Posledný krát...
Předem se omlouvám všem slovenským obyvatelům konohy...
Jak mnozí z vás jistě vědí, slovenčina není moje rodná řeč a moc dobře ji neovládám. Protože se však v životě má zkusit všechno, rozhodla jsem se napsat „cizojazyčnou“ povídku.
A tady je výsledek...
„Čo si bez teba počnem?“ zašepkal s hlavou zloženou na rukách a mal čo robiť, aby sa nerozplakal.
Pretože tento raz je to posledný krát...
Vždy, keď som potreboval, bol si tu. V časoch dobrých, aj zlých. Sprevádzal si každú moju myšlienku, každý môj krok. Zľahčoval si moje trápenie a smial si sa so mnou vtedy, keď som bol šťastný. Si tu aj dnes... A ja sa smejem... no, možno vo vnútri môjho tela sa strhla búrka a ťažké kvapky sĺz dopadajú na dno mojej prázdnej duše. Pretože tento raz si tu posledný krát...
Každé lúčenie je bolestivé. A toto je jedno z tých najhorších, aké som vo svojom nedlhom živote poznal. Áno, boli sme spolu neuveriteľne krátku dobu. Ale po celý ten čas mi tvoja prítomnosť pomáhala ísť ďalej. Nevzdávať sa. Bojovať. Pre seba, aj pre teba. Lebo, keby som zlyhal, už by sme sa nevideli. Zomrel by som sám a opustený...
Bojoval som, a predsa dnešným dňom všetko skončí. Naše cesty sa rozchádzajú a ja s tým nič nenarobím. Pretože je to úplne inak, než sa dalo predpokladať...
Myslel som, že život bez teba by bola moja smrť, no bolo tomu naopak. Keď som s tebou, umieram. Práve tvoja prítomnosť ma zabíja...
Spomínam si na ten deň. Tá správa bola nečakaná, prekvapujúca, desivá... a neodvolateľná... Ako zasiahnutý bleskom som padol na studenú zem... Pamätám si hlasitý výkrik, ktorý sa mi vydral z pľúc. Ako však mohol prejsť cez moje pery? Hrdlo sa mi stiahlo, v ústach mi vyschlo... Zrazu som si pripadal úbohý, slabý a nemý...
Toto je koniec. Sedím tu s tebou posledný krát a posledný krát môžem cítiť tvoju vôňu. Posledný krát smiem okúsiť jednu z tvojich chutí. Bolo ťažké si zvoliť, pretože máš veľa podôb a si nadmieru zvláštny. Vždy iný... a pritom stále ten istý... Sladký, kyslý, horúci alebo chladný. Miso, Shoyu, Tonkotsu... Instantný z plastového pohárika alebo môj obľúbený z Ichiraku ramen baru... Práve ty, ktorý sa na mňa teraz usmievaš očami z cibuľových krúžkov a ústami zo špirálky tuniaka...
Usmievaš sa na mňa a ja ťa zjem... posledný krát... Lebo od zajtra mi začína prísna diéta, keďže som si skazil zažívanie tvojou nadmernou konzumáciou!
Hnusný, zlý doktor, který Narutovi ten doživotní zákaz ramenu nařídil! Vůbec se nedivím, že se z toho chudák kluk zhroutil přímo v ordinaci.
Snad se vám tahle šílenost líbila, budu ráda, když se k ní jakkoliv vyjádříte.
A co se týče mojí slovenčiny, tak většinu jsem zvládla, ale bez pomoci sorafay bych se neobešla. Hahaha, úryvek z naší ICQ konverzace:
Ty kokso to teda bolo. Tvoja slovenčina je super. Na chvíľu som ti uverila, že si zo Slovenska. A príbeh? Ten bol proste skvelý. Stále som čakala na to, keď sa dozviem o kom to je. Skrátka bolo to super.
vau,ved ty lepsie pises jak slovak... uplne supr pribeh, jaj, normalne ma dostalo a slovencina na jednotku
Moja milá, je to úžasné, fantastické dielko
Jaaj ten začiatok je taký pútavý, že čo sa mu chudáčikovi stalo, a potom príde ten koniec... Ja keď som to čítala, skoro mi sánka padla... Čakala som hocičo, ale to nie. V žiadnom prípade...
Smrrk, chúďa rámenovské, čo sa mu to udialo, už ho nebude papať
hAnička tá slovenčina ti ide vynikajúco, jaaj len ešte píš aj v tomto jazýčku, nemá to chybičku
Autori poviedok čítajte Pravidlá FF!!
Inak vaše poviedky skončia na našom externom blogu ^^
A takisto čítajte aj Důležitá sdělení pro spisovatele a čtenáře FanFiction!!!
Ak si nie ste istí písaním, nájdite si nejakú betu - Inzertní FF nástěnka.
----
Čiarka, taká maličkosť, ale dokáže úplne zmeniť význam vety.
Nezabúdajte na to.