Tajomstvo klanu 3. kapitola (únos)

Temari ukázala na tenučké lanko, do ktorého by Naruto kopol, keby ho nezastavila. Bola to pasca a určite nebola jediná. Odteraz museli postupovať veľmi rozumne a opatrne. Zrazu zaregistrovali pohyb, dali sa do obrannej pozície.

Z lesa pomalými krokmi vyšli traja ninjovia, každý mal na čele pásku so znakom vodopádovej dediny.
„ Ja som Mizashi, som veliteľ pátracej skupiny, vyzerá to tak, že budeme pracovať spolu,“ prihovoril sa im ten, ktorý stál v strede skupinky.
„ Toto, je Maori“ ukázal na ľavo, „ a toto je Bashi,“ ukázal na druhú stranu.
„ Ja som Naruto, vedúci našej skupiny a so mnou sú tu Sakura, Temari, Sai a Gaara.“ Predstavoval skupinu Naruto a pri každom členovi ukázal komu meno patrí.
„ Poďte za nami, zavedieme vás do nášho tábora,“ povedal Mizashi. Kráčali asi desať minút, keď sa pred nimi objavila malá lúka pri veľkom útese z ktorého padal vodopád do neveľkého jazera. Voda bola krištáľovo čistá a odrážala sa v nej okolitá krajina a obloha.
Keď si všetci poodkladali veci, posadali si okolo ohňa a Mizashi sa pustil do rozprávania.
„ No, upresním vám informácie o Kayovi. U nás v dedine patrí medzi najlepších lekárskych ninjov. Je pravou rukou nášho Mizukageho. Pred určitým časom vytvoril nové jutsu, dokázal z hliny vytvoriť ľudskú bytosť, ktorej pomocou chakry dal život a mohol ju ovládať a ona musela poslúchnuť všetky príkazy. Bohužiaľ, neskoro sme zistili, že jeden z Kayových najvernejších pomocníkov bol Orochimaruovým špiónom, volal sa Kabuto.“
„ Čože?!“ Naruto so Sakurou vyvalili oči na Mizashiho. V Narutovi sa začala dvíhať vlna hnevu. Sakura si to všimla.
„ Kľud,“ povedala Narutovi a dala mu ruku okolo ramien.
„ Prepáčte,“ rýchlo sa ospravedlňovala Sakura za prerušenie.
„ Prosím pokračujte.“ Naruto to ešte stále predychával .
„ Nuž, najskôr sa nám vôbec nezdalo čudné, že Kabuto od nás tak rýchlo odišiel, mysleli sme si, že sa vydal do sveta hľadať nové dobrodružstvá, tak sme sa s ním ďalej nezaoberali. Až raz okolo polnoci vtrhol do dediny Orochimaru a vedľa po jeho boku kráčal Kabuto. Najskôr som si myslel, že ho Orochimaru ovláda, ale hlboko som sa mýlil. Počul som ho na vlastné uši, ako sa spolu radili na taktike a Kabuto mu veľmi pomáhal vzhľadom na to, že dedinu tak dobre poznal,“ dopovedal Mizashi.
„ Vy Kabuta poznáte? Spýtal sa Naruta. Ten sa najskôr zamračil, ale potom odpovedal.
„ Vieš, my všetci čo sme tu, sme Kabuta poznali. Bol v Listovej na chuninských skúškach, potom náhle odstúpil a naposledy sme ho videli, ako bok po boku odchádza z Orochimaruom,“ odvetil Naruto a Sakura len zamyslene prikyvovala.

