúsok tejto cestoviny a skončil na Konaninom krku.

Tá ho trochu znechutene zhodila na zem. Pein zažiadal o účet a cestou domov sa zastrájal, že už nikdy nechce vidieť nič čo sa podobá na špagetu.

Konan myslela, že to je len chvíľkové šialenstvo.

Ale keď ďalší deň vstala na stole mala odkaz, že v Akatsuki sa od dnešného dňa nepovoľujú dlhé vlasy, nite, špagety, šnúrky na uviazanie príveskov musia mať hrúbku minimálne 5cm. S týmto zoznamom sa vybrala do jeho kancelárie kde už pobehoval naštvaný Itachi a hádal sa s Peinom.

Ten sedel ako boh pomsty za stolom a pred ním sa skvela solídna zbierka nožníc, nožov a iných predmetov vhodných na krájanie, strihanie či sekanie.

Nešťastne na neho pozrela lebo si uvedomila, že chce ostrihať aj všetky dlhé vlasy v Akatsuki.

Rázne sa postavil a aj s kaderníckymi nožnicami v ruke sa pohol smerom k Itachimu. Ten keď si to všimol vydal škrek podobný paviánovi a jeho strašidelná cesta halou nám už je známa. Konan mu strelila facku ála Sakura má nervy a odkráčala tiež.

END FLASHBACK

Deidara sedel na stoličke a na Konaninej posteli sa počas toho spomínania objavili aj ďalšie nešťastné individuá v rôznom štádiu hystérie.

Najhoršie na tom bol Itachi, ktorý sa rozhodol prísť machersky cez okno ale zle si vypočítal rovnováhu na to potrebnú a spadol rovno do Konaninej zbierky skutočných sušených ruží.

„Ch-chceš povedať, že sa všetky tieto zmätky môže jeden hlúpy 2cm dlhý kúsok špagety?“ zafňukal Itachi.

Konan prikývla a išla robiť súpisku škôd vo svojej zbierke. Celý zvyšok fňukajúcich, stonajúcich alebo proste naštvaných členov, ktorý sa zúčastnili rozprávania sa vybral pohľadať Paina.

Sedel v kuchyni a lámal špagety na kúsky dlhé asi tak 2 mm.

Nevšimol si, že za ním niekto stojí a tak imitoval rozhovor „pána a obete“:
„Nie prosím, prosím len to nie pane môj. Verne som čakala na svoj čas v hrnci ničím sa neprevinila prosím pustite ma.“ Pein pišťal v predstieraní, že takto rozpráva špageta.

Hnusne sa zasmial a špagetu roztriasol. „Ty možno nie ale tebe podobná sa ma pokúsila zabiť! Preto zhyniete všetky! Všetky cestoviny tvojho druhu, ktoré sa priblížia na dva metre k mojej osobe zhynú bolestnou smrťou!“ opäť sa desivo zasmial a špagetu strčil do drtiča odpadu.

Z tranzu ho prebral až obrovský výbuch smiech za jeho chrbtom. Všetci čo sa ho vybrali hľadať s úmyslom zastaviť túto nehoráznosť a zachrániť svoje milované vlasy alebo nite sa teraz váľali po kuchynskej dlažbe a nemohli lapiť dych.

Po zemi sa valili celé rieky sĺz smiechu. Pein celý červený od hanby a poníženia sa stratil v obláčiku dymu.

Pri jeho obrovskom šťastí sa však objavil v továrni na špagety a rovno v zásobníku. Od takého veľkého množstva špagiet dostal záchvat zúrivosti, ktorý potom prerástol v astmatický.

Nikto si však nevšimol, že je medzi toľkými špagetami aj človek takže jeho následkami sa mu poškodil mozog a teraz na psychiatrickej liečebni imituje smrť špagiet a každé dva dni dostane nový balíček.

THE END