Pomoc! Krvácam III. Rebelationship (zmätok a všetko okolo toho)

Náhaňal akúsi podivnú kačku po jazere. Tá kačka s farebným perím sa mu smiala a fackala ho s krídlami do tváre. Chcel to sprosté vajce! Niečo čo môže zjesť, ale keď sa kačka otočila, mala tvár vyškereného Naruta.
Sasuke so sebou trhol a vykríkol. Otvoril oči zo sna a znova vykríkol. Nad ním sa skláňala usmievavá tvár so zelenými oči, nenormálne zdravou farbou v tvári a s dlhšími strapatými bielými vlasmi. Ako začul ten krik stiahol sa od Sasukeho, ktorý sa prudko posadil a hľadel na toho chlapíka. Nedôverčivo ho zrentgonoval očami.
Všimol si ten meč čo mal uviazaný na chrbte i ten podivný prívesok s čiernym kameňom.
Už sa chcel toho človeka oblečeného do čiernej a bielej niečo opýtať, keď mu do hlavy udrelo niečo tvrdé. Pošúchal sa s bolestnou grimasou po boliestke a zodvihol s trávi červené, miestami žlté jablko. Obzrel si ho akoby v živote nevidel tú sladkú červenú vec menom jablko. Otočil sa dozadu aby zistil čo za baka mu hádže hneď po ránu jablká do hlavy. Hľadel do korún ovocných stromov. Len tesne sa stihol uhnúť ďalšiemu jablkovému granátu, ktorý za nim chytil ten podivný chlapík s výzorom akým boli zobrazené v legendách stráže bohov.
MALI VKUS...
Pomyslel si Sasuke s malou hrčkou na hlave, a konečne uvidel toho pomätenca, ktorý ho bombarduje zo stromu.
"Ty! Vylez!"
Sasuke sa postavil a prebodol Sora sediaceho na strome, ktorý si kunaiom krájal jablko s vyloženými nohami na kmeni, pohľadom.
"Myslel som, že budeš mať hlad..."
Uškrnul sa nevinne. Sasuke na neho znudene pozrel a vyplazil mu jazyk.
"Pokiaľ viem konzumuje sa pri vedomí, a nie keď ma chce psychopat Tenshi omráčiť potravinou..."
"Čo je? Čo sa rozčuľuješ? Ešte včera v noci by si ma vyobjímal a vybozkával ako si chcel ísť so mnou."
Sasuke sa urazene od neho otočil. Pred ním v tráve ležal ten podivný mužík. Nemohol byť starší ako Soru. Ruku mal za hlavou a druhou držal jablko. Hľadel na modrú oblohu akoby to bolo naposledy. Spravil pár krokov k nemu.
"...ehm...ja som..."
"Paprče preč!"
Ozval sa povedomí ženský hlas kdesi zhora zo stromu.
Bola to ona, Yonwa. Stála ako stelesnenie krásy na konáre stromu a za ňou dotváralo scenáriu zlatisté slnko.
Zoskočila zo stromu a pomalým krokom podišla k Sasukemu. Prebodla ho naštvaným pohľadom a odstrčila ho od toho zjavenia v tráve.
"Čo je? Chcem len pozdraviť..."
"Zdrav si Sora! Tento je môj! Jasné?!"
A čo prespal celý polárny slnovrat? Nechápal čo sa tam dialo. Nieže nevedel kde je, také miesto ovocného sadu ešte nevidel. A k tomu nemôže uveriť, že ho vzali so sebou, čo bola určite Sorova zásluha. Táto tu fúria si totiž zrejme myslí, že balí tú kôpku života v tráve.
"No tak, chováte sa k sebe ako dva nadržané kance v období párenia..."
Ozval sa zo stromu Soru.
"Ty tam čuš!"
Hodila po ňom jablko ktoré ako Sasuke obdržala leteckou triedou do hlavy.
"Nechcem kaziť zábavu, ale v obzore mám vlastníka týchto plodov zeme."
Soru odhodil ohryzok a ladne ani lasička, zoskočil dole.
"Tento chlap je môj! Jasné?!"
Yonwa sa prudko nahla k zmätenému Sasukemu, ktorý cúvol, a skoro vrazil do prichádzajúceho Sora. Ten ho radostne objal zozadu a oznámil holú skutočnosť s hlavou opretou o Sasukeho plece.
"Vybavte sa potom! Ten farmár má v ruke vydle."
Sasuke sa otočil dozadu. Tam farmár s vydlami v ruke. Začal im hroziť, až sa za nimi rozbehol zhrbeným krokom starého deduľa.
Dokonca i kľudný bielovlasý prízrak v tráve sa posadil a zhodnotil, že na takú trápnu situáciu sa nehodlá dívať.
"Čo to ten deduľo robí? Nevidí že sme Yamagani?"
Sasukemu to meno udrelo do hlavy. Okamžite sa ocitol v prítomnosti, a uvedomil si aj to do akej spoločnosti sa dostal. Menej podstatné bolo to, že Soru sa o neho stále opieral. Unudene reagoval na Yonwinu otázku...
"...no, je starý. A už mu tak zrak neslúži. Mimo to, asi ti nevidí do hlavy! Yonwa!"
"Ty...!"
"Ešte vás to baví?"
Ozval sa po prvýkrát ten čo vyšiel z legendy. Zrazu Sasuke vedel, koho mu pripomína...

Yonwa mala stále akési hlúpe reči ohľadom Sasukeho. Tak sa vybrali Sasuke a Soru zohnať niečo pod zub bez nej.
No jej reči o tom ako musí Soru večne všetko komplikovať, a ako je večne poburujúce, že si zo všetkého robí srandu, šli na nervy aj tomu bielovlasému holúbkovi. Vybral sa teda za nimi, a Yonwu nechal napospas bohom. Len dúfal, že to bude Shinigami, ktorý si ako prvý všimne jej ukecanosť.

"...mimochodom, volám sa Ashiori Jatsuke, a nie, nie som žiadná podobizeň boha..."
Sasuke uhol v rozpakoch pohľadom a chcel to prekryť otázkou, o ktorej si myslel, že je solídna.
"...no, a Yonwa, ty a ona..."
Ashiorimu sa dávno tak nezatočil svet pred očami a
Soru sa dávno tak nesmial. Smial sa a tento záchvat boľavého brucha ho neprechádzal. Potom, čo sa dozvedel takú stupíditu...
"...vieš, Yonwa, je naozaj pekná, ale akonáhle otvorí ústa, som schopný sa ísť radšej postaviť všetkým vládcovým vojskám."
Sasuke sa zamračil. Takže, ani jeden z nich...
Lenže, bola tu ďalšia otázka, po ktorej Sorovy zmizol z pier úsmev.
"A čo vy? Yamagani? Máte dôležitú popravu?"
Sorovy sa nechcelo mu to znova vysvetľovať. Bol z toho unavený, tak to vzal do rúk Ashiori.
"...videl si toho deduľa? On bol schopný nás zapichnúť z posledných síl, len aby ochránil svoj majetok pre svoje deti. My tiež len niekoho zapichneme, aby sme ochránili budúcu generáciu. A i keď sa ti to zdá, neľudské, je to náš život, naša cesta. Tak ako ty chceš chrániť Sora, a zabiješ kohokoľvek, kto sa mu pokúsi ubížiť, tak mi chránime tých, ktorí sami nedokážu ochrániť tých, na ktorých im záleží."
Vedel, že na tom niečo je, ale toto vysvetlenie...