Pomoc! Krvácam! VI. (Keď sa mstia tebe!)

Konečne sa dokázali stratiť všetkým prenásledovateľom. Prišiel zaslúžený odpočinok.
Chvíľu posedieť v zelenej tráve pri zurčiacom potôčiku.
TO JE TAK FÁJN...
Ľahol si s malým úsmevom do trávy Sasuke.
Soru a Ashiori riešia ich bývalú parťáčku a on si tu ležká v trávičke, v kľude a pokoji. Takto sa už dlho necítil. V teple na slniečku. Hľadel do modrého nebíčka, kým mu ten pohľad nezastala jej bledá tvár.
Zamračil sa na ňu, akoby bola z iného sveta.
Porozhliadala sa po okolí, a keď nikoho v blízkosti neobjavila, sadla si k nemu do trávy.
Čo sa týkalo toho šialeného Sorovho plánu, že ich má tá podivná žena doviesť ako zajatcov k jej zamestnávateľovi aby sa tam s ním vyriadili, tak ten plán mu práve vymetal z hlavy Ashiory.
Sasuke len zle pozrel na Sora, pretože ho nenapadala žiadna vhodná nadávka na jeho osobu. Tak mu dal len prívetivú ranu po hlave.

"...mám na teba otázku..."
Prehovorila Yonwa k Sasukemu s pohľadom do korún stromov.
Mlčal, takže to brala ako súhlas.
"...máš niekoho, komu sa chceš pomstiť?"
Mala teda šťastie, že sa mu nedívala do očí, asi by ju tým pohľadom uškvaril za živa.
Čo ju je vôbec do toho, komu sa chce alebo sa chcel pomstiť? Je to len jeho vec, jeho život. A i keby chcel zabiť práve ju, tak mu to nikto nevyhovorý.
Je mu úplne jedno kto kým je a čo si o ňom kto myslí. Má len tento život, tak ho chce žiť podľa seba. Bude si robiť čo chce a s kým chce! Je to jeho rozhodnutie. A všetci, čo mu do toho budú zasahovať sa môžu okamžite pripísať na jeho čiernu listinu. Výnimkou je Soru. Ten sa mu bude vŕtať vo všetkom aj po smrti.
"Stáva sa z teba napodobenina assasiana?"
A vtedy to z nej vypadlo. A to okamžite.
"...vieš, že sú ľudia, ktorí sa túžia pomstiť práve tebe? Asi si im vzal to, čo niekto vzal aj tebe..."
Sasuke si povzdychol k bielému mráčku na oblohe.
"...no áno, to známe "pomsta privádza len pomstu."
Posadil sa. Takže bol otočený k nej bokom. Díval sa do tečúcej vody v potoku.
"...človek sa skrátka musí občas pomstiť. Znie to hrubo, ale tá bolesť...ten smútok..."
Sklonil hlavu a tmavý pohľad očí, ktoré sa preniesli do minulosti.
"...nikto nepochopí tvojej bolesti. Každý trpíme vlastným spôsobom. V každom z nás prebiehajú pocity inak. Nieko to vzdá, a žije s tou bolesťou, že raz zabudne. A niekto, nevládze žiť s toľkou bolesťou a nenávisťou, tak hľadá vyníka..."
Yonwa pozrela k zlatistému slnku, ktoré sa jej zalesklo v očiach.
"Ako som už povedal, ľudia sú rôzny a majú právo na chyby a vlastné rozhodnutia. Ak potrebujú pomstu aby sa im uľavilo, tak nech sa pomstia...je ťažké s tým žiť...ovládne ťa pocit viny. Cítiš všetkých ktorým si nedokázala pomôcť...nikdy neodídu v pokoji z tvojho života, pokiaľ im nevrátiš slobodu...ten pocit a odpoveď na otázku "prečo?"
Je naozaj život o vlastných pocitoch a túžbach? A nie je to egoizmus a arogancia?
Lenže ona vedela, že sa pomstí. Urobí to, už len preto, čo jej urobil Deidara a ten všivák Pein.
"Človek si musí najskôr vyriešiť svoje problémy."
Ale tu nešlo teraz o ňu a jej pomstu. Prizná to, má strach o niekoho iného. Nikoho, kto ju vyslobodil. O niekoho, kto vyslovil tie slová, tú nádej ktorú stratila...
"...keď som umierala...ďakovala som bohu, že mi poslal anjela..."
Sasuke pozrel do jej tváre zaplavenej jantárovým slnkom, ktoré prestúpilo jej chladnú tvár. Vyzerala tak nevinne. Nikdy by nepomyslel, že niekto ako ona dokáže bezcitne vziať život.
"...on mi odpustil. Odpustil mi Sasuke...pochopil a odpustil...vtedy, akoby sa môj svet rozžiaril...ten pocit...odpustenie..."
Pousmial sa k cestičke ktorá viedla cez les. No áno ten "anjelik" nie je tak celkom obyčajný človek. Síce sa chová občas ako decko, a akoby zožral múdrosť a silu celého sveta, ale stále je to človek ktorý žije s najväčším hriechom s vedomím, že jemu zrejme nikdy nikto neodpustí.
"...no áno, Soru je zvláštny..."
Teraz bol čas na jej otázku.
"Vieš ako sa Soru stal assasianom?"
Sasukeho to zarazilo. Čo tak o ňom vyzvedá? Nie je to vari ona, čo do neho večne skáče? To sa jej postoj k nemu zmenil cez noc?
"...prečo sa ho nespýtaš sama?"
Okamžite sa mu odvrátila. Tak toto je teda naozaj divné.
"Prečo to chceš vedieť?"
"Ja len, že o ňom nič neviem."
Moc jej teda rozhodne neveril. Nevie, či je dobrý nápad jej tu rozprávať o veciach, ktoré by mohla použiť proti nemu. Keby to chcela tak moc vedieť, spýtala by sa to Sora. A pri tom, tá ich spoločná cesta za odpustením, ako to volá Ashiory, by ich mala zblížiť, čo sa zatiaľ nedeje.
"Mo skrátka spočiatku musel sa niečím živiť."
Yonwa sa zamračila. On jej to nechce povedať! Vidí to na ňom.
Postavila sa.
"Ty mi neveríš?"
Sasuke sa tak isto postavil. Založil ruky na hrudi a otočil sa k nej. Jemu ani tá farba slnka nemenila výraz chladnosti.
"Nie."
Tvorilo sa medzi nimi napätie. Ešte chvíľu a buď by sa rozišli alebo po sebe skočili. To sa už nedozvedia, pretože medzi nich vpadol ten hnedovlasý anjelik.
"Čo tak skleslo Sasuke?"
Rozhodol sa ignorovať jeho otázku.
"Kde je Ashiory?"
"No, on, totiž..."
"Čo ste s ňou spravili?"
Zapojila sa Yonwa.
"Ashiory ju zabil."
Soru sa zrazu tváril ako kus ľadu. A jediné, čo prenikalo cez to ticho medzi trojicou, bol tichý šum lístia a zurčanie vody.
"Prečo?"
Strohá otázka Yonwi.
"Pre bezpečnosť."
"A prečo nie ty?"
Soru pozrel na Yonwu ktorá hľadela do zeme.
"Proste to spravil on."
Zadívala sa na neho.
"Takže by si to zvládol?"
"Bol to boj! Nepriviazal ju ku stromu a..."
"Takže zabíjaš pre bezpečie?"
Nechápavo na ňu pozrel.
"O čo ti ide?"
"O nič, len že môj anjel, nie je z nebies..."
Zvrtla sa a odkráčala k lesu...