Shikamaru a jeho tím boli už pár hodín na ceste k sídlu Akatsuki. Bežali po vetvách stromov, aby to bolo rýchlejšie, zrazu sa ozvalo silné zachrupčanie, ozvalo sa „ááááá!!!“ a dunivý dopad na tvrdú zem. Chouji dopadol na zem a ďalej sa nehýbal. Všetci zoskočili rýchlo k nemu. Dopadol na chrbát a preto si vyrazil dych. Nemohol nič povedať, ledva lapal dych, len rýchlo ukázal prstom niekam za nich a so strachom v očiach tam hľadel.
Ako prvý sa obrátil Shikamaru a hneď aj odskakoval pred dopadajúcimi kunaimi a shurikenmi, ktoré leteli odniekadiaľ z koruny stromu. Ostatný sa postavili do bojových pozícií a len ticho čakali, čo sa bude ďalej diať.
Shikamaru odrazu zastonal. Zasiahol ho jeden z ďalších hodených kunaiov, ale to ešte nevedel, že je otrávený.
„ Au, sakra!“ zvolal, keď sa už neudržal na nohách. Z lesa sa začali vynárať postavy.
„ Akatsuki,“ zasyčal Kiba pomedzi zuby.
„ Ak nechcete, aby váš priateľ zomrel, mali by ste mu ihneď dať protilátku...Našťastie tu jednu mám,“ zašepkal Kisame a začal sa neovládateľne smiať.
„ Dajte nám ju!“ skríkla Hinata nazlostene.
„ Snáď ste si nemysleli, že vám ju dáme len tak... Radi by sme s vami spravili obchod,“ uškrnul sa Itachi na Hinatu.
„ Takže, ak dostanete čo chcete, dáte nám protijed a už nikomu z nás neublížite?“ spýtal sa Kiba.
„ No skoro tak,“ povedal s úsmevom Kisame.
„ A čo vlastne chcete?“ znovu sa do rozhovoru pridal Chouji, ktorému sa vrátil dych.
Kisame a Itachi sa len usmiali a ukázali na niekoho.
„ Chceme ju,“ vyriekli naraz.
„ To nedovolím!“ skríkol Kiba a postavil sa pred Hinatu.
„ A necháš priateľa zomrieť?“ spýtal sa Kisame znova s tým úškrnom na tvári.
Hinata so slzami v očiach sa už rozhodla, objala Kibu.
„ Postaraj sa o nich,“ zašepkala mu do ucha. Celá sa triasla, keď prichádzala bližšie k Itachimu.
„ Tak tu ma máte a dajte mu tú protilátku,“ povedala rozhodne avšak s trasúcim sa hlasom.
„ Na,“ strčil ju Kibovi do ruky, ktorý rýchlo bežal za Shikamaruom, nechal ho, aby protijed vypil a pozoroval, ako Shikamaru prestáva kričať od bolesti a pomaly sa mu uľavilo.
Kiba pozrel smerom, kde stála Hinata, uvidel však už len prázdnu čistinu, kde sa pred chvíľou trojčlenná skupina premiestnila.
„ K...Kiba,“ zachrapčal Shikamaru.
„ Č...čo sa t...to stalo?“ pokračoval potichu.
„ Uniesli Hinatu... musíme sa rýchlo vrátiť do Listovej a vydať sa ju hľadať. Ty a Chouji musíte ísť do nemocnice.“ Kiba chytil Shikamarua a odniesol ho k Ino, ktorá sa zatiaľ starala o Choujiho. Kiba zdvihol Choujiho na nohy.
„ Môžem chodiť, len to bude dlhšie, mám polámaných pár rebier,“ povedal potichu Chouji.
„ Ja pôjdem s Choujim a ty Ino odnes Shikamarua,“ dával príkazy Kiba.
„ Akamaru, ty choď rýchlo do Konohy a oznám im, čo sa stalo,“ dal vedieť Akamaruovi a pes ihneď zmizol v lese.
„ Poďme!“ zavelil Kiba a pohli sa smerom domov. Dosť sa vliekli a keď boli asi v pol ceste do Konohy, zazreli, ako sa k nim blížia nejaká osoby.
Kiba a Ino sa zastavili a iba čakali, čo sa bude diať.
„ Tak tu ste, položte ich na nosítka,“ prikázal jeden ANBU a ukázal na nosítka, ktoré niesli medzi sebou štyria lekársky ninjovia. Chouji si ľahol sám a Shikamarua tam položil Kiba.
„ Musím ísť napred a podať hlásenie o misii Hokage,“ oznámil Kiba ANBU, ktorý len mlčky prikývol a pozeral sa ako Kiba zmizol.

