Deň, keď sa plnia sny
Dnes mi totálne šibalo a preto som sa rozhodla napísať túto Fanfiction. Bude to veselé. Inšpirovala som sa pri tom jedným obrázkom. Keď si to prečítate, možno ho spoznáte. Dúfam, že sa Vám to bude páčiť. Vaša Miya Saito.
Bola tma. Čiernovlasý chlapec ležal v jaskyni a spal. Sníval sa mu krásny sen. Zrazu ho niekto zobudil. Bol to bielovlasí chalan s okuliarkami v Harry Potter style (to som pochytila od hAnko). Ale chlapec sa ho rozhodol ignorovať.
,,Sasuke, Sasuke, Itachi zabil Madaru tu neďaleko!“ povedal bielovlasý chlapec.
Keď to Sasuke počul, vystrelil ako raketa a spýtal sa Kabuta, kde je Itachi. On mu odpovedal, že jeho milovaný braček je pri severných hraniciach. Sasuke si vzal zbrane a bežal za Itachim. Cestou rozmýšľal, prečo práve dnes Itachi zabil Madaru. Dnes, akurát v ten deň, keď sa mu to snívalo. Že by sa mu konečne mohlo začať dariť? Konečne by sa pomstil svojmu bratovi a nemusel by už trčať u Orochimara. Nemusel by sa báť o svoje telo. Sasuke veľmi dobre vedel, že Orochimaru ho chce využiť. Kabuto mu to povedal.
Tešil sa na stretnutie s bratom. Mal pocit, že dnes ho konečne porazí. Zrazu ho zbadal. Mal v ušiach mp3, ktorú zrejme ukradol Madarovi. Nič nepočuje. Sasuke má výhodu. Sasuke sa k nemu pomaly priblížil a chystal sa ho napadnúť.
Z ničoho nič sa Sasuke potkol a Itachi sa otočil. Keď uvidel Sasukeho, schoval si mp3 a rozosmial sa. Sasuke vstal zo zeme a oprášil sa. Itachi na ňho len nechápavo pozeral. Potom sa ho Sasuke spýtal, na čo čumí.
,,Ty sa ma pýtaš, na čo čumím? Ty sa ma tu práve pokúšaš zabiť, ale namiesto toho sa potkneš! Potom vstaneš, oprášiš sa a tváriš sa ako najväčší frajer na svete!“ odpovedal svojmu bratovi posmešne Itachi.
,,To preto, lebo ja som najväčší frajer na svete!“ povedal Sasuke.
,,Ty? Tak to by som chcel vidieť! Ja som lepší!“ povedal Itachi.
Sasukeho to totálne vytočilo. Až tak, že vyzval Itachiho na súboj. Bude to súboj na život a na smrť. Kto vyhraje, nielen že bude šťastný zo smrti toho druhého, ale bude aj najväčší frajer na svete. Itachi výzvu prijal. Sasuke bol dnes odvážnejší, než predtým. Veril v seba a v to, že porazí Itachiho.
,,Dnes ťa konečne porazím, braček!“ povedal Sasuke.
,,Si si moc istý! Prečo?“ povedal Itachi.
,,Snívalo sa mi to!“ povedal Sasuke.
,,A taktiež sa ti snívalo, že pršia paradajky, však?“ povedal posmešne Itachi.
Sasuke bol naštvaný. Ako vedel, že sa mi snívalo o tom, že pršia paradajky? Nevadí, to nie je podstatné. Sasuke začal s útokom.
Zatiaľ v Konohe Sakura dospávala po náročnej misii. Zrazu sa zobudila na to, že v jej sne pršala cibuľa. Nechápala tomu. Snívalo sa jej o Sasukem a o tom, ako zabil Itachiho a vrátil sa do Konohy. Išla sa osprchovať a pri tom rozmýšľala, čo to môže znamenať. Ani po dlhom rozmýšľaní na to neprišla. Vlastne... bolo jej to jedno. Najradšej by bola, keby sa ten sen splnil. Z týchto myšlienok ju vytrhol Naruto.
,,Sakura-chan, máme sa hlásiť u Tsunade!“ povedal žltovlasý chlapec.
Sakura lenivo vstala a šla s Narutom k Tsunade.
Vráťme sa späť na bojisko.
