Traja mŕtvy na lúke

Prechádzala sa. Vrážala do ľudí a ani sa neunúvala sa im ospravedlniť. Takto to išlo už niekoľko rokov. Stal sa z nej človek, ktorý nič okrem svojich myšlienok nevníma. Každé ráno vyšla z domu a nohy ju viedli niekam .... Teraz išla ako každý deň, ako bez ducha. Časť jej srdca jej chýbala. Tá časť patrila jeho najlepšiemu priateľovi. Tá časť v srdci ružovlasej kunoichi nepatrila nikomu inému, než Sasuke Uchihovi. Keď ju Naruto videl, tak mu to trhalo srdce. Ale nič s tým nezmohol. Vzdal sa nádeje. Jediný, kto ju môže vyliečiť, je Sasuke... ... Alebo jediný, kto jej môže ešte viac ublížiť....

Nohy ju priviedli ďaleko od Konohy. Už sa stmievalo a Sakura si uvedomila, že zašla priďaleko. Vybrala sa cestou, o ktorej si myslela, že ju privedie späť. Avšak nepriviedla. Bola noc, tajomný les osvetľoval len mesiac. Sakura sa triasla od zimy, ale pokračovala. Čo sa za tie roky samoty naučila, je nevzdávať sa.

Slnko vychádzalo a ona netušila, kde sa nachádza. Mihol sa za ňou tieň. Nemala náladu bojovať. Vlastne ani nemohla bojovať. Bola vyčerpaná, dehidrovaná a mala teplotu. To jej ale bolo jedno.
"Pekne si sa doriadila." povedal hlas za ňou. Otočila sa. To, čo videla, ju ohromilo.
"Sasuke," zašepkala.
"Nie," odpovedal jej. "Ja som jeho brat. Ja som Itachi Uchiha," povedal jej. "Čo chceš? Zabiť ma?" spýtala sa posmešne.
"Nie," odpovedal jej. "Prečo to robíš? Stojí ti môj brat za to? Zamysli sa. Nikdy ťa nemal rád. Opovrhoval tebou....." vysvetľoval jej aj ďalej, ale ona ho nepočúvala.
"Nikdy ťa nemal rád, nikdy ťa nemal rád....." táto veta sa jej stále opakovala dookola. Potom pochopila.
"Máš pravdu. Nestojí za to. Je to zbabelec. Odišiel za pomstou, ale ty si stále tu." prehodila. "Nevieš náhodou kadiaľ do Konohy?" spýtala sa milým hlasom.
"Ja ťa tam zavediem." povedal s úsmevom.

Keď už bolo vidieť brány Konohy, tak sa Itachi zastavil.
"Už to zvládneš sama," povedal jej. Už sa chystal ísť, keď ho chytila za ruku.
"Ako sa ti môžem odvďačiť?" spýtala sa. Itachi sa k nej nahol a dal jej bozk na pery.
"Takto," zašepkal a zmizol.

Keď prišla Sakura do Konohy, tak žiarila od šťastia, že si to každý všimol. Držala sa za pery a rozmýšľala nad Itachim. Ráno, keď sa prebudila vedľa nej bola ruža. Červená ako krv. Pod ňou pod lístoček.

Príď pred jazierko. O ôsmej. Čakám ťa.
Itachi

Pousmiala sa.
"Žeby som sa zaľúbila? Alebo si len hľadám náhradu za Sasukeho? Neviem, ale mám také tušenie, že to dnes večer zistím."

Odbila ôsma hodina. Sakura sedela na okraji jazierka a nohy si namáčala do vody. Keď začula, že odbila ôsma hodina, postavila sa a porozhliadla sa. V tej chvíli ju niekto chytil za pás.
"Myslel som, že neprídeš." povedal hlas za ňou. Ale ten hlas nepatril Itachimu.
"Sasuke!"vyhŕkla. Chcela sa otočiť,ale Sasuke ju dokonale zablokoval. "Sasuke pusť ma! Čo to robíš?" vyhŕkla na neho.
"Vykonávam svoju pomstu," odvetil jej. Sakura pochopila. Itachi jej neposlal list. To bol Sasuke. A ona slúži ako návnada pre Itachiho. V tej chvíli sa tam zjavil Itachi.
"Pusť ju! Ona s tým nič nemá!" vykríkol na brata.
"Ale má! Je to zradkyňa! Zamenila ma za teba!" odpovedal Sasuke. Potom si Sakuru otočil k sebe. "Ale ak uznáš Sakura, že ma stále miluješ, tak ti ušetrím život. Budeš žiť so mnou" povedal.
Sakura premýšľala. Snívala o okamihu, Keď sa Sasuke vráti. Predstavovala si ho všelijako, ale takto nie. Pozrela sa na Itachiho a zadívala sa mu do očí. Bola tam láska. Potom sa pozrela do tých Sasukeho. Tam bola nenávisť a túžba. Ale nič iné tam nevidela.
"Nie," odpovedala. "Už ťa nemilujem Sasuke. Ja ťa teraz nenávidím!" vykríkla na neho. Slzy mala na krajíčku.
"Teba vybavím potom." odvrkol Sasuke a dal Sakure po tvári. Sakure po líci stekala krv. Itachi a Sasuke viedli neľútostný boj. Itachi spadol na zem. Sasuke útočil vážne veľmi kruto. Vytiahol svoju katanu a vo vzduchu ju namieril na svojho brata. Miesto toho, aby zasiahol Itachiho, tak tam bola ružovlasá dievčina. A pod ňou Itachi. Obaja boli prepichnutý Sasukeho katanou.
"Milujem ťa," povedal Itachi a po líci mu stiekla slza.
"Aj ja teba," odpovedala Sakura. V jej nádherných očiach rýchlo vyhasínal život.
"Prečo?" spýtal sa Sasuke.
"Zistíš, čo si mal, až keď to stratíš," to boli Sakurine posledné slová. Sasuke vytiahol katanu z oboch tiel. Do Itachiho ešte kopol, ale Sakuru vzal do náručia. Padol na kolená.
"Prečo si to urobila? Čo ti dal on a ja nie?" spýtal sa do prázdna. Po líci mu stiekla slza. "Opustil som ťa, lebo mi na tebe záležalo. Keby som mal žiť s pomyslením, že som ti ublížil tak by som radšej nežil.." vytiahol svoj kunai a zapichol si ho priamo do srdca.

Bola polnoc a na opustenej lúke zostali tri bezvládne telá. Tri milujúce telá. Dvaja bratia a dievčina, ktorú obaja milovali. Zostali tam len traja mŕtvy. Traja mŕtvy na lúke.