Aj ty smieš milovať...! (07)

Hatake Immary 07 ...

Dnes je hrozný deň!

Mladé dievča sa nespokojne pomrvilo medzi prikrývkami. Cez otvorené okno sa do izby niesol štebot vtákov a detský smiech. Postupne ako sa prebúdzala vybavovali sa jej spomienky zo včera. Ako obabrala brata a rozhovor so Sakurou.
Urobila som správne ak som jej to povedala? Nespravila som chybu? Prečo nad tým teraz premýšľam?! Teraz je to aj tak už jedno!
Vyhrabala sa spod prikrývok. Bosými nôžkami precupitala do kúpeľne. Niečo jej nesedelo.
Ale čo?
To netušila. Rýchlo sa osprchovala, umyla bielo-šedé vlasy a len tak v uteráku vbehla do izba. Izba bola perfektne uprataná. Upratovala ju včera... vlastne už dnes. Piplala sa s tým do tretej rána. No stálo to za to. Už aj je začalo liezť na nervy aký ma bodrel. Otvorila veľkú skriňu dokorán. Všetky veci boli úhľadne poskladané a rozdelené podľa toho čo to bolo. Zvlášť mala trička s krátkym rukávom, s dlhým, nohavice, kimoná a podobne. Rukou sa načiahla po oblečení čo nosí obyčajne.
Nie! Dnes si vezmem niečo iné.
Vybrala sa krátke čierne kraťasky. Pod to sieťované punčocháče po kolená. (Podobné ako ma Temari, ale rovnako dlhé.) Potom kimono tmavozelenej farby.(Podobný strih ako nosila Sakura ešte na začiatku.) Na ktorom mala bielou niťou povyšívane rôzne exotické kvety a uprostred nich bol majestátny žeriav. Na ruky si natiahla čierne rukavice po zápästia bez prstov. Takto nahodená sa postavila pred veľké zrkadlo. Vykrúcala sa pred ním premýšľajúc či nevyzerá ako strašiak do maku. Spokojná s výsledkom sa obrátila k oknu. Zarazila sa.
Tak preto som mala taký zvláštny pocit!
Odkedy sa prebudila bol v byte až podozrivý kľud.
„Sashi?“ Šepla.
„Sashi?!“ Tentoraz už zakričala z plných pľúc. (Susedia z nej budú mať radosť.)
NIČ!
To sa na Sashi nepodobalo. Aby sa neozvala keď ju Immary volá.
Kde v pekle len môže byť?
„Kakashi?“ Ani on sa neozval. Nakukla do jeho izby... Bola prázdna. Prevrátila byt hore nohami. Nikde ich nenašla. Pokrčila ramenami a pobrala sa do kuchyne. Z chladničky si vytiahla krabicu jablkovej šťavy. Zbožňovala ju. Naliala až po samí okraj skleneného pohára, ktorí vytiahla zo skrinky. Pohár položila na bok aby sa šťava trošku ohriala. Nemala rada keď bola veľmi studená. Kým si opekala hrianky na sklenenom pohári sa vytvorila tenká vrstva rosy. Siahla po pohári... Pohár sa jej akosi vyšmykol a bol by spadol na zem ak by ho včas nezachytila. Časť šťavy sa vyliala na dlážku.
„Dokelu!“ Siahla po papierovej utierke aby poutierala šťavu zo zeme no v tom čosi zacítila. Zdvihla pohľad k hriankovaču.
„To snáď nie je možné!“ Vrhla sa k nemu. Pošmykla sa však na šťave a ona dopadla na zem. Až to zadunelo. Pred očami dokonca videla hviezdičky. Na chvíľku stratila vedomie. Prebrala sa až o čosi neskôr. Hlava ju neznesiteľne bolela. Musela si ju poriadne udrieť. Hneď po belosti jej do nosa udrel štipľavý zápach. Zaklipkala očami. Kuchyňa bola mierne zadymená. Štvornožky sa dostala k stolu. Zapierajúc sa oň sa postavila. Hrianky jej už nepripomínali hrianky, ale uhlie. Ihneď Immary prešiel hlad. Rozčúlene otvorila okno. Skoro sa jej podarilo rozbiť ho. Poobzerala sa po kuchyni.
„No super! Dnes mám naozaj perfektný deň! Kým to tu dám do poriadku umriem vekom!!!“ Ako prvé vyutierala dlážku. Potom poriadne vyzametala sklo z rozbitého pohára. Ktorý sa rozbil, keď jej vyletel z ruky pri páde, rozbil sa o stenu a na stene ostala veľká mokrá škvrna. Len sa modlila aby tam neostal fľak keď to vyschne.
Spálene hrianky leteli ihneď do koša. Len sa tak za nimi zaprášilo. Na koniec si nechala svoje kimono. Musela ho v rukách preprať. Aspoň miesto kde mala kimono mokré od šťavy. Mala ho veľmi rada a nemienila si ho zničiť s jablkovou šťavou. Konečné finále bola hodina ktorú strávila s fénom na vlasy v ruke. Snažila sa čo najskôr vysušiť kimono. Konečne oblečená sa pobrala z izby. V bruchu jej nahlas zaškvŕkalo. Naje sa cestou. Niečo si kúpi v stánku.
Koľko asi môže byť hodín?
Nakukla ešte do Kakashiho izby. Pozrela na budík, stuhla.
11:09
„NO ZBOHOM!!!“ Plesla sa pri tom po čele. Pred dvoma hodinami mala byť na akadémii u Tsunade! Vyletela z bytu ako namydlený blesk. Ešte sa však musela vrátiť aby zamkla byt. Cestou si poriadne švihla. Akadémia bola dosť ďaleko od ich bytu. Ona to však stihla ani nie za dve minúty čo bol jej rekordný čas. Možno by bol aj na ginesovu knihu...