Obaja naši Uchihovci boli veľmi vyčerpaní. Sasuke vedel, že stačí jedna rana a Itachi je mŕtvy. Na jeho nešťastie s ním to bolo takisto. Obaja sa rozbehli oproti sebe a vystrčili pravú ruku. Zrazili sa. Itachi vrazil Sasukemu do čela a Sasuke Itachimu do líca. V tom sa Itachi zosunul na zem.
Jeho posledné slová boli: ,,Konečne si zosilnel."
Sasuke sa len usmial a odpadol. Za pár hodín sa prebudil. Vedel, že vo Zvučnej sa zdržiavať je nebezpečné, a tak sa rozhodol vrátiť sa do Konohy.
Sakura mala divný pocit. Mala pocit, že sa Sasuke každou chvíľou vráti. Po chvíli potláčania tohto pocitu sa rozhodla ísť sa pozrieť ku hlavnej bráne dediny. Keď tam prišla, nikoho nevidela, a rozhodla sa ísť domov. Zrazu sa za ňou ozval známi hlas.
,,Sakura, si to ty?“ povedal hlas.
Sakura sa otočila a zbadala muža svojho srdca, Sasukeho. Celá šťastná pribehla k nemu a objala ho. Stalo sa niečo nečakané. Sasuke ju pobozkal. V tom pristala Sasukemu na hlave paradajka a Sakure cibuľa. Spustil sa dážď. Ale nepršali dažďové kvapky, ale paradajky a cibule.
Sasuke a Sakura sa pozreli na nebo a začali si spievať: ,,Pršia paradajky a cibuľa!“.
Ostatný občania sa išli skryť, len oni dvaja ostali vonku a tancovali a spievali. Ostatný ľudia čumeli na nich jak na bláznov, ale im to nevadilo a pokračovali. Možno tam ešte tancujú a spievajú dodnes.
Aby ste si nemysleli... ja nie som žiadna Sasukeho fanynka!
bolo to fajn a naj bolo to že pršia paradajky a cibuľe![Laughing out loud Laughing out loud](/modules/smileys/packs/example/lol.png)
Smrť je len začiatok. Ale až tej druhej kapitoly.
Juu, Miyus, to bolo good!!
Yaru nara ima shika ne - ZURA !!!
Yaru nara ima shika ne - ZURA !!!
Joy ga Joui !!!
Joy ga Joui !!!
Už nič. Už mám svoje FF späť!
Pardon bolo to tu 2-krát.
OMG LOL LOL LOL XD XD *nevie chytiť dych* to *snaží sa* to je super XD už neviem kedxy som sa naposledy takto zasmiala XD *ešte stále chytá dych* HA HA HA XD daj sem ten obrázok XD *chytila dych?... nie*
Bohužial ten obrázok nemám. Niekde sa mi stratil.
Opravdu blbost, ale kupodivu dobrá
A ten trpajzlík, jak připomněla hAnko, mě napadl taky ![Eye-wink Eye-wink](/modules/smileys/packs/example/wink.png)
Další moc pěkná blbost.
Kam ty na to chodíš? Že rajčata a cibule! To mi připomíná jeden incident v Burgundsku, kdy pršeli sledi. A pak se samovznítil starosta Varšavy... To neřešte, já jsem jen postižená jedním seriálem. ![Laughing out loud Laughing out loud](/modules/smileys/packs/example/lol.png)
~ Hello Kitty´s dead! Mashimaro rules the world!!!
~ Nejnovější FF: Orochimarův absolutní životopis - 04.08. 2014
~ Manga tým, při své práci sem tam hodí rým, hrdě čelí slovům kritickým, náš silný manga tým!
~ Hay a ShAnko *-*
~ luksusss avatar made by Drek´than ^^
~ Kapitola 577: Rozhodující bitva začíná dnes kachna! *Google translate*
~ "Vieš čo je pád? Nie keď si vtáčik zlomí krídelko. Nie je to ani vtedy, keď si zlomí nožičku. Je to vtedy, keď vidí pred sebou les plný príležitosti a vletí do tvrdého kmeňa." Laterie
No paradajky boli povodne na tom obrazku a cibula to bola prva zelenina, co ma napadla. A kam chodim na blbosti? No predsa do Tesca!