Tsunade práve spala na stole, keď sa objavil Kiba.
„ Hokage – sama!!!“ zakričal a Tsunade padla zo stoličky. Už ho chcela vyhodiť zo svojej kancelárie, keď však videla ako sa tvári zarazila sa .
„ Čo sa deje?“ spýtala sa ho. „ Nemal by si byť na misii?“ pokračovala s otázkami.
„ Hokage – sama, uniesli Hinatu, boli to Akatsuki, prepadli nás v lese, Shikamaru a Chouji už sú asi v nemocnici, Ino je v poriadku a ja tiež. Ale musíme ju zachrániť!“ zvolal celý bez seba.
„ Dobre, v prvom rade sa ukľudni.“ Povedala Hokage.
„ Shizune!“ zvolala Piata a vo dverách sa hneď objavila postava mladej pomocníčky.
„ Shizune, zavolaj tím sedem a tím Gai.“
„ Hai!“ prikývla Shizune a už jej nebolo.
„ Kiba, ty choď domov a ja sa už o všetko potrebné postarám,“ povedala s kľudným hlasom Tsunade.
„ Nie, ja idem s vami, musím ju zachrániť!“ opäť sa rozkričal. Tsunade chvíľu uvažovala a nakoniec privolila.
„ Dobre, môže ísť s nimi, avšak teraz pôjdeš domov oddýchnuť si. Ja pôjdem ešte do nemocnice, postarať sa o zranených. Neboj sa mi ju zachránime,“ dodala, keď videla, ako sa Kiba tvári a milo sa naňho usmiala.
Kiba vyšiel z kancelárie a pomalým krokom odišiel domov. Tsunade rýchlo išla do nemocnice, kde sa postarala o Shikamarua a Choujiho, neboli v ohrození života, čo bol podľa Piatej zázrak, vzhľadom na to, že o stretnutí s Akatsuki môže hovoriť len veľmi málo shinobi.

Bola tma a na malej lúke sa rozložila skupinka ľudí. Postavili stany, rozložili oheň a o niečom horlivo diskutovali. Prestali sa rozprávať, až keď začuli zašušťanie v kríku.
„ To nie je dobré znamenie,“ zašepkala Sakura. Všetci sa rozostavali do bojových pozícií. Z lesa sa k nim pomaly niekto približoval.
„ Kakashi – sensei!“ zvolal Naruto.
„ Vystrašili ste nás,“ povedal nahnevane.
„ Prepáčte, to som nechcel, ale mám pre vás dôležité a bohužiaľ nie moc dobré správy,“ povedal rozhodným tónom Kakashi. Všetci si posadali naspäť k ohňu a počúvali čo im chcel sensei povedať.
„ Tak, čo ste nám prišli oznámiť?“ spýtal sa Gaara, keď bolo už dlhšiu dobu ticho.
„ Niečo sa stalo na druhej misii. Chouji a Shikamaru sú v nemocnici, sú stabilizovaní a za pár dní budú v poriadku. Kiba a Ino sú bez zranení. Včera ich v lese prepadli Akatsuki, ale...“ Naruto vyskočil na nohy. Kakashi mu pozrel do očí a videl v nich strach.
„ Čo sa stalo Hinate?“ opýtal sa Naruto a celý sa roztriasol.
„ Naruto, všetci sú odvolaní z tejto misie, pretože vám bola pridelená iná,“ povedal Kakashi ukľudňujúcim hlasom.
„ A...ale čo sa jej stalo?“ nervózne sa ho znovu spýtal Naruto.
„ Akatsuki ju...uniesli, ale určite sa jej nič nestalo.“ Konečne vyšiel Kakashi s pravdou von.
„ Nie...“ povzdychol Naruto a padol na kolená a tvár si zaboril do dlaní.
„ Naruto – kun...“ utešovala ho Sakura, ktorá ho teraz hladila po ramenách.
„ To bude dobré, ona sa o seba dokáže postarať, neboj sa, mi ju odtiaľ dostaneme,“ pokračovala Sakura ustráchaným tónom. Naruto sa zrazu postavil, tvár mal pokropenú slzami.
„ Okamžite s...sa musíme v...vrátiť do Konohy,“ uplakane vyriekol.
„ M...musíme ju zachrániť,“ povedal, teraz už rozhodným hlasom.
„ Ak vám môžeme nejako pomôcť, kľudne sa na nás obráťte,“ vyhlásil zrazu Mizashi.
„ Ďakujeme,“ pokúsil sa Naruto o úsmev.
Čo najrýchlejšie zbalili stany, rozlúčili sa s Mizashiho skupinou a vydali sa späť do Konohy, kde sa mali dozvedieť podrobnosti o ich novej misii.