Bez zaklopania vrazila do Tsunadinej kancelárie. Na jej prekvapenie tam nik nebol. To už Immary nevydržala a rozčúlene vybuchla.
„Kde vpekle dnes všetci su!!!!!“
Najprv Sashi. Potom Kakashi a teraz Tsunade?!
Podišla ku stolu. Bol Úhľadne uprataný.
Asi tu bola Shizune.
Prebleslo jej hlavou. Tsunade bola až priveľký zmätkár a bordelár. Aspoň v tomto si boli podobne... xD Škodoradostne sa usmiala. Teraz má skvelú možnosť trošku sa pohrabať Tsunade v kancelárii. Ako dieťa po tom vždy túžila prezrieť si kanceláriu Hokageho. Ani nevedela presne prečo.
„Nie! TO nemôžem. Ak by ma nachytala pri sliedeni v kancelárii zlomila by mi všetky kosti v tele.“ Usmiala sa ešte viac.
„Samozrejme ak by ma najprv chytila. Čo v jej veku už nie je akosi možné. Ale predsa aj tak už idem neskoro, nejdem sa zbytočne zdržovať.“ Rozbehla sa smerom von. Zabrzdilo ju čosi. Presnejšie, vrazila do čohosi. Bola mi spadla ak by ju pevná ruka nezachytila včas. Zdvihla oči k jej záchrancovi od modriny na zadku. Aj keď za to mohla ta istá osoba. Zbadala tvár ktorá jej bola tak veľmi povedomá. Bol to...

„Kotetsu?“ Keď bola dieťa trávila s ním veľa času. Mál v tom zásluhu aj Kakashi. Keďže veľa času trávil na akadémii tak tu sním bola aj ona. Samozrejme sa ihneď pridala k ľuďom ktorí často vyrábali problémy. Medzi nimi bol aj Kotetsu a Izumo. Radi si uťahovali z ostatných, Immary im pravdaže v tom pomáhala. Vtom čase si užili veľa zábavy, ale aj výpraskov. Hlavne ak ich nachytali pri nejakom huncútstve. Keďže bola dievča a najmladšia zlízli si to väčšinou iba chalani.
Neskôr sa stala genínom, to už nemala toľko času. Mala svoj tím a veľa času trávila tréningom. Nakoniec úplne odišla. To bol úplný koniec ich tria.
„Kam že kam sa tak ponáhľaš?“ Usmial sa zoširoka. Musela uznať, že vyzeral dobre. Za tie roky sa nezmenil vôbec. Iba jej pohľad na opačné pohlavie.
„Fúú... musím uznať, že si sa za tie roky poriadne zmenila.“
„Zato ti vôbec.“ V očiach sa jej zalesklo, presne tak ako keď bola mladšia.
„Nevidel si náhodou Tsunade a Kakashiho?“ Akosi ju ešte nepúšťal z objatia.
„Hmm... pokiaľ viem sú na tréningovom ihrisku a čakajú na teba.“ Immary sa chcela ihneď za nimi vybrať, bránila jej v tom však Kotetsuho ruka. S jedným zdvihnutým obočím sa zahľadela naňho.
„Deje sa niečo?“ Zahlaholil s nevinným výrazom.“
„Vieš čo ani nie...“ Tvárila sa akoby premýšľala.
„... Iba ak by si ma už konečne pustil!!!“
„Hmm... popremýšľam.“
„Kotetsu!“
„Dobre, dobre! Ale iba pod podmienkou, že večer so mnou zájdeš niekam von. Čo ty na to?“
„Dobrý vtip!“
„To nie je vtip.“
„Tak v tom prípade... samozrejme, že he... NIE!!!“
„Prečo?“
„Lebo nie! Pusť ma už konečne!!!“ Immary už pomali besnela od jednu. Zbytočne ju zdržoval. Aj tak už šla dosť neskoro!
„Tak dobre. Pre tento krát ťa pustím. Ešte sme však spolu neskončili.“ Immary sa ihneď rozbehla. Tesne predtým ako zmizla za rohom zakričala.
„Tým by som si na tvojom mieste nebola istá!“ Kotetsu stál na mieste, hľadel na miesto kde zmizla.
„No do kelu! Kto by povedal, že z toho káčatka vyrastie taká pekná baba?!“ Škodoradostne sa usmial.
„kakashi bude mať čo robiť, aby odohnal všetkých tých nápadníkov ktorí sa začnú okolo nej točiť.“ Vravel si sám pre seba.
„Tak to ti brácho nezávidím ani náhodou!“

Immary už z diaľky videla Tsunade a brata. Naozaj čakali na tréningovom ihrisku. Ihrisko slúžilo najme pre mladých učňov z ktorých neskôr sa stávali geníni. Ako bežala po tráve zakopla o čosi. Zamávala rukami vo vzduchu v márnom pokuse o čosi sa zachytiť. Dopadla doluznačky, tvárou sa zaryla do mäkkej trávy.
„Aaauuu!“ Ozvalo sa vedľa nej. Nadvihla sa na rukách skúmajúc kto zapríčinil dnes už skoro jej tretí pád. Na zemi ležal Naruto. Ležérne rozvalený. Pravdepodobne sa opaľoval alebo spal.
„Dopekla Naruto to si nevieš ľahnúť niekam kde nebudeš zavadzať?!“
„To ty by si mala dávať väčší pozor!... Mimochodom kde si toľko bola?! Čakáme tu už na teba dve hodiny.“
„Do toho ťa nič.“ Odbila ho hneď. Nechala ho tak a ponáhľala sa za bratom, ktorí si ju vďaka jej “nástupu“ stihol všimnúť.
„No konečne, že sa ti uráčilo dôjsť!“ Neodpustila si sarkastickú poznámku Tsunade. Immary na ňu vrhla nazlostený pohľad. Neušiel mu ani Kakashi.
„Prečo si ma nezobudil?“ Vyčítala mu.
„Myslel som že ťa zobudí Sashi.“
„Čo?! Takže ona tu s tebou nie je?!“ Kakashi zavrtel hlavou.
„Nie! Prečo?“ Immary sa začala zmocňovať panika so strachom.
„Ona... doma nebola. Myslela som... Dopekla!“ Zakliala rozbehnúc sa smerom k hlavnému vchodu.
Immary počkaj!“ Kakashi vytiahol akýsi zvitok a hodil jej ho. Immary sa mu lepšie prizrela. Bol to zvitok ktorým privolával jeho ninja psy.
„Ďakujem!“ Zavolala a už jej nebolo. Len o pár sekúnd neskôr sa vedľa Kakashiho a Tsunade objavila Sakura. Musela prísť opačnou stranou ako odišla Immary. Vedľa nej stála Sashi s vyplazeným jazykom.
„Kam tak Immary bežala?“ Piata aj Kakashi sa obzreli. Nato sa nahlas rozosmiali. Naruto po nich vrhol pohľad ( ala... ste všetci zrelí do blázinca).
„Kde si našla Sahi?“
„Bola s Kibom a Akamarum. Prečo?“
„Pretože Immaru ju všade hľadá. Keď zistí kde bola vypráši jej kožuch.“ Odvetil Kakashi so smiechom. Sučka smutne zakňučala. Stiahla chvost a zvesila hlavu. Veľmi dobre vedela čo ju čaká.
„Naruto choď za Immary a povec jej, že Sashi sa už našla.“
„Musííím?“
„ANO!“
„Uuuuf... Tak dobre sensei.“

Poznámka autora: Tadááá!!! Nechápem ako som bola niečoho podobného zo seba vypotiť... Tato časť prešla kompletnými rekonštrukciami. Ak by ste videli originál tak by ste to vôbec nespoznali... Keď sa darí tak sa darí... teraz už len záleži či v tom dobrom zmysle alebo v tom zlom. To záleži v akom uhle pohľadu nato zírate... Akosi mám dobru náladu ani neviem... prečo... vlastne viem, ale je to tke moje tajomstvo...